Tridsať rokov počúvam a čítam kdekade o tom, ako som (sme) „vyrobili“ Mečiara. Častokrát som sa pokúšal vysvetliť, ako to bolo. Márne.
Mnohé z denunciačných vyjadrení na moju adresu sa pritom opierajú o Kňažkove medializované vystúpenia v čase, keď už som bol dávno mimo aktívnej politiky, a pod tlakom odišiel zo Slovenska. Medzičasom sa otvárali archívy, pribúdali fakty a osobné svedectvá. S istotu dnes môžem povedať, že už toho viem dosť. Musel som však v sebe potlačiť nechuť k návratom, k rozprávaniu o tienistej stránke príbehu Novembra 89, ktorý považujem za svetlý, heroický, pozitívny. A musel som tiež pochopiť, že nejde o slovenský, ale modelový príbeh. V rôznych obmenách ho vidíme nielen v krajinách strednej Európy a postkomunistického sveta, ale aj v iných zabehaných demokraciách nášho civilizačného okruhu. Na periférii verejnej diskusie pritom, popri hlavných „hrdinoch“, ostávajú ich komplici. Bez nich by nedokázali zmobilizovať masy svojich prívržencov. Dôsledky sú známe.
Priznávam, že motiváciu na spísanie tohto konkrétneho textu je výhradne osobná. Milan Kňažko na mňa zvažuje žalobu kvôli výrokom v knihe rozhovorov s Karolom Sudorom "Ešte raz a naposledy" (2017). Rekapitulujem:
Vadí mu, že som o ňom povedal, že bol veľkým podporovateľom Vladimíra Mečiara, že nielenže poslušne vykonával jeho pokyny a spolu s ním zakladal Hnutie za demokratické Slovensko, ale v jeho záujme aj verejne klamal. Vadí mu tiež, že som ho označil za jedného z protagonistov obdobia mečiarizmu. Obdobia rodiaceho sa marazmu, s ktorým zápasíme dodnes. Vzhľadom na to, čo všetko má toto obdobie na rováši, zašpinil si Milan Kňažko politikou ruky. Hovorím to nerád, pretože ten istý Kňažko je, a zostane, symbolom tribún z Novembra 89.
Centrálnym bodom žaloby Milana Kňažka je jeho „záskok“ za Vladimíra Mečiara v Slovenskej televízii (marec 1991), kde osočil vedenie Verejnosti proti násiliu (VPN) a odštartoval tým jeho rozklad. Tvrdil v ňom, že chceme z úzadia, a bez legitimity, riadiť výkonnú a zákonodarnú moc a manipulovať s verejnou mienkou. Pre jedného z účastníkov tejto udalosti Igora Cibulu (jeho CV je dostupné z verejných zdrojov) sa to začalo tak, že Mečiarova sekretárka Nagyová poňho poslala auto, ktoré ho odviezlo na Úrad vlády Slovenskej republiky, kde už sedel Mečiar, Budaj a Kňažko. Dali mu prečítať text prejavu pre pravidelný televízny príhovor premiéra, a on ho redakčne upravil predtým, ako ho Kňažko odrecitoval v televízii. V tom prejave sa hovorilo, že vedenie VPN chcelo cenzurovať vtedajšieho premiéra vlády SR Vladimíra Mečiara, a malo k tomu zneužiť riaditeľa Slovenskej televízie Petra Zemana. Účasť na spomínanom televíznom komplote potvrdil sám Igor Cibula (v publikácii: Verejnosť proti násiliu 1989 – 1991. Svedectvá a dokumenty. Bratislava, NMŠ, 1998, s. 220). Stručná rekapitulácia: 1. Bol u Mečiara ako „nezávislý novinár“ a nechal sa kvôli príprave textu doviezť na Úrad vlády, 2. Podieľal sa pomocnými prácami na tvorbe textu, 3. Sprevádzal Kňažka do televízie, 4. Distribuoval text prostredníctvom ČTK do médií, 5. Použil ho na publikovanie v Národnej obrode, kde bol v tom čase redaktorom.
