Príroda je všetko. Ľudská intuícia sa jej iba nesmelo dotýka v jej nesmiernosti a aj to iba prostredníctvom géniov. Pre laika, ako som ja, je skvelý Stephen Hawking (napríklad v knihe „Stručné odpovede na veľké otázky“). Pútavo rozpráva o tom, ako z ničoho, za Veľkého tresku, vznikol Vesmír, a ako sa jeho niektoré časti prepadajú do seba a miznú (Čierne diery).

Vnútorný svet živých bytostí, a ľudských zvlášť, ako keby občas existoval mimo prírodných zákonov. Tento „vnútorný Vesmír“ je tiež nesmierny. Nesmelo sa ho dotýkame prostredníctvom psychického prežívania, vzťahov... a tápeme, trápime sa, hľadáme a nachádzame. Carl Gustav Jung je môj favorit. Už iba pojmy, ako kolektívne vedomie, nevedomie, pamäť, synchronicita prebúdzajú fantáziu.

Podstatná časť oboch Vesmírov – toho vonkajšieho aj toho vnútorného – je tajomstvo. Tajomstvom je napríklad počiatok počiatku a mnoho ďalších. Na ceste životom môže byť navigáciou múdrosť duchovných Majstrov. Pre mňa je takým napríklad Lao Ć a jeho Tao Te Ting. To dielo vzniklo pred dva a pol tisícročím a furt je inšpirujúce a súčasne neuchopiteľné.

Žijeme však vo veku, ktorý meditáciu odsúva mimo všednodennú prevádzku. Napríklad: došiel mi email od človeka, ktorý zažil koronavírusový horor na vlastnej koži a koži svojej rodiny. (https://www.forum24.cz/prime-svedectvi-o-fatalnim-selhani-statu-v-pripade-domova-senioru-v-michli/), Pavel P. telefonoval, že mi prinesie domáce údené až pred barák, s Jurajom M. som prebral zmysel katastrofických prognóz, s Kirillom P. dohodol odovzdávku domáceho medu od Vojta S. a súčasne odvoz macesov zo Židovskej obce domov, manželka mi porozprávala o „dedinských hlásnikoch“ z čias jej detstva. Bubnovaním zvolávali ľudí aby im odovzdali zprávy o aktuálnom dianí. Pre deti to bola udalosť dňa. A pokračujem: obed nám doručili v hygienickom balení pred dvere, na balkóne som dopil červené zo včerajška, s Mirom T. sme dohodli finálnu podobu bookletu pre jeho skladbu “Pochod smrti“, poštár v rúške priniesol balíček kníh z bratislavského Artfóra, zavolal Tomáš K. – chce ma zapojiť do projektu „krízový management mesta“ .... A to bolo, prosím, iba čosi po druhej popoludní. Poobede by som si rád trochu pospal, počítal..., ale veď viete, ako to chodí.

Osobne som OK - nikdy som nemal toľko času na prácu, ako teraz – v karanténe.