http://www.fedorgal.cz/blog/ Fedor Gál Blog en-us Nucleus CMS v3.23 Fedor Gál Weblog http://backend.userland.com/rss http://www.fedorgal.cz/blog//nucleus/nucleus2.gif http://www.fedorgal.cz/blog/ http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1317
Pýtam sa: Akú demokraciu vo svete, kde žijeme? Akú demokraciu v časoch, keď sa ľudia trasú o posty a platy? A akí sme demokrati, keď by sme ľudí s opačným názorom najradšej poslal niekam?

Demokracia, ako sa o nej píše v múdrych knihách, je číra ilúzia, sen. No a? Nasleduj svoj sen! Možno po ceste vypustíš dušu, ale dáva to zmysel. Vzdoruj a rebeluj pod jej zástavou, pokiaľ dýchaš.

Zdieľaná ilúzia je pre kráčajúcich cestou. Nestačí? No stačí, samozrejme. Nehovoriac o tom, že takáto cesta oslobodzuje. Myslím oslobodzujúci pocit, ktorý spočíva v tom, že kompas držím v rukách ja a nie „šéf“.

Áno, ten pocit je podstatou ilúzie a sna o demokracii. Ilúzie, ktorá plodí (politickú) vieru, nádej, cestu, cieľ. Je ním sloboda. Tento pud zdieľame s ostatnými živými bytosťami. Alebo je vyhradený iba ľuďom?

Pocit neúspechu v zápase o slobodu, vyvoláva často potrebu projektovať príčinu mimo seba. Napríklad do nejakého hňupa vo vláde, parlamente... Slobodné JA je iná káva. Môže existovať aj za ostnatými drôtmi.

A keďže sloboda je čosi chimérické a transcendentálne, tí šťastnejší vzývajú Najvyššieho. Hovorím o náboženskej viere. Cez radikálne viery však nechodí vlak. Alebo chodí a vzýva zlé pre bezvercov.

Liberálna demokracia je aktuálne jediný politický režim, kde rozmanité viery môžu spolunažívať v tolerantnej nezhode. Právnici tomu hovoria právo na názor. Odkiaľ pokiaľ toto právo prospieva spoločnosti?

Píšem tieto riadky v predvečer židovského sviatku Pesach. Ten súvisí s jednou z kľúčových biblických udalostí – s dramatickým odchodom ľudu Izraela z egyptského otroctva.

To nebol len taký obyčajný „odchod“. Bola to dráma spojená s darovaním Tóry tomuto ľudu. Neslobodu vystriedala sloboda a Zákon. Nie sloboda od nevidím do nevidím, ale zodpovednosť za dar slobody.

„Tu a teraz“ má táto zodpovednosť podobu vzdoru voči barbarstvu a nekultúrnosti. Akurát nám, podobne ako pri sederovej večeri počas Pesachu, nenavierajú na krku žily a neprskáme okolo seba sliny hnevu a nenávisti.

Krása a zmysel pesachových sviatkov nespočíva len v oslave slobody, ale v istote, že tento rituál sa bude opakovať až do konca dejín. V skratke: Definitívne víťazstvo je naše! Hovorím naše, čiže všetkých.

www.tyzden.sk (2.4.2026)
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1317 Fri, 3 Apr 2026 12:45:24 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1316
Bolo to obdobie keď prehovorili starozákonní proroci na území, ktorému dnes hovoríme Blízky východ, v starom Grécku Sokrates, Platón, Aristoteles, Buddha a upanišady v Indii, v Iráne Zarathuštra, v Ríme sa formoval prvý právny poriadok nášho civilizačného okruhu. Stopa po tomto období pretrvala.

Po starom Majstrovi (poznáme ho pod menom Lao Ć) zostal fascinujúci odkaz: taoizmus a ikonické dielo Tao Te Ting. Čítam ho v týchto dňoch n-tý raz a v hlave mi rezonuje niekoľko pasáží, ktoré mi pripadajú aktuálne. Uvádzam ich ako voľné parafrázy podľa prvého českého prekladu originálu od Berty Krebsovej. Knihu vydal fanúšik Tao te Tingu Zdeněk Sklenář, spolu s prekladmi tohto diela od iných autorov. Odkazy na citované pasáže tohoto prekladu sú nižšie (ide o reedíciu z roku 2016).

