V roku 2019 som vydal pri príležitosti festivalu Pohoda knihu „Veľký tresk“. Keď som chcel pre dotlač využiť ponuku Petit Pressu, vydavateľa SME, Mišo Kaščák mi povedal: „Kaščák nie je Haščák.“ Nebol proti, ale do koprodukcie nešiel.
Aj tento rok vydávam knihu v Petit Presse. Jej názov je odvodený od názvu skupiny, ktorá vznikla na „počesť“ jedného z bývalých zamestnancov Penty a Haščáka – posledného šéfa komunistickej tajnej polície Alojza Lorenca. Poskytol som autorovi knihy Karolovi Lovašovi k jeho knihe o Lorencovi rozhovor, ktorý je súčasťou českého vydania knihy. Dilema?
Pamätám sa tiež, napríklad, keď nastúpil do politiky jeden mladý a talentovaný muž. Volal mi v noci. Vraj mal chuť po prvom dni vo funkcii zdvihnúť zadok a utiecť. Tuším som rozospatý zahuhlal do telefónu, že sa treba vedieť dohodnúť aj s nepriateľom. „Kto je nepriateľ?“, opýtal sa. „To zistíš dosť rýchlo – v akcii“, odpovedal som. S nacionálnym socialistom Matejom si píšem tuším už zhruba pätnásť rokov. Počul som neraz: „S nacistami sa nerozpráva!“ Prečo? Je to nemorálne?
Môj brat Egon mi poradil: Existuje morálka pricípov a morálka dôsledkov. Morálka dôsledkov sa pýta: ublížil si niekomu? Alebo ešte lepšie: spravil si niekomu čosi dobré? A ešte lepšie: rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe. Hovorí sa tomu Platinové pravidlo. A princípy? Prestal som napríklad čítať Lidové noviny a Mladú frontu preto, že sú Babišovou hlásnou trúbou. Do Parlamentných listov som opakovane odmietol rozhovor preto, že sú – ako si myslím – proruským dezinfomačným médiom. Odmietol som tiež blízkemu priateľovi robiť doprovod na pražský Hrad, kde mu mal prezident udeliť významné medzinárodné ocenenie. Miloš Zeman je totiž pre mňa politický zločinec. Svojou súčasnou politikou. A to sme kedysi boli priatelia a dlhé roky spolupracovníci.
Knihu v Petit Presse však s kľudným svedomím vydám, preto, že SME sú štandardné mienkotvorné noviny. Pri ich zrode stál mimoriadny človek a bojovník Karol Ježík, dlho im šéfoval Milan M. Šimečka, financoval skvelý Peter Vajda a píšu sem ľudia, ktorých si vážim, spôsobom ktorý má ďaleko od demagógie, či nebodaj politickej subverzie. A s Matejom si stále píšem. S Alojzom Lorencom sa rozprávať nebudem. Je to zločinec. Jasne, sú ľudia, poznám takých a mám ich medzi najbližšími, ktorí sa nerozprávajú s kdekým, iba kvôli názorom. Principiálne! Ja taký nie som.
Mimochodom, Alojz Lorenc. Prišiel som pred časom do Bratislavy autom na nejakú akciu s Vojtom Fejfarom a Rudom Vitkovičom (obaja po Novembri 89 zakladali košickú expozituru Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, obaja od prvej chvíle v ostrej konfrontácii a bývalými eštébákmi a s Vladimírom Mečiarom, obaja do roka a do dňa vyhádzaní zo služby). Vystúpime pri Artfóre z auta a poniže so psíkom nažehlený Alojz Lorenc. O pár mesiacov som potom poslal Mirovi Tóthovi a Mišovi Kaščákovi (Miro je spiritus agens kapeky Drť, ktorá vydala zhudobnené monológy Alojza Lorenca na vinyle: : https://drtband.bandcamp.com/releases) text:
Na prechádzke so psíkom
Sedeli ste spolu niekedy za jedným stolom?
Možno,
kedysi pri výsluchu.
Počuli ste od nich niekedy slovo „Prepáčte“?
Nie?
Tak aké odpúšťanie!
Videli ste ich niekedy na kolenách?
Nie?
Tak aký súcit!
Veríte v spravodlivosť,
keď ich stretnete na prechádzke so psíkom?
Nie.
A aký je to život bez viery v spravodlivosť?
Môj!
Zjazvený.
P.S.
V spolupráci s denníkom SME vydávame knihu „Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)“. V kníhkupectvách si ju budete môcť kúpiť od začiatku septembra 2020. 29. septembra bude dostupná aj v novinových stánkoch za zvýhodnenú cenu spolu s denníkom SME.
Písané pre Denník SME
P.S.
