Keď niečomu veríš, je to skutočnosť. Tvoja skutočnosť a skutočnosť tvojich súvercov. Sú aj iné (náboženské a politické) viery, ako je tá tvoja a vaša.
Pokojne tomu hovorme paralelné skutočnosti.
„Súžitie“ paralelných skutočností je problém. Rieši sa izoláciou (utváraním izolovaných enkláv alebo komunít), integráciou (mierovou koexistenciou na „jednom pľaci“) alebo konfliktom.
Situáciu komplikuje fakt, že „veriaci“ sú tiež pestrí – od úprimne veriacich cez „chladných“ a pragmatikov, „akože“ veriacich až po fanatikov. V konfliktných situáciách však trpia všetci.
Od čias klasikov teórií davu (Sigmunda Freuda, Gustava Le Bona… ) po dnešok bolo ikskrát potvrdené, že dav je zvláštna bytosť – má svoje „telo“ aj dušu. Duša davu je primitívna.
Doba moderná (informačných a komunikačných technológií) obohatila „klasické“ davy o e-dav. Zhromažďuje sa na svojich platformách sociálnych sietí, v diskusných fórach e-médií…
Tak ako v psychológii a psychiatrii existuje pojem indukovanej psychózy (chorý človek nakazí zdravého), tak je možné v súvislosti s davmi hovoriť o indukovaných emóciách.
V čase pandémie COVID-19 hrozí synergia strachu z „hnusoby“ a všeobecného pocitu neistoty. Že to niektorí politici zneužívajú v prospech vlastného ega a popularity, je nehorázne.
Oboje, ruka v ruke, vytvára podhubie pre extrémne štiepenie spoločnosti, inklináciu k vodcovským typom v politike, ochotu platiť za istoty, ktoré ponúka „veľký ochranca“, slobodou.
Najväčším nebezpečím sú, samozrejme, ľudia chorí mocou a so zlým charakterom. Ich hlásaná viera je často iba „rúško“, ktoré sa raz volá tak a inokedy inak. Moc a profit je ich „živá voda“.
Bežný občan stojí pred dilemou: prijať rolu pasívneho alebo aktívneho účastníka. Prvá je väčšinová, pretože rodiny, hypotéka, osobný komfort… a predposratosť.
Pokojne sa v tejto situácii (všeobecného ohrozenia) dá hovoriť o morálnej dileme. JA ustupuje MY a „ploty“ zrkadlia stav individuálnej a kolektívnej ľudskosti. Sme zdravá spoločnosť?
Písané pre Denník N (uverejnené 7.10.2020).
„Súžitie“ paralelných skutočností je problém. Rieši sa izoláciou (utváraním izolovaných enkláv alebo komunít), integráciou (mierovou koexistenciou na „jednom pľaci“) alebo konfliktom.
Situáciu komplikuje fakt, že „veriaci“ sú tiež pestrí – od úprimne veriacich cez „chladných“ a pragmatikov, „akože“ veriacich až po fanatikov. V konfliktných situáciách však trpia všetci.
Od čias klasikov teórií davu (Sigmunda Freuda, Gustava Le Bona… ) po dnešok bolo ikskrát potvrdené, že dav je zvláštna bytosť – má svoje „telo“ aj dušu. Duša davu je primitívna.
Doba moderná (informačných a komunikačných technológií) obohatila „klasické“ davy o e-dav. Zhromažďuje sa na svojich platformách sociálnych sietí, v diskusných fórach e-médií…
Tak ako v psychológii a psychiatrii existuje pojem indukovanej psychózy (chorý človek nakazí zdravého), tak je možné v súvislosti s davmi hovoriť o indukovaných emóciách.
V čase pandémie COVID-19 hrozí synergia strachu z „hnusoby“ a všeobecného pocitu neistoty. Že to niektorí politici zneužívajú v prospech vlastného ega a popularity, je nehorázne.
Oboje, ruka v ruke, vytvára podhubie pre extrémne štiepenie spoločnosti, inklináciu k vodcovským typom v politike, ochotu platiť za istoty, ktoré ponúka „veľký ochranca“, slobodou.
Najväčším nebezpečím sú, samozrejme, ľudia chorí mocou a so zlým charakterom. Ich hlásaná viera je často iba „rúško“, ktoré sa raz volá tak a inokedy inak. Moc a profit je ich „živá voda“.
Bežný občan stojí pred dilemou: prijať rolu pasívneho alebo aktívneho účastníka. Prvá je väčšinová, pretože rodiny, hypotéka, osobný komfort… a predposratosť.
Pokojne sa v tejto situácii (všeobecného ohrozenia) dá hovoriť o morálnej dileme. JA ustupuje MY a „ploty“ zrkadlia stav individuálnej a kolektívnej ľudskosti. Sme zdravá spoločnosť?
Písané pre Denník N (uverejnené 7.10.2020).