Dezinformáciu o „cenzurovaní“ Mečiara a „zneužití“ riaditeľa televízie vyvrátili minister Michal Kováč, minister Rudolf Filkus, minister Ján Pišút, podpredseda vlády Jozef Kučerák, Miroslav Kusý, Peter Zajac, Štefan Nemeš, Juraj Flamík, Peter Tatár, Vladimír Čečetka (zverejnené v: Verejnosť, 18.3.1991, s.5Verejnosť, 18.3.1991, s.5 a v: Verejnosť proti násiliu 1989 – 1991, Svedectvá a dokumenty, vydavateľ: Nadácia Milana Šimečku, str. 342 a nasl.).
Len na okraj: mnohí z uvedených signatárov boli lojálni Mečiarovi súputníci. Vo svojom vyhlásení doslova píšu: „Podpísaní členovia ministerského klubu VPN týmto vyhlasujú, že toto grémium na svojom riadnom zasadnutí dňa 1. 3. 1991 nedalo riaditeľovi televízie pánovi Petrovi Zemanovi žiadny pokyn vo veci kazety s pravidelným príhovorom predsedu vlády SR dňa 3. 3. 1991. Zároveň odmietajú akékoľvek úvahy o možnosti cenzurovať obsah vystúpenia Vladimíra Mečiara zo strany jednotlivých reprezentantov či orgánov hnutia Verejnosť proti násiliu.“
Obraz udalosti dopĺňa vyhlásenie vtedajšieho riaditeľa televízie Petra Zemana: „Vyhlasujem, že voči mne nebola vyslovená požiadavka vedenia Slovenskej rady VPN, ani ministerského klubu VPN, ani zo strany Koordinačného centra VPN, aby som akýmkoľvek spôsobom cenzuroval prejav predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara v Slovenskej televízii. Nie je taktiež pravda, že by som od uvedených grémií dostal pokyn, aby som prejav Vladimíra Mečiara nahral na kazetu a dal k dispozícii predstaviteľom VPN ešte pred jeho vysielaním. Rovnako vyhlasujem, že som nikomu nikdy nedal nijaký príkaz na to, aby sa takáto kazeta nahrala. Všetky tvrdenia, ktoré by čokoľvek z vyššie uvedených okolností naznačovali, sú lživé“.
V citovanej knihe rozhovorov s Karolom Sudorom som sa dopustil omylu – zamenil som mená Igora Cibulu za Jaroslava Svěchotu (jeho profesijné CV je taktiež dostupné v otvorených zdrojoch, a je dosť podobné tomu Cibulovmu). Stalo sa tak neúmyselne, a Milanovi Kňažkovi som sa za tento omyl dva razy verejne ospravedlnil – prvý raz v aktualne.sk, v odpovedi na Kňažkov denunciačný text, a druhý raz v Denníku N. Opravedlňujem sa týmto tretí krát. Všetky ostatné tvrdenia na adresu M. Kňažka sú mojimi hodnotiacimi súdmi voči človeku, ktorý bol v tom čase politikom, a som pripravený ich oprávnenosť doložiť dokumentami, faktami a svedectvami.
Najzvrátenejšie na tomto príbehu však je, že Kňažko ma nejde žalovať za to, že som ho označil ako zradcu Verejnosti proti násiliu a klamára v prospech Mečiara, ale kvôli tomu, že som si poplietol meno človeka, čo sa na jeho, Budajovom a Mečiarovom komplote spolupodieľal.
P.S.
Kňažko svoje nenávistné a denunciačné útoky spisoval v čase, keď som žil mimo Slovenska a mimo politiku. Napríklad:
[1] Kňažko: Mečiar je v mnohom podobný svojmu stvoriteľovi – Fedorovi Gálovi 27.1.2018 Parlamentné listy
Konflikt medzi Gálom a Mečiarom bol nezmieriteľný. Mohol som si vybrať. Na jednej strane notorický luhár, bez volebnej legitimity, bez ústavnej zodpovednosti a priekopník zákulisnej politiky. To bol Fedor Gál. Na druhej strane predseda vlády, ktorý sa snažil o to, aby slovenská vláda robila suverénnu politiku v rámci svojich kompetencií.
(Ďalej o Fedorovi Gálovi:) zakladateľ „demokratickej partokracie“, sa stal úspešným falzifikátorom dejín. Svoj zbabelý útek pred zodpovednosťou nazýva vyhnaním. Svoje charakterové zlyhanie a politický krach ospravedlňuje tým, že nepriamo obviní krajinu z antisemitizmu, čo považujem za podlosť. Ak je pravdou, že mu niekto napľul do pohára s pivom, tak nie preto, že je žid, ako to tvrdí on, ale preto, že je hajzel.