V spolupráci s denníkom SME vydávame knihu „Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)“. V kníhkupectvách si ju budete môcť kúpiť od začiatku septembra 2020. 29. septembra bude dostupná aj v novinových stánkoch za zvýhodnenú cenu spolu s denníkom SME.
Aj tento rok vydávam knihu v Petit Presse. Jej názov je odvodený od názvu skupiny, ktorá vznikla na „počesť“ jedného z bývalých zamestnancov Penty a Haščáka – posledného šéfa komunistickej tajnej polície Alojza Lorenca. Poskytol som autorovi knihy Karolovi Lovašovi k jeho knihe o Lorencovi rozhovor, ktorý je súčasťou českého vydania knihy. Dilema?
Pamätám sa tiež, napríklad, keď nastúpil do politiky jeden mladý a talentovaný muž. Volal mi v noci. Vraj mal chuť po prvom dni vo funkcii zdvihnúť zadok a utiecť. Tuším som rozospatý zahuhlal do telefónu, že sa treba vedieť dohodnúť aj s nepriateľom. „Kto je nepriateľ?“, opýtal sa. „To zistíš dosť rýchlo – v akcii“, odpovedal som. S nacionálnym socialistom Matejom si píšem tuším už zhruba pätnásť rokov. Počul som neraz: „S nacistami sa nerozpráva!“ Prečo? Je to nemorálne?
Môj brat Egon mi poradil: Existuje morálka pricípov a morálka dôsledkov. Morálka dôsledkov sa pýta: ublížil si niekomu? Alebo ešte lepšie: spravil si niekomu čosi dobré? A ešte lepšie: rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe. Hovorí sa tomu Platinové pravidlo. A princípy? Prestal som napríklad čítať Lidové noviny a Mladú frontu preto, že sú Babišovou hlásnou trúbou. Do Parlamentných listov som opakovane odmietol rozhovor preto, že sú – ako si myslím – proruským dezinfomačným médiom. Odmietol som tiež blízkemu priateľovi robiť doprovod na pražský Hrad, kde mu mal prezident udeliť významné medzinárodné ocenenie. Miloš Zeman je totiž pre mňa politický zločinec. Svojou súčasnou politikou. A to sme kedysi boli priatelia a dlhé roky spolupracovníci.
Knihu v Petit Presse však s kľudným svedomím vydám, preto, že SME sú štandardné mienkotvorné noviny. Pri ich zrode stál mimoriadny človek a bojovník Karol Ježík, dlho im šéfoval Milan M. Šimečka, financoval skvelý Peter Vajda a píšu sem ľudia, ktorých si vážim, spôsobom ktorý má ďaleko od demagógie, či nebodaj politickej subverzie. A s Matejom si stále píšem. S Alojzom Lorencom sa rozprávať nebudem. Je to zločinec. Jasne, sú ľudia, poznám takých a mám ich medzi najbližšími, ktorí sa nerozprávajú s kdekým, iba kvôli názorom. Principiálne! Ja taký nie som.
Mimochodom, Alojz Lorenc. Prišiel som pred časom do Bratislavy autom na nejakú akciu s Vojtom Fejfarom a Rudom Vitkovičom (obaja po Novembri 89 zakladali košickú expozituru Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, obaja od prvej chvíle v ostrej konfrontácii a bývalými eštébákmi a s Vladimírom Mečiarom, obaja do roka a do dňa vyhádzaní zo služby). Vystúpime pri Artfóre z auta a poniže so psíkom nažehlený Alojz Lorenc. O pár mesiacov som potom poslal Mirovi Tóthovi a Mišovi Kaščákovi (Miro je spiritus agens kapeky Drť, ktorá vydala zhudobnené monológy Alojza Lorenca na vinyle: : https://drtband.bandcamp.com/releases) text:
Na prechádzke so psíkom
Sedeli ste spolu niekedy za jedným stolom?
Možno,
kedysi pri výsluchu.
Počuli ste od nich niekedy slovo „Prepáčte“?
Nie?
Tak aké odpúšťanie!
Videli ste ich niekedy na kolenách?
Nie?
Tak aký súcit!
Veríte v spravodlivosť,
keď ich stretnete na prechádzke so psíkom?
Nie.
A aký je to život bez viery v spravodlivosť?
Môj!
Zjazvený.
P.S.
V spolupráci s denníkom SME vydávame knihu „Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)“. V kníhkupectvách si ju budete môcť kúpiť od začiatku septembra 2020. 29. septembra bude dostupná aj v novinových stánkoch za zvýhodnenú cenu spolu s denníkom SME.
Písané pre Denník SME
P.S.
V spolupráci s denníkom SME vydávame knihu „Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)“. V kníhkupectvách si ju budete môcť kúpiť od začiatku septembra 2020. 29. septembra bude dostupná aj v novinových stánkoch za zvýhodnenú cenu spolu s denníkom SME.