To, čo je nemenné a stále je tajomstvo počiatku Všetkého („Jeho jméno neznám. Označuji je jako „tao“ – str. 25)... „Tao vše plodí, ctnost vše živí. Vytvářet – a nevlastnit, působit – a nezáviset, být v čele – a neovládat. To je, co nazývám tajemnou ctností.“ Str. 51).

Kráčame po ceste, ktorá sa nám mení pod nohami. Z okamihu na okamih, blik po bliku.

Všímame si pekné a dobré. Ako by sme však vedeli, že je to také, keby nebolo aj zlé a škaredé? („...ten, kdo koná dobro, je nedobrému učitelem; ten kdo nekoná dobro, je dobrému cenným materiálem.“ Str. 27). „K dobrému jsem dobrý, k nedobrému jsem také dobrý; tak prosazuji dobro.“ Str. 49).

O dobrej vláde ľudia ani nevedia, že je. Sú spokojní.

Nepochybne existuje veľa ciest, ako hľadať a nachádzať zrniečka pravdy v nekonečne tajomna. Možno dokonca existuje slovo (a jazyk), ktoré vystihuje aspoň čiastočne jeho podstatu. Myslím jazyk umenia a slovo, ktoré je metaforou na Boha. Pre moju generáciu možno „All you need is love.“

A keď sa už odvolávam na Johna Lennona, poznáte jeho pieseň I believe? YouTube odprezentuje v niekoľkých verziách. To podstatné sa však odohrá inak a inde. Niekedy stačí fakt málo. Príbeh:

Napísal mi známy, ktorý už roky žije v akejsi izolácii a samote: „Teraz som zistil, že sa nemôžem dostať k napísaniu článku na blog, ani ku konceptom, ani k oprave nejakej chyby v predošlých textoch. Neviem prečo. Denník N mám predplatený za 57,- € na rok - do marca 2027. Neviem, čo mám robiť. Bojím sa, že mi zakázali písať - neviem však prečo, kto. Som smutný a zúfalý. Odpísal som: „Zavolaj im.“ Po chvíli: „… je to v poriadku - nezakázali ma. Napísal som mejl administrátorom blogov, poslali mi link na nové zadanie hesla a prihlásenie sa. Zafungovalo to a o cca 15:00 som zverejnil nový text, ktorý som mal pripravený v koncepte. Je o degradácii neštátnej kultúry. Zaradili ho medzi päticu najlepších článkov v týždni, vybratých z Blogu N. Už si ho prečítalo 260 ľudí. Vieš, ako ma to teší? Má to zmysel, písať, tvoriť. “

Nuž, milý kamarát, pomyslel som si, hľadajme tao aj, alebo predovšetkým, v sebe. Pretože „Kdo zná jiné, je chytrý, kdo zná sebe, je moudrý.“ Str. 33. Teda, nemusí to byť práve Tao, veď aj Starý majster povedal „Jeho jméno neznám...“ Dôležité je hľadať. Satori prichádza nevolané a niekedy stačí prkotina. A keby aj neprišlo, nič sa nedeje.

V spomenutom blogu sa hovorí aj o kapele Bez ladu a skladu, ktorá mala minulý rok štyridsiate výročie od svojho vzniku. Jej frontman je spiritus agens festivalu Pohoda – veľkého zázraku v malej a bezvýznamnej krajinke. Čo však je veľké/malé vo svete Tao? A čo významné/bezvýznamné vo svetle tajomných cností? „Nahlížej v malém velké, v nepočetném mnohé“ Str. 63. A tao múdreho? „… jedná a nikdy nesoupeří.“ Str. 81.

V ktoromsi preklade Tao Te Tingu som čítal (parafrázujem z voleja): Tí najlepší sa nemusia nikam pchať, sú vpredu, (aj) bez toho, aby sme o tom museli vedieť.

www.tyzden.sk (2.4.2026)
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1316 Thu, 2 Apr 2026 14:50:24 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1315
Naposledy mi napríklad napísal: „No, předně, neper se s vírou, kterou nemáš. Hledáš v textu Tóry nějaká jasná pravidla, ale to ona nemá. Hledáš smysl, ale to ona také nemá. Tóra vychází z předpokladu, že jsi součást „vyvoleného národa‘ a smysl tvé existence je ve službě Jemu. Oběti se dávají z radosti. Píše se, že „lid Izraele s radostí přijal jho povinností“ - věř nebo nevěř. Pokud to člověk nedělá s radostí, nemá to dělat vůbec.