[2] Kňažko: Gál klame. Odišiel, pretože je zbabelec
10. 01. 2018 Parlamentné listy
Kňažko nijako netajil spoluprácu s Mečiarom a patrične ju aj zdôvodnil. „Čo som si mal vybrať? Bol som v reálnej politike, zvolený s nejakými 250-tisícmi krúžkami. Mohol som si vybrať komunistov. Tak to ja asi nie. Kresťanských demokratov takisto nie. Potom to bola ešte SNS, chceli, aby som bol ich predseda, to som odmietol. Potom som mal babrácke, nekompetentné a servilné vedenie ľudí, ktorí nemali legitimitu vo VPN, a tých treba pomenovať, to je fakt: Gál, Zajac, Flamik,“ povedal a dodal, že s tým nemá problém.
[3] Fedor Gál je zbabelec a klame, Mečiara vychvaľoval ako génia, povedal Milan Kňažko
10. 01. 2018 slovensko.hnonline.sk
„A prečo to robí? Že odišiel, lebo že musel. Odišiel preto, že je zbabelec. My sme tu zostali,“
[4] Kňažko: Fedor Gál, ktorý bol aj nebol v politike, proste taký alibista
28. 01. 2018 Hlavné správy
„(Gál tvrdí) že odišiel, pretože musel. Odišiel, pretože je zbabelec. My sme tu zostali a tiež nám pľuli do piva a hádzali vajcia po nás, ale to je osobné riziko,“ povedal herec rozhodne.
[5] Kňažko o Fedorovi Gálovi: Stvorili Mečiara a potom to hodili na mňa
3. 01. 2018 Aktualne.sk, Na rovinu (video)
Vedenie VPN s Fedorom Gálom fungovalo začiatkom roku 1991 nedemokraticky, ako politbyro, ktoré chcelo z úzadia riadiť a cenzurovať vládu.
[6] Názor Milana Kňažka: Keď „demokrati“ z VPN produkujú falošné správy
14. 11. 2017 Aktuality.sk
Mečiara k moci priviedlo servilné, intrigánske a babrácke vedenie VPN pod taktovkou demokrata Gála.
[7] Milan Kňažko: Výroba histórie
14. 7. 2017 Denník N
Chcem len dodať, že mečiarizmus nevznikol v rokoch 1991, 1992, ako sa nám snažia podsúvať autori (Gál, Zajac, Flamik), ale až po voľbách na konci roka 1994 a príčiny vzniku zďaleka nie sú v tom, že VPN vyrobila Mečiara, alebo že som s ním ja vyše roka spolupracoval.
Písané pre Denník N (publikované 11.9.2020). Táto verzia je bez jazykovej redakcie.
Priznávam, že motiváciu na spísanie tohto konkrétneho textu je výhradne osobná. Milan Kňažko na mňa zvažuje žalobu kvôli výrokom v knihe rozhovorov s Karolom Sudorom "Ešte raz a naposledy" (2017). Rekapitulujem:
Vadí mu, že som o ňom povedal, že bol veľkým podporovateľom Vladimíra Mečiara, že nielenže poslušne vykonával jeho pokyny a spolu s ním zakladal Hnutie za demokratické Slovensko, ale v jeho záujme aj verejne klamal. Vadí mu tiež, že som ho označil za jedného z protagonistov obdobia mečiarizmu. Obdobia rodiaceho sa marazmu, s ktorým zápasíme dodnes. Vzhľadom na to, čo všetko má toto obdobie na rováši, zašpinil si Milan Kňažko politikou ruky. Hovorím to nerád, pretože ten istý Kňažko je, a zostane, symbolom tribún z Novembra 89.
