Oswald Spengler vydal knihu Zánik západu v roku 1918. Po ňom Pitirim Sorokin (Kríza nášho veku z roku 1937) a mnohí ďalší.
Práve čítam druhý diel Máraiových (myslím toho Šándora) Denníkov. Vcelku presne popisuje symptómy ktorých sú dnes plné médiá, ak vynecháme fakt, že sa nevolali COVID-19. Najvyhrotenejšie o nich píše v 80-tych rokoch. To už bol starec (narodil sa roku 1900) - vetché telo, skvelý rozum a úplne bez ilúzií v človeka a v ľudstvo. Mimochodom, o Orwellových „1984“ hovorí ako o literárnom braku. Moja manželka poznamenala, že by písal trochu inak, keby mal vnúčatá. Kto vie?
Dve citácie: „Lidský duch promlouvá v zájmu každé bytosti a skutečný dopad to má pouze tehdy, jestliže mluví k lidstvu jako celku.“ (Denníky II., str. 238). Na str. 276 však píše Márai o bytostnom spojení s materským jazykom. Napriek polovici života strávenej v emigrácii je s ním spojený pupočnou šnúrou – bol, je a zostane maďarským spisovateľom. Pokiaľ ide o mňa: píšem a hovorím síce najlepšie slovensky, ale nepovažujem to za výhodu. Bože, ako rád by som vládol mnohými jazykmi podobne, aby som sa mohlo prihovárať (a rozumieť) iným.
Dopoludnia som si „oživil“ novú platobnú kartu a pri tej príležitosti konečne zistil, aký je rozdiel medzi debetnou a kreditnou. Trochu oneskorene – na jednu i druhú doľahla medzičasom klimatická kríza (sucho). Cestou domov som kúpil pitu, humus, zemiaky, pivo. Chcel som si dať pri tej príležitosti jedno malé na ulici (krčmy sú z príkazu vlády zavreté), ale predavač ma zahnal (popíjanie na ulici je z príkazu vlády zakázané). Email od kamaráta: „Nedávno jsem jel metrem, byla tam holčička asi čtyřletá s maminkou. Maminka jí napomínala-"Nekopej do tý sedačky pořád, to se nesmí." Holčička se na ní vážně podívala a pravila: "To taky zakázala Prymula?" Napadá vás slovenský ekvivalent?
Doma som si na nete prečítal novinky (pocit ohrozenia kulminuje – na Slovensku zasadá Bezpečnostná rada štátu, Česko požiadalo o humanitárnu pomoc...), napísal anotáciu projektu "Výmena generácií a medzigeneračný prenos" a rozposlal potencionálnym partnerom.
Manželka Irena sa pokúša „dobíjať“ vydavateľstvá svojimi knihami (staršími aj úplne novými). Pracuje s plným nasadením. Už si však zvykla, že o kultúre rozhodujú politici a ekonómovia, čiže strieľa do prázdna. Róbert to má po nej. Práve telefonoval, že doeditoval slovenskú verziu novej knihy a začína s anglickou + súbežne píše ďalšiu. Roky plného nasadenia nemusia byť márne.
P.S. po odovzdaní textu na publikovanie do .týždňa
Zachovať si zdravý rozum v časoch pandémie hystérie je nadľudský výkon. Historická skúsenosť učí, že davové správanie je primitívne. Primitívnejšie ako správanie duševne zdravých dospelých ľudí - jednotlivcov. Základný problém „tu a teraz“, ako ho cítim, je deformovaná dôvera ľudí v politikov a inštitúcie štátu.
Dve citácie: „Lidský duch promlouvá v zájmu každé bytosti a skutečný dopad to má pouze tehdy, jestliže mluví k lidstvu jako celku.“ (Denníky II., str. 238). Na str. 276 však píše Márai o bytostnom spojení s materským jazykom. Napriek polovici života strávenej v emigrácii je s ním spojený pupočnou šnúrou – bol, je a zostane maďarským spisovateľom. Pokiaľ ide o mňa: píšem a hovorím síce najlepšie slovensky, ale nepovažujem to za výhodu. Bože, ako rád by som vládol mnohými jazykmi podobne, aby som sa mohlo prihovárať (a rozumieť) iným.
Dopoludnia som si „oživil“ novú platobnú kartu a pri tej príležitosti konečne zistil, aký je rozdiel medzi debetnou a kreditnou. Trochu oneskorene – na jednu i druhú doľahla medzičasom klimatická kríza (sucho). Cestou domov som kúpil pitu, humus, zemiaky, pivo. Chcel som si dať pri tej príležitosti jedno malé na ulici (krčmy sú z príkazu vlády zavreté), ale predavač ma zahnal (popíjanie na ulici je z príkazu vlády zakázané). Email od kamaráta: „Nedávno jsem jel metrem, byla tam holčička asi čtyřletá s maminkou. Maminka jí napomínala-"Nekopej do tý sedačky pořád, to se nesmí." Holčička se na ní vážně podívala a pravila: "To taky zakázala Prymula?" Napadá vás slovenský ekvivalent?
Doma som si na nete prečítal novinky (pocit ohrozenia kulminuje – na Slovensku zasadá Bezpečnostná rada štátu, Česko požiadalo o humanitárnu pomoc...), napísal anotáciu projektu "Výmena generácií a medzigeneračný prenos" a rozposlal potencionálnym partnerom.
Manželka Irena sa pokúša „dobíjať“ vydavateľstvá svojimi knihami (staršími aj úplne novými). Pracuje s plným nasadením. Už si však zvykla, že o kultúre rozhodujú politici a ekonómovia, čiže strieľa do prázdna. Róbert to má po nej. Práve telefonoval, že doeditoval slovenskú verziu novej knihy a začína s anglickou + súbežne píše ďalšiu. Roky plného nasadenia nemusia byť márne.
P.S. po odovzdaní textu na publikovanie do .týždňa
Zachovať si zdravý rozum v časoch pandémie hystérie je nadľudský výkon. Historická skúsenosť učí, že davové správanie je primitívne. Primitívnejšie ako správanie duševne zdravých dospelých ľudí - jednotlivcov. Základný problém „tu a teraz“, ako ho cítim, je deformovaná dôvera ľudí v politikov a inštitúcie štátu.