Dnes už nemordujeme zvířata, dnes přinášíme, oběť úst‘, tedy se modlíme. Jak jsem kdesi četl hezkou odpověď v rozhovoru se židem: já nevím, jestli věřím, ale když tu máme ty povinnosti (micvot), tak je plním. To je to výjimečné postavení před Bohem, ta hromada povinností. Nespravedlnosti byly, jsou a budou. Jejich i ty naše. Dopouštěli jsme se genocidy a také jsme jí trpěli. Když budeš číst šema, amidu a další části každodenních modliteb, všechno tam najdeš. Kol nidrej a vůbec modlitby na Jom kipur jsou plné toho, co jsme kdy udělali špatně a na co bychom neměli zapomenout. Máš to se sebou těžké, také jsem si tím procházel. Mohu ti na závěr krátké odpovědi citovat část modlitby: „Bože navrať nás k sobě a my se navrátíme“. Výhodou i nevýhodou je, že judaismus je i rodové náboženství. Pro židy jsi židem, i kdybys nechtěl. Dnes už být židem mezi většinovou společností nemusíš být, tak se můžeš ze světa židů vytratit. Ale byla by to škoda, ještě nás čeká hodně zajímavého studia.“

Takže ešte raz a naposledy: Nikdy sa už nestanem veriacim Židom, ktorý nasával kánon viery v rodine, pri predpísaných modlitbách, pri živote v náboženskej komunite, pri rituáloch v synagóge… pri plnení micvot. Budem „iba“ židom. Židom poznačeným holokaustom, ústrkmi od antisemitov, predsudkami…

A nikdy tiež nepochopím v plnom rozsahu údel ľudu Izraela. Do prčíc, veď nás odvrhli nasledovníci rabiho Ježíša ako škodnú a vydržalo im to dodnes!

Tóru však neprestanem čítať, spolu s inými múdrymi knihami. Neprestanem ani žiť zápasom. Nie zápasom o pravdu pravdúcu konkrétnej náboženskej viery, ale o zmysel života, ktorý spočíva v láske, vo vzťahoch a, ospravedlňujem sa za veľkohubosť, v šírení dobra. Jasne, že sú za tým hodnoty a morálne nastavenie, ktoré sme podedili po predkoch.

Príbeh: Kedysi veľmi dávno som vydal vo svojom, dnes už neexistujúcom, vydavateľstve GplusG preklad americkej trans autorky o jej živote, plnom ústrkov. Preložila ju Tereza Spencerová. Pomáhal som jej s coming autom tým, že som jej vydal aj vlastnú autobiografiu, ktorá sa volala „Jsem traďák“. Rozišli sme sa kvôli radikálne odlišným politickým vieram – ona militantná ľavičiarka a ja anarchoidný konzervatívec, ako ma definoval Peter Zajac. .

Nedávno sa mi na ulici prihovorila žena v zrelom veku: „Byla jsem Terezina manželka, ještě když byla mužem“ povedala. Dozvedel som sa, že po rokoch od rozvodu začali opäť komunikovať a priateliť sa. Ich syn Standa medzičasom vyrástol, oženil sa a ona má dve vnúčatá. „Tereza zemřela náhle. Našli jsme ji se synem v její garzonce na posteli. Měla na tváři úsměv. Zemřela srovnaná a smířená“, povedala.

Rád by som Tereze, keby to bolo možné, povedal toto: Milá Tereza, prežil som ťa o mnoho rokov. Neboli jednoduché. Naše dávne nedorozumenia mi dnes pripadajú malicherné. Dnes by sme sa hádali o inom. Napríklad o príčinách vojny na Blízkom východe, o povahe liberálnej demokracie a tak podobne. Ale čo už, Bola si, aká si bola. Síce trochu drbnutá, ale veď aj ja som.

A čo to má spoločné s čítaním Tóry? Je jedno, kde človek hľadá v živote pevný bod a pozitívnu morálnu navigáciu. Hlavne, že nejde o vieru živenú predpojatosťou, alebo nebodaj nenávisťou k inakosti. My, ľudia sekulárni síce asi kráčame po „ceste domov“ podstatne namáhavejšie, ako veriaci, ale aj to je OK.