Centrálnym bodom žaloby Milana Kňažka je jeho „záskok“ za Vladimíra Mečiara v Slovenskej televízii (marec 1991), kde osočil vedenie Verejnosti proti násiliu (VPN) a odštartoval tým jeho rozklad. Tvrdil v ňom, že chceme z úzadia, a bez legitimity, riadiť výkonnú a zákonodarnú moc a manipulovať s verejnou mienkou. Pre jedného z účastníkov tejto udalosti Igora Cibulu (jeho CV je dostupné z verejných zdrojov) sa to začalo tak, že Mečiarova sekretárka Nagyová poňho poslala auto, ktoré ho odviezlo na Úrad vlády Slovenskej republiky, kde už sedel Mečiar, Budaj a Kňažko. Dali mu prečítať text prejavu pre pravidelný televízny príhovor premiéra, a on ho redakčne upravil predtým, ako ho Kňažko odrecitoval v televízii. V tom prejave sa hovorilo, že vedenie VPN chcelo cenzurovať vtedajšieho premiéra vlády SR Vladimíra Mečiara, a malo k tomu zneužiť riaditeľa Slovenskej televízie Petra Zemana. Účasť na spomínanom televíznom komplote potvrdil sám Igor Cibula (v publikácii: Verejnosť proti násiliu 1989 – 1991. Svedectvá a dokumenty. Bratislava, NMŠ, 1998, s. 220). Stručná rekapitulácia: 1. Bol u Mečiara ako „nezávislý novinár“ a nechal sa kvôli príprave textu doviezť na Úrad vlády, 2. Podieľal sa pomocnými prácami na tvorbe textu, 3. Sprevádzal Kňažka do televízie, 4. Distribuoval text prostredníctvom ČTK do médií, 5. Použil ho na publikovanie v Národnej obrode, kde bol v tom čase redaktorom.
Dezinformáciu o „cenzurovaní“ Mečiara a „zneužití“ riaditeľa televízie vyvrátili minister Michal Kováč, minister Rudolf Filkus, minister Ján Pišút, podpredseda vlády Jozef Kučerák, Miroslav Kusý, Peter Zajac, Štefan Nemeš, Juraj Flamík, Peter Tatár, Vladimír Čečetka (zverejnené v: Verejnosť, 18.3.1991, s.5Verejnosť, 18.3.1991, s.5 a v: Verejnosť proti násiliu 1989 – 1991, Svedectvá a dokumenty, vydavateľ: Nadácia Milana Šimečku, str. 342 a nasl.).
Len na okraj: mnohí z uvedených signatárov boli lojálni Mečiarovi súputníci. Vo svojom vyhlásení doslova píšu: „Podpísaní členovia ministerského klubu VPN týmto vyhlasujú, že toto grémium na svojom riadnom zasadnutí dňa 1. 3. 1991 nedalo riaditeľovi televízie pánovi Petrovi Zemanovi žiadny pokyn vo veci kazety s pravidelným príhovorom predsedu vlády SR dňa 3. 3. 1991. Zároveň odmietajú akékoľvek úvahy o možnosti cenzurovať obsah vystúpenia Vladimíra Mečiara zo strany jednotlivých reprezentantov či orgánov hnutia Verejnosť proti násiliu.“
Obraz udalosti dopĺňa vyhlásenie vtedajšieho riaditeľa televízie Petra Zemana: „Vyhlasujem, že voči mne nebola vyslovená požiadavka vedenia Slovenskej rady VPN, ani ministerského klubu VPN, ani zo strany Koordinačného centra VPN, aby som akýmkoľvek spôsobom cenzuroval prejav predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara v Slovenskej televízii. Nie je taktiež pravda, že by som od uvedených grémií dostal pokyn, aby som prejav Vladimíra Mečiara nahral na kazetu a dal k dispozícii predstaviteľom VPN ešte pred jeho vysielaním. Rovnako vyhlasujem, že som nikomu nikdy nedal nijaký príkaz na to, aby sa takáto kazeta nahrala. Všetky tvrdenia, ktoré by čokoľvek z vyššie uvedených okolností naznačovali, sú lživé“.
V citovanej knihe rozhovorov s Karolom Sudorom som sa dopustil omylu – zamenil som mená Igora Cibulu za Jaroslava Svěchotu (jeho profesijné CV je taktiež dostupné v otvorených zdrojoch, a je dosť podobné tomu Cibulovmu). Stalo sa tak neúmyselne, a Milanovi Kňažkovi som sa za tento omyl dva razy verejne ospravedlnil – prvý raz v aktualne.sk, v odpovedi na Kňažkov denunciačný text, a druhý raz v Denníku N. Opravedlňujem sa týmto tretí krát. Všetky ostatné tvrdenia na adresu M. Kňažka sú mojimi hodnotiacimi súdmi voči človeku, ktorý bol v tom čase politikom, a som pripravený ich oprávnenosť doložiť dokumentami, faktami a svedectvami.
