nastal ihneď po objavení kooronavírusu. Odvtedy žijeme „po“. Pripomína nám to séria všednodenných rituálov. Vlastne aj to rúško symbolizuje, že to nie sme my, kto rozhoduje.
Teda, až na tie chvíle, keď si zájdeme ilegálne nechať ostrihať hlavy, alebo na drink do „zavretej“ Krčmy.
Vlastne aj to slovo sloboda dostalo iný význam. „Zvnútra“ nás tlačí viera, intuícia, emócie, rozum, telo. Zvonka okolnosti. Moja sloboda sa hompáľa na šnúrke „božích gatí“, evolúcie a aktuálnej situácie menom COVID-19.
Dilemu riešim prácou (od stola a z domova), ústretovosťou a solidaritou (som pozitívny, nápomocný, vyhýbam sa konfliktom), rešpektom k pravidlám (dodržiavam odstupy na ulici a v obchodoch, hygienu...) a ich porušovaním. O tom, ako budeme žiť „po“ rozhodne, žiaľ, aj politika.
Dá sa predpokladať, že víťazstvo nad pandémiou si pripíše politická reprezentácia, ktorá bude vládnuť spolu s ňou, a vydrží aj keď sa pominie. Zúročí to pri najbližších voľbách. Neplatí to, samozrejme, bezo zvyšku, ale ako hypotéza to sedí.
Pozerám okolo seba (myslím napríklad Maďarsko, Poľsko... USA) a držím palce súčasnej slovenskej vláde. Vyzerá byť kompetentná, čo je v krízovej situácii ako dar z modrého neba. Kompetenciou myslím predovšetkým fakt, že to sú odborníci a nie politickí veteráni s maslom na hlavách. Kompetenciou myslím tiež rýchle situačné rozhodovanie, nevyhnutný predpoklad zvládania akejkoľvek krízy. Osobitne držím palce predsedovi súčasnej vlády Igorovi Matovičovi. Nech v tomto prípade platí, že s pridelenou rolou človek rastie.
Súčasne však viem, že kľúč k slobode je aj v zodpovednom rozhodovaní a nosím ho v sebe. Som to ja, na kom leží existenčná a existenciálna ťarcha prítomnej chvíle. Na mne záleží, aby som sa nestal závislákom na vonkajšom riadení, aj ja som súčasť krízy a jej riešenia, nie jej pasívna obeť.
Jasne, záleží aj na tom, kto hovorí aká je miera jeho zodpovednosti. V tomto konkrétnom prípade hovorí senior (dôchodok mám istý), spoločenský vedec (sociologické súvislosti mi pripadajú rovnako dôležité ako ekonomické), veterán nejedného konfliktu (viem, že ďalšie sú pred nami)...
Písané pre Denník N
Vlastne aj to slovo sloboda dostalo iný význam. „Zvnútra“ nás tlačí viera, intuícia, emócie, rozum, telo. Zvonka okolnosti. Moja sloboda sa hompáľa na šnúrke „božích gatí“, evolúcie a aktuálnej situácie menom COVID-19.
Dilemu riešim prácou (od stola a z domova), ústretovosťou a solidaritou (som pozitívny, nápomocný, vyhýbam sa konfliktom), rešpektom k pravidlám (dodržiavam odstupy na ulici a v obchodoch, hygienu...) a ich porušovaním. O tom, ako budeme žiť „po“ rozhodne, žiaľ, aj politika.
Dá sa predpokladať, že víťazstvo nad pandémiou si pripíše politická reprezentácia, ktorá bude vládnuť spolu s ňou, a vydrží aj keď sa pominie. Zúročí to pri najbližších voľbách. Neplatí to, samozrejme, bezo zvyšku, ale ako hypotéza to sedí.
Pozerám okolo seba (myslím napríklad Maďarsko, Poľsko... USA) a držím palce súčasnej slovenskej vláde. Vyzerá byť kompetentná, čo je v krízovej situácii ako dar z modrého neba. Kompetenciou myslím predovšetkým fakt, že to sú odborníci a nie politickí veteráni s maslom na hlavách. Kompetenciou myslím tiež rýchle situačné rozhodovanie, nevyhnutný predpoklad zvládania akejkoľvek krízy. Osobitne držím palce predsedovi súčasnej vlády Igorovi Matovičovi. Nech v tomto prípade platí, že s pridelenou rolou človek rastie.
Súčasne však viem, že kľúč k slobode je aj v zodpovednom rozhodovaní a nosím ho v sebe. Som to ja, na kom leží existenčná a existenciálna ťarcha prítomnej chvíle. Na mne záleží, aby som sa nestal závislákom na vonkajšom riadení, aj ja som súčasť krízy a jej riešenia, nie jej pasívna obeť.
Jasne, záleží aj na tom, kto hovorí aká je miera jeho zodpovednosti. V tomto konkrétnom prípade hovorí senior (dôchodok mám istý), spoločenský vedec (sociologické súvislosti mi pripadajú rovnako dôležité ako ekonomické), veterán nejedného konfliktu (viem, že ďalšie sú pred nami)...
Písané pre Denník N