Pokiaľ ide o mňa, dúfam, že odídem podobne ako Tereza – vyrovnaný, zmierený a s úsmevom na tvári. Pokojne budem kvôli tomu, keď príde čas, aj vzývať Hospodina.

Písal som tento text ku dňu, keď sa číta Paraša CAV (tohoto roku dvadsiateho prvého marca).

Píše sa v nej, opäť detailne, o obetných rituáloch. Týka sa hlavne kňazov ako „strážcov miesta stretávania Hospodina a jeho ľudu“. Vedľa českého prekladu Tóry od Karola Sidona, knihy komentárov k týždennému čítaniu Tóry od Jonthana Sacksa mi leží na stole aj kniha dvoch sekulárnych židov Alberta Einsteina a Sigmunda Freuda s názvom Prečo vojna? A ozaj: Prečo? Zápas o prežitie? O dominanciu? O vieru?... Zápas svetla s tmou? Dobra so zlom? A ako to, že ten malý národ izraelský, väčšinou nenávidený až na dreň, znovu obstál? Je naozaj vyvolený? Urputne súdržný? Z vôle Hospodina? Alebo synergia čohosi mimo rácio? Čosi fakt neuchopiteľné, nepochopiteľné, transcendentálne. Napríklad synergia prorockého vzdoru podopretá pevnosťou cirkevnej „inštitúcie“, ktorá presahuje dejinný chaos stálosťou viery vo vzťah Boha a jeho ľudu? Pravidiel, vrátane pravidiel obete, ako hovorí Michal v úvodnej pasáži k tomuto textu?

Post scriptum

Ľud Izraela by bez spojencov odlišných náboženských a politických vier v súčasnom konflikte s teroristickými štátmi a organizáciami nemal šancu. Trúfam si tvrdiť, že demarkačná línia je daná predovšetkým právom na obranu pred agresorom. Biblia pribalená k plnej poľnej sama o sebe nestačí. A už vôbec nestačí rétorická gymnastika o národnej suverenite, či politike na všetky svetové strany. Pre Slovensko, napríklad, je iba prológom k rezignácii na slobodu, ako ju v našom civilizačnom priestore chápeme. V prípade Izraela rovno začiatkom nového armagedonu.

Takže: Áno, národné a štátne záujmy sú dôležité ako existenčné a existenciálne piliere spoločenského života. Súčasne však musí platiť kadečo presahujúce. Napríklad, teraz citujem priateľa a múdreho človeka Ladislava Kováča, právo na dôstojný život a dôstojnú smrť.

www.tyzden.sk (27.3.2026)
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1315 Fri, 27 Mar 2026 09:28:51 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1314
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1314 Sun, 22 Mar 2026 09:30:41 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1313
Paraša Va – Jikra

Už ten názov Va – Jikra znamená v aramejčine „ON zavolal“. O čom tu diskutovať? Ver, alebo never! V texte tejto Paraše sa hovorí o obeti ako nespochybniteľnom vzťahu Boha a veriaceho. Je to základ jeho kolektívnej aj individuálnej identity. Priestor bezpečia v chaose dejín. Takáto obeť nie je „platba“, alebo splátka dlhu, ale potvrdenie vzťahu, vernosti, oddanosti, príslušnosti k viere a súčasne nároku na ochranu.

Sekulárny človek takú ochranu nemá. To, čo sa veriacemu javí ako prirodzené je pre sekulárneho človeka permanentný zápas so strachmi, neistotami... a so sebou samotným. Prestáva byť tým, kto obetuje v zmysle „ON zavolal“ a ja „iba“ plním svoju časť dohody. V JEHO očiach, a v očiach veriacich, je hriešnik. Získal však, navrávam si, slobodu v duchovnom význame tohto slova, teda v zmysle „ty a iba ty nesieš zodpovednosť za svoj život“.

Čo však s obeťami násilia, nespravodlivosti, dejinných pohrôm, akým bol napríklad holokaust a akým aktuálne je, napríklad, vojna na Ukrajine, či Blízkom východe?