Najzvrátenejšie na tomto príbehu však je, že Kňažko ma nejde žalovať za to, že som ho označil ako zradcu Verejnosti proti násiliu a klamára v prospech Mečiara, ale kvôli tomu, že som si poplietol meno človeka, čo sa na jeho, Budajovom a Mečiarovom komplote spolupodieľal.
P.S.
Kňažko svoje nenávistné a denunciačné útoky spisoval v čase, keď som žil mimo Slovenska a mimo politiku. Napríklad:
[1] Kňažko: Mečiar je v mnohom podobný svojmu stvoriteľovi – Fedorovi Gálovi 27.1.2018 Parlamentné listy
Konflikt medzi Gálom a Mečiarom bol nezmieriteľný. Mohol som si vybrať. Na jednej strane notorický luhár, bez volebnej legitimity, bez ústavnej zodpovednosti a priekopník zákulisnej politiky. To bol Fedor Gál. Na druhej strane predseda vlády, ktorý sa snažil o to, aby slovenská vláda robila suverénnu politiku v rámci svojich kompetencií.
(Ďalej o Fedorovi Gálovi:) zakladateľ „demokratickej partokracie“, sa stal úspešným falzifikátorom dejín. Svoj zbabelý útek pred zodpovednosťou nazýva vyhnaním. Svoje charakterové zlyhanie a politický krach ospravedlňuje tým, že nepriamo obviní krajinu z antisemitizmu, čo považujem za podlosť. Ak je pravdou, že mu niekto napľul do pohára s pivom, tak nie preto, že je žid, ako to tvrdí on, ale preto, že je hajzel.
[2] Kňažko: Gál klame. Odišiel, pretože je zbabelec
10. 01. 2018 Parlamentné listy
Kňažko nijako netajil spoluprácu s Mečiarom a patrične ju aj zdôvodnil. „Čo som si mal vybrať? Bol som v reálnej politike, zvolený s nejakými 250-tisícmi krúžkami. Mohol som si vybrať komunistov. Tak to ja asi nie. Kresťanských demokratov takisto nie. Potom to bola ešte SNS, chceli, aby som bol ich predseda, to som odmietol. Potom som mal babrácke, nekompetentné a servilné vedenie ľudí, ktorí nemali legitimitu vo VPN, a tých treba pomenovať, to je fakt: Gál, Zajac, Flamik,“ povedal a dodal, že s tým nemá problém.
[3] Fedor Gál je zbabelec a klame, Mečiara vychvaľoval ako génia, povedal Milan Kňažko
10. 01. 2018 slovensko.hnonline.sk
„A prečo to robí? Že odišiel, lebo že musel. Odišiel preto, že je zbabelec. My sme tu zostali,“
[4] Kňažko: Fedor Gál, ktorý bol aj nebol v politike, proste taký alibista
28. 01. 2018 Hlavné správy
„(Gál tvrdí) že odišiel, pretože musel. Odišiel, pretože je zbabelec. My sme tu zostali a tiež nám pľuli do piva a hádzali vajcia po nás, ale to je osobné riziko,“ povedal herec rozhodne.
[5] Kňažko o Fedorovi Gálovi: Stvorili Mečiara a potom to hodili na mňa
3. 01. 2018 Aktualne.sk, Na rovinu (video)
Vedenie VPN s Fedorom Gálom fungovalo začiatkom roku 1991 nedemokraticky, ako politbyro, ktoré chcelo z úzadia riadiť a cenzurovať vládu.
[6] Názor Milana Kňažka: Keď „demokrati“ z VPN produkujú falošné správy
14. 11. 2017 Aktuality.sk
Mečiara k moci priviedlo servilné, intrigánske a babrácke vedenie VPN pod taktovkou demokrata Gála.
[7] Milan Kňažko: Výroba histórie
14. 7. 2017 Denník N
Chcem len dodať, že mečiarizmus nevznikol v rokoch 1991, 1992, ako sa nám snažia podsúvať autori (Gál, Zajac, Flamik), ale až po voľbách na konci roka 1994 a príčiny vzniku zďaleka nie sú v tom, že VPN vyrobila Mečiara, alebo že som s ním ja vyše roka spolupracoval.
Písané pre Denník N (publikované 11.9.2020). Táto verzia je bez jazykovej redakcie.