Na stole sa mi hromadia knihy vydané k tridsiatemu výročiu Novembra 89. Je ich už riadna kopa. Čítať ich už asi nebudem.
Možná sa pozriem na fotografie a prvé kapitoly, keď sme ešte boli skvelá partia. Vykopli sme vtedy dvere z uzavretej spoločnosti do šíreho sveta a vykročili. Každý po svojom a každý inak. Na vlastné triko a zodpovednosť. A začali sa diať veci.
Medzičasom sme, podaktorí, dobehli do cieľovej rovinky. Nie je jedno, ako si rozložíme posledné sily na záverečný „špurt“. Čaká nás napríklad zladenie potrieb s možnosťami, nutnosť zanechať čistý stôl, vidieť deti na vlastných nohách a spokojné vnúčatá... To sú priority. Plus podržať si niektoré zmysluplné aktivity. Napríklad schopnosť vnímať a interpretovať aktuálne dianie. Teda dianie, ktoré stačím dovidieť, mentálne obsiahnuť a odkomunikovať. Nevadí, že to možno bude iba mikrosvet najbližších ulíc, úradov, obchodov, kaviarní, krčiem, parkov a, samozrejme, projektov a ľudí. Veď, ako som pochopil, v každom zrniečku prachu je celý Vesmír.
V novembri 2019 – okrem mnohých (únavných) ciest a diskusií, spojených s „uzatváraním kruhu“ od novembra 1989 po november 2019, mi v počítači pribudlo niekoľko krátkych postrehov. Napríklad:
U vystřelenýho oka mu říkají Špína
„Nemáš cigáro?“ ptá se mě pokaždé
„Vem si dvě“ odpovídám.
Parkem na Vítkově
běhají mladé holky
se sluchátky na uších.
Čo obnáša život na okraji? A čo ja s tým? Prečo behajú v parku hlavne mladé dievčatá? Čo počúvajú v tých sluchátkach?
Dobré témy, ktoré evokujú ďalšie. Napríklad 1) Ako sa postaviť k téme prekariátu „tu a teraz“? 2) Podľa historika a publicistu Jana Urbana (v súkromnom rozhovore) na mape Českej republiky najproblémovejšie oblasti kopírujú Sudety, teda oblasť z ktorej bola po vojne „odsunutá“ nemecká menšina. 3) Prečo subjektívne vnímaná kvalita života pestrej škály konkrétnych ľudí vykazuje, v podmienkach liberálnej demokracie a vysokej životnej úrovne, toľko naštvaných jednotlivcov? Kde je kritická hranica, za ktorou sa obyčajná nespokojnosť mení na zmenu k lepšiemu, alebo sa preklápa k barbarskému nacionalizmu? 4) Nezamieňame si „konflikt kultúr“ v globálnej aréne s konfliktom subkultúr u nás doma? A nie je táto zámena predzvesťou sublimácie napätia mimo nás? Prstom ukazujúcim na fiktívneho nepriateľa?
Stačí pomalým krokom vyraziť z domu cez Vítkov do Vystreleného oka, nevopchať si do uší sluchátka, mať vo vrecku krabičku cigariet, pár korún, pozerať okolo seba a nechať telo, dušu a myseľ robiť si svoje.
Písané pre Denník N
Medzičasom sme, podaktorí, dobehli do cieľovej rovinky. Nie je jedno, ako si rozložíme posledné sily na záverečný „špurt“. Čaká nás napríklad zladenie potrieb s možnosťami, nutnosť zanechať čistý stôl, vidieť deti na vlastných nohách a spokojné vnúčatá... To sú priority. Plus podržať si niektoré zmysluplné aktivity. Napríklad schopnosť vnímať a interpretovať aktuálne dianie. Teda dianie, ktoré stačím dovidieť, mentálne obsiahnuť a odkomunikovať. Nevadí, že to možno bude iba mikrosvet najbližších ulíc, úradov, obchodov, kaviarní, krčiem, parkov a, samozrejme, projektov a ľudí. Veď, ako som pochopil, v každom zrniečku prachu je celý Vesmír.
V novembri 2019 – okrem mnohých (únavných) ciest a diskusií, spojených s „uzatváraním kruhu“ od novembra 1989 po november 2019, mi v počítači pribudlo niekoľko krátkych postrehov. Napríklad:
U vystřelenýho oka mu říkají Špína
„Nemáš cigáro?“ ptá se mě pokaždé
„Vem si dvě“ odpovídám.
Parkem na Vítkově
běhají mladé holky
se sluchátky na uších.
Čo obnáša život na okraji? A čo ja s tým? Prečo behajú v parku hlavne mladé dievčatá? Čo počúvajú v tých sluchátkach?
Dobré témy, ktoré evokujú ďalšie. Napríklad 1) Ako sa postaviť k téme prekariátu „tu a teraz“? 2) Podľa historika a publicistu Jana Urbana (v súkromnom rozhovore) na mape Českej republiky najproblémovejšie oblasti kopírujú Sudety, teda oblasť z ktorej bola po vojne „odsunutá“ nemecká menšina. 3) Prečo subjektívne vnímaná kvalita života pestrej škály konkrétnych ľudí vykazuje, v podmienkach liberálnej demokracie a vysokej životnej úrovne, toľko naštvaných jednotlivcov? Kde je kritická hranica, za ktorou sa obyčajná nespokojnosť mení na zmenu k lepšiemu, alebo sa preklápa k barbarskému nacionalizmu? 4) Nezamieňame si „konflikt kultúr“ v globálnej aréne s konfliktom subkultúr u nás doma? A nie je táto zámena predzvesťou sublimácie napätia mimo nás? Prstom ukazujúcim na fiktívneho nepriateľa?
Stačí pomalým krokom vyraziť z domu cez Vítkov do Vystreleného oka, nevopchať si do uší sluchátka, mať vo vrecku krabičku cigariet, pár korún, pozerať okolo seba a nechať telo, dušu a myseľ robiť si svoje.
Písané pre Denník N