Najradšej by som zakričal do času a priestoru: Dajte pokoj s mudrovaním! Konajte! Situačne! Na doraz! Kto však? Veriaci ktorej viery? A bezverec s akým rodinným, existenčným kultúrnym... zázemím?

Lepšie je na tom ten, kto verí, pretože koná podľa pevnej navigácie, ktorá pomáha pri ceste, aj keď je akokoľvek dramatická.

Takže: V tejto etape životného cyklu čítam Tóru v urputnej snahe nájsť útechu po dlhej a komplikovanej ceste životom. Nájsť motiváciu dožiť dôstojne. Dôstojne, ako to chápem, znamená neodkázane, bez bolesti a dlhov.

„ON zavolal“ je jedna z mnohých terapeutických pomôcok. Hovoriť tomu pravda pravdúca je pre ľudí, akým som napríklad ja, nepatričné.

A teraz buď múdry. Žijem však v liberálnej demokracii a pýtam sa sám seba: Čomu veríš, keď veríš, Fedor?

Verím a dúfam, že slušnosť je dobrá navigácia. Myslím slušnosť v kontexte hodnôt v ktoré som podedil po predkoch, ku ktorým ma viedla výchova v rodine a celoživotné vzdelávanie plus reflektovaná situačnosť každodennosti. Verím a dúfam, že tomu tak bude aj vo finále života. A keďže život býva kľukatý, odmietam merať jeho zmysel inak, ako subjektívnym pocitom naplnenosti, teda dobrými počinmi, dobrými vzťahmi a stopou, ktorá zostane.

Post scriptum

A predsa existuje bod, kde sa náboženské aj nenáboženské viery pretínajú. Nazvime ho láska. Láska nepodmienená a výsostne individuálna. Jej kolektívne zdieľané podoby sú iná káva. Napokon, Hospodin izraelitom Kenaán nedaroval, bolo potrebné ho dobiť.
Uverejnené na www.tyzden.sk (30.3.2026)

]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1313 Fri, 20 Mar 2026 13:44:37 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1312
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1312 Sun, 15 Mar 2026 12:14:24 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1311
Často súzniem s úvahami Jonathana Sacksa v jeho zamysleniach k týždennému čítaniu Tóry. Tie moje sa odohrávajú zväčša skoro ráno pri prvej káve s cigaretou na mojom žižkovskom balkóne. Tentoraz to bude k Sacksovej poznámke v úvode ku knihe Levicitus, kde hovorí o „textoch pod textami“:

„Texty pod textami“ sú viacúrovňové. Kdesi, úplne dole sú aj texty, ako sú tie moje – laické, pochybovačné.

Paraša Vajakhel

sa číta v sobotu 14. marca. Je o pravidlách spolužitia na ceste z egyptského otroctva k slobode. Tmelom je zdieľaná viera, ktorá utvára komunitu. Neexistujú bezvýznamné detaily, iba celok, kde v každej čiastočke prebýva duch tohto celku.

Hovorím o komunite, ktorá je základom „stavby“, ktorá sa môže stať domovom obce, spoločenstva... a v konečnom dôsledku aj národa, štátu... a napokon aj masy ľudských ľudí rôznych vier.

V paraši Vajakhel sa veľa a hovorí o obeti. Slovo obeť tu znamená obetovať kus svojho v prospech celku. Obete, o ktorých sa v tejto a ďalších pasážach Tóry hovorí, sú o budovaní miesta, kde prebýva konkrétna viera.

O spoločnom budovaní. O tom, že každý doň vkladá, čo vie, chce a môže. Ochrannú ruku nad spoločným dielom drží, pre veriacich, Hospodin, Boh. Pre ľudí sekulárnych pozitívne hodnoty, normy a ciele.

O trabloch, ktoré lemujú cestu k dôstojnému a slobodnému životu, vie ľud Izraela svoje. A nie len ľud Izraela, ale aj iné komunity, obce, spoločenstvá... vyháňanie, pogromy, genocidy. Ide o zápas bez konca.

Mám pred očami jednu konkrétnu komunitu. Oficiálne sa volá Chránená dielňa Lemniskáta. Tvoria ju ľudia rôzne fyzicky a mentálne postihnutí plus personál. Spoločne pracujú a pri tom zdieľajú rešpekt, lásku, láskavosť, súcit, priateľstvo... a užitočnosť výsledkov svojej práce pre iných. Nie je podstatné, kto reže, lepí, strihá, varí, účtuje... Podstatný je spiritus agens Dielne. Sekundárnym (?!) efektom je „infekčnosť“ emócie, ktorá komunitu presahuje. Je pozitívna až na dreň.

