V pondelok 11. mája bude v novom čísle .týždňa publikovaný môj text o mečiarizme. V utorok, alebo v stredu ho posuniem aj na svoj blog a FB sympatizantov. Dosť dlho som rozmýšľal, či to má zmysel. Okolnosti rozhodli – prišla mi predžalobná výzva za niektoré názory, ktoré som zverejnil.

Jedna vec je evidentná: s mečiarizmom ubudlo všeličo z individuálnych a kolektívnych slobôd. Mnohí si to ani nevšimli. Inak by VM nevyhral tri razy slobodné voľby. Štát ukázal svaly. Predstava, že našu slobodu a našu peňaženku má v rukách štát, neveští nič dobré a vracia nás pred november 1989.

Bodaj by to súviselo len s mečiarizmom a platilo len na Slovensku. Postupne sa tento trend presadil v celom našom civilizačnom priestore. V krajinách V4 určite. Že by v tomto konkrétnom prípade výnimočne platilo, že naozaj „Slovakia First?“

Čo nevidieť, zdá sa, prvá vlna pandémie COVID-19 pominie. Pohľad na niektorých, zďaleka nie len slovenských, politikov však dáva tušiť, že možnosť zviesť sa na vlne víťazstva nad chorobou bude lákavá. Treba si opakovane pripomínať: Ktože to naozaj niesol riziká a prinášal obete?

Isto ste si tiež všimli, že počas koronavírusovej krízy nacionalisti akosi mlčali. Pripomeňme si ich slogan: „Cudzie nechceme, svoje si nedáme!“. A čo ste, chytráci, celý ten čas mali oblečené, jedli, pili, dýchali...? Ste nanič vlastenci, viete iba vzývať štát a národ pritom zneužívate.

V titulke tiež mám „A nie len hovoriť!“. Myslel som to aj do vlastných radov, a vlastne aj na seba samotného. Keď už nič iné, aspoň roznášať obedy seniorom, šiť rúška..., pomáhať kde treba. Mimochodom, možno by to dalo aj na zaujímavé, a súčasne aktuálne, reportovanie.

P.S.
Bez jazykovej redakcie (normálne mi ju robí manželka, alebo reakcia, kde text pošlem)