Čas všelijakých „protipandemických“ obmedzení ma núti tráviť viac času za stolom a v posteli. Priebežne sledujem, koľko unesie demokracia, a snívam:
Dejiny sa odvíjajú od mýtov o počiatku. Pripusťme, že počiatok všetkého je veľké, a pravdepodobne aj večné, TAJOMSTVO. Od okamihu „vzniku“, tak sa zdá, expanduje do priestoru a času. Elementárne „ja“ a kozmické „JA“, sú súčasťou ABSOLÚTNA. Táto cesta je ľudskou mysľou, ako som tomu uveril, popisovaná teóriou evolúcie. A ľudskou dušou, v termínoch mýtopoetického rozprávania, o „stvorení“. Dejiny mystiky sú fascinujúce.
Dostali sme šancu zúčastniť sa tejto veľkolepej drámy síce iba na okamih, ale osobne. Využívame ju každý po svojom. Verím však, že každé jedno „ja“ je súčasťou orchestra, ktorý je dynamický, sebaobnovujúci, nesmierny a večný. Individuálne víťazstvo, alebo prehra, sú iba periodicky sa opakujúce cykly genetického, memetického, a ešte nejakého, prenosu. To „ešte nejaké“ neviem pomenovať. Z toohto pohľadu smrť neexistuje, iba opakujúce sa obnovovanie života.
Rozprávanie o počiatku (a konci) má dlhú tradíciu. Formovali ju napríklad autor Tao Te Tingu s jeho prvotným „nepomenovateľným“ tajomstvom a cestou, po ktorej sa „plní nádoba“, až po modernú astrofyziku (nekonečne malý bod, s nekonečne veľkou energiou, ktorý explodoval do priestoru a času).
Ploty, ako ich poznáme a zažívame dnes a denne, sú produktom evolúcie kultúry, čiže ľudské dielo. Možno aj preto sú civilizačné cykly lemované konfliktami.
A možno aj preto vízia o ceste tam, kde žiadne ploty, okrem spravodlivých a rešpektovaných pravidiel, neexistujú, je odvekou túžbou mnohých ľudí. Svoj predobraz má v náboženských vierach. Presnejšia tam, kde leží ich spoločný menovateľ – láskavosť a súcit.
V skutočnom živote sú však ploty, kam sa pozrieš. Ich búranie možno dáva ľudskému životu pozitívny zmysel. Pánboh zaplať za tajomstvo, ktoré ostáva neuchopiteľné. Je živou vodou našej úplne základnej potreby – poznávať a tvoriť. Hovoríme tomu kreativita, a je to dar.
Každopádne ľudský intelekt na ceste tam, kde žiadne ploty nie sú, raz dokráča ku križovatke, kde sa cesty rozdvojujú – jedna vedie do večnosti a druhá nikam. Jedno i druhé má však spoločný obsah, ibaže jednému hovoríme VŠETKO a druhému NIČ.
Ešte predtým máme možnosť vytvoriť svet bez plotov v sebe. Podaktorí. Predstava, že tento intelektuálny konštrukt sa stane súčasťou evolúcie kultúry, a napokon aj materiálnym svetom, je motivujúca ilúzia.
Písané pre www.tyzden.sk
Dejiny sa odvíjajú od mýtov o počiatku. Pripusťme, že počiatok všetkého je veľké, a pravdepodobne aj večné, TAJOMSTVO. Od okamihu „vzniku“, tak sa zdá, expanduje do priestoru a času. Elementárne „ja“ a kozmické „JA“, sú súčasťou ABSOLÚTNA. Táto cesta je ľudskou mysľou, ako som tomu uveril, popisovaná teóriou evolúcie. A ľudskou dušou, v termínoch mýtopoetického rozprávania, o „stvorení“. Dejiny mystiky sú fascinujúce.
Dostali sme šancu zúčastniť sa tejto veľkolepej drámy síce iba na okamih, ale osobne. Využívame ju každý po svojom. Verím však, že každé jedno „ja“ je súčasťou orchestra, ktorý je dynamický, sebaobnovujúci, nesmierny a večný. Individuálne víťazstvo, alebo prehra, sú iba periodicky sa opakujúce cykly genetického, memetického, a ešte nejakého, prenosu. To „ešte nejaké“ neviem pomenovať. Z toohto pohľadu smrť neexistuje, iba opakujúce sa obnovovanie života.
Rozprávanie o počiatku (a konci) má dlhú tradíciu. Formovali ju napríklad autor Tao Te Tingu s jeho prvotným „nepomenovateľným“ tajomstvom a cestou, po ktorej sa „plní nádoba“, až po modernú astrofyziku (nekonečne malý bod, s nekonečne veľkou energiou, ktorý explodoval do priestoru a času).
Ploty, ako ich poznáme a zažívame dnes a denne, sú produktom evolúcie kultúry, čiže ľudské dielo. Možno aj preto sú civilizačné cykly lemované konfliktami.
A možno aj preto vízia o ceste tam, kde žiadne ploty, okrem spravodlivých a rešpektovaných pravidiel, neexistujú, je odvekou túžbou mnohých ľudí. Svoj predobraz má v náboženských vierach. Presnejšia tam, kde leží ich spoločný menovateľ – láskavosť a súcit.
V skutočnom živote sú však ploty, kam sa pozrieš. Ich búranie možno dáva ľudskému životu pozitívny zmysel. Pánboh zaplať za tajomstvo, ktoré ostáva neuchopiteľné. Je živou vodou našej úplne základnej potreby – poznávať a tvoriť. Hovoríme tomu kreativita, a je to dar.
Každopádne ľudský intelekt na ceste tam, kde žiadne ploty nie sú, raz dokráča ku križovatke, kde sa cesty rozdvojujú – jedna vedie do večnosti a druhá nikam. Jedno i druhé má však spoločný obsah, ibaže jednému hovoríme VŠETKO a druhému NIČ.
Ešte predtým máme možnosť vytvoriť svet bez plotov v sebe. Podaktorí. Predstava, že tento intelektuálny konštrukt sa stane súčasťou evolúcie kultúry, a napokon aj materiálnym svetom, je motivujúca ilúzia.
Písané pre www.tyzden.sk