Štefan Hríb mi, keď som ho poprosil o feedback na jeden zo svojich textov k tejto téme, napísal (citujem z pamäti): „Všetci kráčame rovnakým smerom, aj keď každý inak. A to je dobre.“ Až na to „všetci“ súhlasím.

Otázka, ktorú si kladiem, znie: A prečo o tom, Fedor, potrebuješ hovoriť verejne? Mám iba chabú odpoveď: Preto, že som človek verejný. Možno však iba preceňujem vlastné ego, dosah svojich slov a spôsobu komunikácie. Ospravedlňujem sa.

Uverejnené na www.tyzden.sk (13.3.2026)
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1311 Fri, 13 Mar 2026 08:03:27 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1310
Kráčím, kromě čtení fundamentů judaizmu, také přes týdenní odseky pěti knih Mojžíšových, jak je přeložil do českého jazyka rabi Karol Sidon, a pokouším se o subjektivní názor. Ať je mi má troufalost odpuštěna.

Paraša Kir Tisa

Kromě připomínání dalších pravidel pro lid Izraele hlásící se k Tóře, tentokrát při úkonech souvisejících s oběťmi Hospodinu a „instituci“ kněží, úkonů a svátostí. Jádrem této Parši je odvzdání Desatera.

Hospodin Mojžíšovi! A přes něj lidu Izraele. Zákon se vším všudy – na dvou deskách všech deset přikázání.

Lid izraelský, putující pouští z egyptského otroctví v čase, kdy Mojžíš pobýval s Hospodinem na hoře Sinaj, se nechal se svést zlatým teletem.

To selhání bylo tvrdě potrestáno. Mimo jiné tím, že Mojžíš desky se Zákonem rozbil. Lid izraelský dostal druhou šanci. Nové desky, na pokyn Hospodina, vytesal Mojžíš osobně.

Jonathan Sacks ve svých komentářích k týdennímu čtení Tóry mluví v této souvislosti o Tóře „zdola“. To slovo „zdola“ je podstatné. Svoboda má smysl asi jenom tehdy, když není darovaná, ale vybojovaná. Zde se také rodí, jak si myslím, základní rozdíl mezi náboženskou ortodoxií a vírou pochybující, diskurzivní…

V židovském kalendáři na rok 2026 je tato Parša čtena o šabatu sedmého března občanského kalendáře. Na Blízkém východě eskaluje konflikt, který začal teroristickým útokem Hamásu na Izrael 7. října 2023, pokračoval válkou v Gaze a útokem armád Izraele a USA na Irán. Bylo to současně období mnoha krizí globálního rozsahu. Mimo jiné také na Ukrajině, napadené Ruskem.

Má těkavá mysl sekulárního žida hledá v chaosu aktuálního dění jistotu. Kolísá mezi imperativem duchovní tradice své komunity a univerzálním lidstvím.

Nosím v sobě vepsané „Pravdy“ předků, přetavené do morálky a etiky spjaté s individuální a kolektivní identitou, které jsou vystaveny tlaku jiných morálek a pravd. Ústí do konkrétních aktů žitého pobývání v konkrétním světě a v konkrétním těle, duši a mysli konkrétního člověka – v tomto případě Fedora Gála. Budiž mu dopřán neklid živé vody kreativity a nikdy neuzavřené spirituality. A, ve finále, klid odchodu. Až do té chvíle jde o zápas ve jménu svobody, což jest v našem civilizačním okruhu otázka úplně zásadní.

Má odpověď na uvedenou otázku je jednoznačná: Přichází-li někdo, aby tě připravil o právo na důstojný život, anebo o život sám, vstaň, jdi mu vstříc a braň se. Je to morální i etické současně. Desatero zdola?

www.tyzden.sk 6.3.2026
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1310 Fri, 6 Mar 2026 15:54:37 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1309
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1309 Thu, 19 Feb 2026 20:23:10 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1308

]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1308 Thu, 12 Feb 2026 10:52:19 +0100