Žijeme v nestabilnom a rizikovom svete. Vždy bol taký.
V časoch vyhrotených kríz to iba viac vidieť a cítiť.
Aktuálna situácia volá po vyhľadávaní a nachádzaní možností spolupráce. Jasne, sú medzi nami kritickí intelektuáli, pokojne nech kritizujú. Medzi politikmi sú síce aj egomaniaci typu Igora Matoviča, ich aktuálna legitimita však pramení z výsledkov slobodných volieb. Mám z nich síce zimomriavky, ale čo už.
Pripraviť o autoritu kapitána na veliteľskom mostíku v kritickej situácii? Blbosť! Nehovoriac o tom, že na to v tejto chvíli nie sú k dispozícii rozumné spôsoby. Napokon, nie je všetkým dňom koniec. Čas hodnotenia, ako to zvládol, počká, keď bude „po“.
Áno, sme odkázaní na spoluprácu aj s takými, s ktorými si nerozumieme, nemáme sa navzájom radi, nenávidíme sa. Ide však o prežitie, hejže? Myslím pritom najmä na blízkych a blížnych. A na seba, samozrejme.
Pracujem momentálne na projekte, ktorý sa volá Resiliencia (schopnosť čeliť rizikovým situáciám). Pred chvíľou som posielal svojím parťákom návrh štvorice scenárov, o ktorých sa oplatí rozmýšľať. Tri sú veselšie a jeden menej. Tu sú: 1) Ľudia sú nepoučiteľní (hárajú v nich pradávne kmeňové pudy). 2) Predvídavé myslenie a konanie by malo byť normálne (je prípravou na zvládanie rizík). 3) Stabilný svet je ilúzia, neexistuje (zmena, ak nejde o život, je fajn). 4) Rozmanitosť je prirodzená (bez vzájomnej spolupráce to nepôjde). Pokojne ďalej premýšľajte sami.
Opakujem: Matovič si zaslúži povzbudenie. Istým spôsobom je to terapia, ktorá občas funguje. Treba tiež, opäť sa opakujem, veriť, že s rolou človek rastie. Nehovoriac o tom, že ak prehrá, jeho oponenti, s výnimkou fanúšikov Fica, Kotlebu a podobných, nevyhrajú. Navyše, sme v akcii, reflexie budú nasledovať. A o tom bumerangu to poznáte – zvykne sa vrátiť na hlavu vrhačovi.
Písané pre Denník N
Aktuálna situácia volá po vyhľadávaní a nachádzaní možností spolupráce. Jasne, sú medzi nami kritickí intelektuáli, pokojne nech kritizujú. Medzi politikmi sú síce aj egomaniaci typu Igora Matoviča, ich aktuálna legitimita však pramení z výsledkov slobodných volieb. Mám z nich síce zimomriavky, ale čo už.
Pripraviť o autoritu kapitána na veliteľskom mostíku v kritickej situácii? Blbosť! Nehovoriac o tom, že na to v tejto chvíli nie sú k dispozícii rozumné spôsoby. Napokon, nie je všetkým dňom koniec. Čas hodnotenia, ako to zvládol, počká, keď bude „po“.
Áno, sme odkázaní na spoluprácu aj s takými, s ktorými si nerozumieme, nemáme sa navzájom radi, nenávidíme sa. Ide však o prežitie, hejže? Myslím pritom najmä na blízkych a blížnych. A na seba, samozrejme.
Pracujem momentálne na projekte, ktorý sa volá Resiliencia (schopnosť čeliť rizikovým situáciám). Pred chvíľou som posielal svojím parťákom návrh štvorice scenárov, o ktorých sa oplatí rozmýšľať. Tri sú veselšie a jeden menej. Tu sú: 1) Ľudia sú nepoučiteľní (hárajú v nich pradávne kmeňové pudy). 2) Predvídavé myslenie a konanie by malo byť normálne (je prípravou na zvládanie rizík). 3) Stabilný svet je ilúzia, neexistuje (zmena, ak nejde o život, je fajn). 4) Rozmanitosť je prirodzená (bez vzájomnej spolupráce to nepôjde). Pokojne ďalej premýšľajte sami.
Opakujem: Matovič si zaslúži povzbudenie. Istým spôsobom je to terapia, ktorá občas funguje. Treba tiež, opäť sa opakujem, veriť, že s rolou človek rastie. Nehovoriac o tom, že ak prehrá, jeho oponenti, s výnimkou fanúšikov Fica, Kotlebu a podobných, nevyhrajú. Navyše, sme v akcii, reflexie budú nasledovať. A o tom bumerangu to poznáte – zvykne sa vrátiť na hlavu vrhačovi.
Písané pre Denník N