Nemôžem si pomôcť, ale atmosféra okolo pandémie koronavírusu je dnes a denne prehlušovaná pandémiou strachu. Vyvolávajú ho, vedome a cielene, predovšetkým politici, ktorým bola zverená významná rola pri rozhodovaní v tejto mimoriadnej situácii.
Hovorím o tých politikoch, ktorí trávia dlhé hodiny pred kamerami, tvária sa ustarane a neraz plodia zmätky.
Občania v karanténe sú pod permanentnou paľbou. Strach každodenný sa stáva súčasťou ich životov. A pritom stačia úplne jednoduché veci – dôkladná hygiena, rozumný odstup pri práci, nákupoch a vo voľnom čase, správne používanie ochrany. A fungujúce inštitúcie s kompetentnými ľuďmi, ktorí si zodpovedne robia svoju prácu, čo zase až tak jednoduché nie je.
Rozhodovanie pre časy krízy znamená schopnosť predjímať ohrozenia a nachádzať rozvojové šance. Skvelá príležitosť umožniť účasť na politike, popri politikoch, expertoch, médiách, aj širokej verejnosti. Toto však naozaj nie je o nejakej ankete, ale kontinuálna snaha o spoluprácu orientovanú na spoločenské problémy, za účasti všetkých, ktorých sa to týka.
Takáto spolupráca vyžaduje organizačný, metodický a metodologický rámec. Predstava, že za jedným stolom sedia ľudia rozmanitých, často protichodných záujmov, hodnôt, pozícií, rolí, profesií, osobných vzťahov... a za vrchstolom nejaký „veľký šéf“ – je absurdná. A je proti pravidlám diskusie, kde sa môžu, a majú, rodiť nové myšlienky a riešenia.
Dobré rozhodovanie pre časy krízy predpokladá „rojnicu“ permanentných brainstormingov pokrývajúcich lokality, obory činnosti, témy... a vzájomné zdieľanie informácií. Napokon, po súčasnej kríze prídu ďalšie. Pokojne tomu hovorme systém permanentnej a pružnej spolupráce. Podstatné poznatky sa určite objavia aj v krízovom štábe, kde za vrchstolom sedí premiér vlády.
P.S.
Občania si mnohé svoje problémy dokážu riešiť nezávisle na centrálnej moci. Napokon, dokazujú to každý deň domácou výrobou rúšok, pomocou odkázaným, svojpomocou pri e-learningu detí... Večer sa síce neuvidia v televízii, ale nehrozí im falošná ilúzia, že „vrchnosť sa postará“. Dobré rozhodovanie pre časy krízy je hlavne to tvoje, ak je poučené a zdieľané. Je časťou kolektívneho vedomia a motorom kolektívnej akcie. Faktu, že samotný rozhodovací proces sa odohráva súbežne na mnohých úrovniach (jednotlivcov, obcí, miest, firiem, vlády...) ľudia rozumejú. Menej zrozumiteľné je, keď na dôležitej pozícii sedí človek, ktorý si nerobí svoj job riadne. Treba veriť a dúfať, že dobré rozhodovanie v časoch krízy povedie aj k redukcii flákačov v inštitúciách, na ktorých záleží.
Písané pre Denník N
Občania v karanténe sú pod permanentnou paľbou. Strach každodenný sa stáva súčasťou ich životov. A pritom stačia úplne jednoduché veci – dôkladná hygiena, rozumný odstup pri práci, nákupoch a vo voľnom čase, správne používanie ochrany. A fungujúce inštitúcie s kompetentnými ľuďmi, ktorí si zodpovedne robia svoju prácu, čo zase až tak jednoduché nie je.
Rozhodovanie pre časy krízy znamená schopnosť predjímať ohrozenia a nachádzať rozvojové šance. Skvelá príležitosť umožniť účasť na politike, popri politikoch, expertoch, médiách, aj širokej verejnosti. Toto však naozaj nie je o nejakej ankete, ale kontinuálna snaha o spoluprácu orientovanú na spoločenské problémy, za účasti všetkých, ktorých sa to týka.
Takáto spolupráca vyžaduje organizačný, metodický a metodologický rámec. Predstava, že za jedným stolom sedia ľudia rozmanitých, často protichodných záujmov, hodnôt, pozícií, rolí, profesií, osobných vzťahov... a za vrchstolom nejaký „veľký šéf“ – je absurdná. A je proti pravidlám diskusie, kde sa môžu, a majú, rodiť nové myšlienky a riešenia.
Dobré rozhodovanie pre časy krízy predpokladá „rojnicu“ permanentných brainstormingov pokrývajúcich lokality, obory činnosti, témy... a vzájomné zdieľanie informácií. Napokon, po súčasnej kríze prídu ďalšie. Pokojne tomu hovorme systém permanentnej a pružnej spolupráce. Podstatné poznatky sa určite objavia aj v krízovom štábe, kde za vrchstolom sedí premiér vlády.
P.S.
Občania si mnohé svoje problémy dokážu riešiť nezávisle na centrálnej moci. Napokon, dokazujú to každý deň domácou výrobou rúšok, pomocou odkázaným, svojpomocou pri e-learningu detí... Večer sa síce neuvidia v televízii, ale nehrozí im falošná ilúzia, že „vrchnosť sa postará“. Dobré rozhodovanie pre časy krízy je hlavne to tvoje, ak je poučené a zdieľané. Je časťou kolektívneho vedomia a motorom kolektívnej akcie. Faktu, že samotný rozhodovací proces sa odohráva súbežne na mnohých úrovniach (jednotlivcov, obcí, miest, firiem, vlády...) ľudia rozumejú. Menej zrozumiteľné je, keď na dôležitej pozícii sedí človek, ktorý si nerobí svoj job riadne. Treba veriť a dúfať, že dobré rozhodovanie v časoch krízy povedie aj k redukcii flákačov v inštitúciách, na ktorých záleží.
Písané pre Denník N