Nebo a peklo sú podobenstvá. Ak existuje Boh, jeho dielom je nebo. Kto vytvoril peklo? Ten – ak existuje –, ktorý chcel Boha nahradiť. Nebo aj peklo majú mnoho tvárí. Pri niektorých striasa. Sú hnusné.
Ako inak by sme mohli vnímať opak hnusného?
Oboje – nebo i peklo – je v nás aj okolo nás. A tak aj Boh, ak existuje, je vďaka svojmu dielu s nami (všetkými) na ceste životom, akurát na nás prenechal zápas o to, kam patríme, kam sa životom posúvame alebo čím žijeme. Slobodná vôľa ako Jeho dar? Alebo produkt evolúcie? Alebo ľudský výtvor? Veď je to jedno, rovnako ako je Bohu, ak existuje, možno jedno, ako s vlastným životom naložíme. Stačí, že je – ak vôbec je.
Napríklad politika a politici. Podaktorí sa považujú za vyvolených, aby ten svoj politický zápas vybojovali za nás. Nevybojujú! Ich bytostná rola je zvládnuť seba a svoju cestu medzi nebom a peklom. Popritom si robia svoju prácu. Je rovnaká ako naša, len jej obsah je iný. Pri niektorých striasa. Sú hnusní. Ako inak by sme však boli schopní vnímať ich opak? Máme šťastie, že toto vnímanie sme schopní premeniť na svoj občiansky súhlas či nesúhlas, a teda aj spolurozhodovať o tom, ktorých si prajeme podržať a ktorých nie. Nemyslím teraz na tých, ktorí sa svojho zápasu vzdali a odovzdali ho do rúk politikom. Vlastne nemyslím ani na tých, ktorí si myslia, že ich životný zápas za nich vybojuje Boh.
Niektorých politikov naozaj a zo srdca nemáme radi, nenávidíme ich, a to podľa toho, ako vnímame ich zápas o „nebo a peklo“ v tej časti verejného života, ktorú s nimi zdieľame. No ako som už povedal – jedno i druhé má mnoho tvárí, pretože aj my sme rôzni. Záleží na tom, ako my sami zvládame naše osobné zápasy o to, kam patríme, kam sa životom posúvame. Nedá mi, aby som necitoval z knihy, ktorú vydali vlastným nákladom ľudia dobrí až do morku kostí – Vlasta a Jan Urbanovi – pod názvom Holger Vdovin (ide o fragment z diela Ankra Larsena Kameň mudrcov):
„Holger pohlédl šetrně na Kandidáta a pravil: ‚Neděste se toho, co nyní řeknu: Nepřeji si, aby se můj zločin nestal. Je mi stejně blízký a stejně drahý. Je mi stejně vzdálený a stejně lhostejný jako snopy, jež jsem svazoval na poli Haničce, nebo jako ochráněné dítě na školním hřišti. Pomáhal jsem malým z lásky. Z lásky k nim jsem krutě bil velké. Miloval jsem a zabil. Kde je láska takového druhu, je také nenávist. Dokud je nebe, existuje peklo. Nepřeji si, aby se můj zločin nestal. Bez něho bych se nestal volným, nikdy bych nebyl dospěl tam, že nepřikládám svému nejlepšímu skutku větší ceny než tomu nejhanebnějšímu.‘ A dodává: … věřím, že tak hledí Bůh na své nebe a na své peklo a praví: ‚Ani to, ani ono nejsem já.‘ Obojí je ale znamením, že on je.“
Toľko Holger. Prajem Igorovi Matovičovi a všetkým, ktorí sa v najbližších dňoch chopia vlády na Slovensku, aby svoj zápas o seba samých zvládli. Prajem to aj všetkým ostatným. A tým, ktorým sa to nepodarí, netreba nadávať. Svetlo a tma sú naše duše a iba v tejto symbióze tvoria celok života, aký naozaj je.
Písané pre www.zyzden.sk
Oboje – nebo i peklo – je v nás aj okolo nás. A tak aj Boh, ak existuje, je vďaka svojmu dielu s nami (všetkými) na ceste životom, akurát na nás prenechal zápas o to, kam patríme, kam sa životom posúvame alebo čím žijeme. Slobodná vôľa ako Jeho dar? Alebo produkt evolúcie? Alebo ľudský výtvor? Veď je to jedno, rovnako ako je Bohu, ak existuje, možno jedno, ako s vlastným životom naložíme. Stačí, že je – ak vôbec je.
Napríklad politika a politici. Podaktorí sa považujú za vyvolených, aby ten svoj politický zápas vybojovali za nás. Nevybojujú! Ich bytostná rola je zvládnuť seba a svoju cestu medzi nebom a peklom. Popritom si robia svoju prácu. Je rovnaká ako naša, len jej obsah je iný. Pri niektorých striasa. Sú hnusní. Ako inak by sme však boli schopní vnímať ich opak? Máme šťastie, že toto vnímanie sme schopní premeniť na svoj občiansky súhlas či nesúhlas, a teda aj spolurozhodovať o tom, ktorých si prajeme podržať a ktorých nie. Nemyslím teraz na tých, ktorí sa svojho zápasu vzdali a odovzdali ho do rúk politikom. Vlastne nemyslím ani na tých, ktorí si myslia, že ich životný zápas za nich vybojuje Boh.
Niektorých politikov naozaj a zo srdca nemáme radi, nenávidíme ich, a to podľa toho, ako vnímame ich zápas o „nebo a peklo“ v tej časti verejného života, ktorú s nimi zdieľame. No ako som už povedal – jedno i druhé má mnoho tvárí, pretože aj my sme rôzni. Záleží na tom, ako my sami zvládame naše osobné zápasy o to, kam patríme, kam sa životom posúvame. Nedá mi, aby som necitoval z knihy, ktorú vydali vlastným nákladom ľudia dobrí až do morku kostí – Vlasta a Jan Urbanovi – pod názvom Holger Vdovin (ide o fragment z diela Ankra Larsena Kameň mudrcov):
„Holger pohlédl šetrně na Kandidáta a pravil: ‚Neděste se toho, co nyní řeknu: Nepřeji si, aby se můj zločin nestal. Je mi stejně blízký a stejně drahý. Je mi stejně vzdálený a stejně lhostejný jako snopy, jež jsem svazoval na poli Haničce, nebo jako ochráněné dítě na školním hřišti. Pomáhal jsem malým z lásky. Z lásky k nim jsem krutě bil velké. Miloval jsem a zabil. Kde je láska takového druhu, je také nenávist. Dokud je nebe, existuje peklo. Nepřeji si, aby se můj zločin nestal. Bez něho bych se nestal volným, nikdy bych nebyl dospěl tam, že nepřikládám svému nejlepšímu skutku větší ceny než tomu nejhanebnějšímu.‘ A dodává: … věřím, že tak hledí Bůh na své nebe a na své peklo a praví: ‚Ani to, ani ono nejsem já.‘ Obojí je ale znamením, že on je.“
Toľko Holger. Prajem Igorovi Matovičovi a všetkým, ktorí sa v najbližších dňoch chopia vlády na Slovensku, aby svoj zápas o seba samých zvládli. Prajem to aj všetkým ostatným. A tým, ktorým sa to nepodarí, netreba nadávať. Svetlo a tma sú naše duše a iba v tejto symbióze tvoria celok života, aký naozaj je.
Písané pre www.zyzden.sk