Keď tak na prahu neskorej staroby premýšľam o tom, do ktorých vzťahov, konfliktov, pokusov o dialóg a spoluprácu investoval najviac času, energie, peňazí a kreativity, výsledok je jasný
– do manželky a vlastných detí. Úplne najťažší je dialóg s najbližšími a so sebou, svojím druhým ja, so svojím strachom zo smrti, zo slobody, samoty a osamelosti. Vzývame Boha, vodcu, štát... „mocného záchrancu“, aby nás vytiahol z existenciálnych sračiek. S plným nasadením hľadáme vinníkov za všetky trable, ktoré stoja v ceste naším potrebám, túžbam a chúťkam. A nachádzame ich. Raz v triednych a ideologických nepriateľoch, kapitalistoch, socialistoch, liberáloch, konzervatívcoch, židoch, Rómoch, migrantoch, inovercoch, hlučných susedoch...
Vlastne aj toho písania o možnostiach a medziach dialógu už mám plné zuby. Kto to číta? A ako dlho si pamätá? Dialóg, ak má mať zmysel, musí byť permanentný, tematicky zameraný, smerujúci kamsi, minimálne k lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi, ktorí sa rozprávajú a na čomsi konkrétnom spolupracujú. Praktická skúsenosť je neopakovateľná, i keď často platná iba „pre tento prípad“.
Polopate: všetky tie reči a rečičky, ktoré sme vymíňali za stolom v krčme, alebo v kaviarni, v robote, v rodine s príbuznými, partnermi, potomkami sú čisté nič, pokiaľ sa nepremenili na dobré vzťahy a pozitívne emócie. Tam, kde sú, sa celkom darí aj ostatnému.
***
S Róbertom Mistríkom som sa nikdy naživo nestretol. Prvý raz som ho začal vnímať ako verejnú osobnosť počas prezidentskej kampane v roku 2019. Vzdal sa vtedy svojej nominácie na úrad v prospech Zuzany Čaputovej. Urobil čosi nevídané. Potom prišiel COVID-19 a on sa ocitol v epicentre krízového štábu. Priebežne na aktuálne.sk publikoval svoje úvahy o ceste z krízy spôsobenej pandémiou a celkovou atmosférou v spoločnosti. Zatiaľ čo mnohí, mňa nevynímajúc, pálili ostrými do Igora Matoviča, on stál pri ňom a radil, konal. Menil veci. Pánboh zaplať za tú dvojicu a všetkých, ktorí sa pridali. Na diaľku predpokladám, že to bolo cez riadny plot.
Mistrík vie, chce a môže. Ľudia ako on môžu byť šancou pre slušné Slovensko. Aj prepnutý Matovič môže byť šancou tým, že Mistríkovi a podobným otvoril dvere ku konkrétnym akciám a naplnil časť nádeje, ktorú sme podaktorí do neho vkladali. Zdôrazňujem „časť“! Môže nám byť úplne jedno, či takejto spolupráci budeme hovoriť dialogický, či akýkoľvek iný, prístup.
Polopate: Spolupracovať sa dá s každým, pokiaľ vie, chce a môže a pokiaľ sa pritom neprekročia hranice pozitívnej morálky a odbornej kompetencie. Hejteri, fanatici a kecálkovia samozrejme, nezmiznú z verejného priestoru, ich šance však budú menšie.
Písané pre www.tyzden.sk
Vlastne aj toho písania o možnostiach a medziach dialógu už mám plné zuby. Kto to číta? A ako dlho si pamätá? Dialóg, ak má mať zmysel, musí byť permanentný, tematicky zameraný, smerujúci kamsi, minimálne k lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi, ktorí sa rozprávajú a na čomsi konkrétnom spolupracujú. Praktická skúsenosť je neopakovateľná, i keď často platná iba „pre tento prípad“.
Polopate: všetky tie reči a rečičky, ktoré sme vymíňali za stolom v krčme, alebo v kaviarni, v robote, v rodine s príbuznými, partnermi, potomkami sú čisté nič, pokiaľ sa nepremenili na dobré vzťahy a pozitívne emócie. Tam, kde sú, sa celkom darí aj ostatnému.
***
S Róbertom Mistríkom som sa nikdy naživo nestretol. Prvý raz som ho začal vnímať ako verejnú osobnosť počas prezidentskej kampane v roku 2019. Vzdal sa vtedy svojej nominácie na úrad v prospech Zuzany Čaputovej. Urobil čosi nevídané. Potom prišiel COVID-19 a on sa ocitol v epicentre krízového štábu. Priebežne na aktuálne.sk publikoval svoje úvahy o ceste z krízy spôsobenej pandémiou a celkovou atmosférou v spoločnosti. Zatiaľ čo mnohí, mňa nevynímajúc, pálili ostrými do Igora Matoviča, on stál pri ňom a radil, konal. Menil veci. Pánboh zaplať za tú dvojicu a všetkých, ktorí sa pridali. Na diaľku predpokladám, že to bolo cez riadny plot.
Mistrík vie, chce a môže. Ľudia ako on môžu byť šancou pre slušné Slovensko. Aj prepnutý Matovič môže byť šancou tým, že Mistríkovi a podobným otvoril dvere ku konkrétnym akciám a naplnil časť nádeje, ktorú sme podaktorí do neho vkladali. Zdôrazňujem „časť“! Môže nám byť úplne jedno, či takejto spolupráci budeme hovoriť dialogický, či akýkoľvek iný, prístup.
Polopate: Spolupracovať sa dá s každým, pokiaľ vie, chce a môže a pokiaľ sa pritom neprekročia hranice pozitívnej morálky a odbornej kompetencie. Hejteri, fanatici a kecálkovia samozrejme, nezmiznú z verejného priestoru, ich šance však budú menšie.
Písané pre www.tyzden.sk