„Nepamätam sa na také ťažké a zlé obdobie ako prežívam teraz. Do roboty chodím so strašnou nechuťou a krčmi, úprimne závidím ľuďom, kterí sú už v dôchodkovom veku. Totiž u nás v ústave sa sformovalo VPN z ľudí, ktorí tam naozaj nemajú čo hľadať, celé sa to uberá zlým smerom a žiaľ nenašla sa žiadna osobnosť, ktorá by to dokázala vhodne kočírovať. Starého riaditeľa síce odvolávajú po práve, ale tí, čo majú dostať do vedenia, nemajú nárok na to po žiadnej stránke. Veľká časť ľudí je zmanipulovaná, ďalšia sa jednoducho bojí prejaviť, lebo tamojšia VPN nastolila v podstate teror, vládne atmosféra strachu, úzkosti a nedovery. Ešte som nezažila také ovzdušie podozrievania a nevraživosti, osadenstvo sa rozpadlo na skupinky, ktoré držia spolu proti iným, vybavujú si osbné účty v mene demokracie atď. Asi to takto beží na mnohých miestach. Mňa to úplně ničí, neviem sa pohybovať v takýchto kalných vodách, keby aspoň človek vedel, ako dlho ešte musí vydržať a aká je perspektíva. Keby som mala kam, v momente by som odišla. Najhoršie je, že akolkoľvek sa tomu bránim, prenášam tieto problémy a nálady domov. Takže to celkové uvoľnenie, slobodu a radosť človek v takejto atmosfére nevie precítiť. Viem, že aj na iných pracoviskách sú podobné problémy...“ Text je úryvek z knihy VÍZIE A ILÚZIE.
V listopadu 1999, čili deset let poté, jsem si atmosféru přebytku negativních emocí interpretoval takhle: Podľa prieskumov je viac ako polovica občanov nespokojných s ponovembrovým vývojom. Patria medzi nich napríklad: a) takí, ktorí mali za predcházajúceho režimu privilegované pozície a prišli o ne, b) takí pre ktorých prišiel nový režim príliš neskoro a prenášajú svou frustráciu na spoločenské pomery, c) takí, ktorí majú sklon heroizovat minulosť, nech už bola jakákolvek a d) takí, ktorí majú sklon zovšeobecňovať svoje osobné ťažkosti a frustrácie. Zbytok sú ľudia, ktorým priniesol november 1989 pocit pestrého priestoru životných šancí. Čo z nich dokážu vyťažiť je ich osobná zodpovednosť a osud. Korupcia, neschopnosť polície a súdnictva, neznášanlivosť a násilie na uliciach, rozdelenie štátu, neschopnosť úradníkov, ignorovanie potrieb zdravotníctva, vedy, školstva a ďalšie nedostatky súčasného diania môžu síce týchto ľudí štvať a znepokojovať, nemôžu však vyvolávať sentimentálne pocity spojené s prednovembrovým režimom.