po prečítaní Vašich posledných blogov o tzv. národných záujmoch a slovníku bielych heterosexuálnych vlastencov sa ku mne (ako aj do poštových schránok všetkých domov v našej dedine...a asi nielen našej) dostal (vraj politicko-spoločenský) mesačník Extraplus,
na ktorého obálke sa usmieva predseda NR SR A. Danko a svieti nápis „Obávam sa o Slovensko“. Kým sa ten časopis v našej schránke neobjavil, ani som veru netušila, že sa niečo také na Slovensku vydáva. To, že má aj svojich nadšených čitateľov ma, bohužiaľ, neprekvapuje...to však neznamená, že nebolí...
Už z nadpisov článkov (Kiskove vidly – Anarchia v štáte – Liberálna chobotnica – Hrozba pre Európu – Politické zemetrasenie – Hrádza proti liberalizmu – Trumpovo raketové pridusenie Európy – Deti v ohrození – Zamlčané zločiny) a z mien autorov článkov (napr. Ľuboš Blaha, Štefan Nižňanský) mi bolo vopred jasné, že budú opäť (v tradícii "kvalitného" konšpirátorského populizmu) zacielené predovšetkým na prvú signálnu nahnevaných a sklamaných voličov, v ktorých treba neustále pestovať strach a pocit ohrozenia (prichádzajúcich hlavne zo „zlého Západu“), hnev (až nenávisť) voči opozitnej skupine voličov (nedostatočne vlasteneckí a kresťanskí liberáli) a nostalgiu za autoritárskymi režimami (o.i. aj za socializmom, komunizmom, dokonca aj za mečiarovským typom vládnutia). Napriek tomu som to nevzdala a články som si prečítala...a poviem Vám, bolo nad čím žasnúť – nad obsahom rovnako ako nad formou, z ktorej veľmi často presakovalo na povrch pohŕdanie až výsmech (akurát autori článkov a respondenti v rozhovoroch si asi neuvedomili, že tým vlastne najviac zosmiešňujú až strápňujú najmä sami seba). Nech sa páči – len zopár „perličiek“, pri ktorých som naozaj neveriacky krútila hlavou:
„...figúrky riadené zo zahraničia nenechávajú nič na náhodu a s predvolebnou kampaňou začali dostatočne vopred.(...) Liberálna svoloč (...) rozvracia štát.“ (L. Mayerová, šéfredaktorka).“
„ Nenávideným terčom súčasného liberálneho puču sa stala strana Smer s predsedom Robertom Ficom a národniar Andrej Danko, šéf slovenského parlamentu. (...) Denník N, SME, aktuality.sk. Nemá význam zaoberať sa výpotkami duševných maloroľníkov či nebodaj skúmať, čo je v šialených produktoch údajnej novinárky Moniky Tódovej pravda a čo výmysel.“ (Š. Nižňanský).
„Pezinčanku inšpirovala v hlavnom meste onakvejšia motivácia. Zlákala ju tetka Politika, vykročila teda smelo v tieni jej dlhej róby. Sprvu iba zvedavo a nesmelo nakúkajúc pod suknice tej nevyspytateľnej pobehlice...A ľaľa ho! Neubehli ani len dva roky a učnica verejného života sa z plienok regionálnych aktivít nechala zavinúť do štátnej vlajky. Keby len to! Stala sa trápnou zberateľkou pofidérnych a účelových ocenení. (...) Ak by nebola taká egocentrická, namyslená i arogantná, bezvýznamné a vymyslené ceny pre ceny mohla slušne odmietnuť. (...) No chválospevy, ódy, komplimenty, ocenenia i ceny preberá s kleptomanskou zručnosťou. (...) Niekto týmto nafukovaním dievčiny spod karpatských vinohradov čosi sleduje, možno pripravuje svet na prekvapenie. (...) Po barónke Margaret Thatcherovej s prezývkou Železná lady, ktorá odišla z tohto sveta v roku 2013, už čoskoro upadnú do prítmia histórie aj tri „Sorosove dievčatá“. Angela Merkelová, Theresa Mayová i Dalia Grybauskaiteová, ktoré spolu študovali v liberálnom Inštitúte medzinárodných ekonomických vzťahov vo Washingtone, budú onedlho miešať namiesto svetovou politikou už len vareškami na víkendových chalupách.“ (Š. Nižňanský)
„Rád by som vyjadril Čínskej ľudovej republike hlbokú úctu za to, že dostala z chudoby stovky miliónov ľudí a že prispieva k mierovému rozvoju vo svete. (...) Odkedy sa k moci dostali komunisti, Čína je hrdá a silná. A ja jej držím palce. (...) Čínsky sen je o vlastenectve a socializme. Čítam knihu čínskeho prezidenta Si Ťin-Pchinga (...). Jeho vízia čínskeho sna nie je plytká a individualistická ako „americký sen“ – je to vízia čínskeho obrodenia, ktoré stojí na hodnotách vlastenectva, kolektivizmu a socializmu. Je to vízia silnej a prosperujúcej Číny. A áno, takúto víziu potrebuje aj Slovensko. (...) Nezahrávajte sa s drakom, liberáli. Nezahrávajte.“ (Ľ. Blaha)
„Do liberálneho sveta musíme vniesť poriadok, pretože slniečkári sa cítia lepšoľuďmi, ktorí majú právo hodnotiť, kto je dobrý a zlý, kto kradne a kto nekradne, ale nevidia, akú špinu majú na svojej hlave. Nevidím, že by som mal taký problém so zákonom (...) ako mal Miroslav Beblavý pri získaní docentúry. (...)
Prezident Lukašenko je charizmatická osobnosť. Robí v prospech svojho národa, má jeho dôveru a dnes má otvorené dvere všade. (...)
Obávam sa, čo bude so Slovenskom po februári 2020. Rozhodnutie majú v rukách rozumne rozmýšľajúci Slováci. Liberalizmus funguje na vopred pripravených manuáloch. Má svoje bábky, ktoré sa dostanú k moci a budú šíriť vopred nalinkovanú ideológiu a štát bude v skutočnosti ovládať niekto z pozadia. (...)
Som pripravený urobiť nejakú väčšiu nadstavbu v štýle Práva a spravodlivosti alebo Fidesu pre národne a kresťansky orientované strany. (...) Mám prirodzenú ambíciu osloviť toto spektrum, ktoré vytvorí hrádzu liberalizmu, a hlásim sa byť jeho lídrom.“ (z rozhovoru s predsedom NR SR A. Dankom).
Na záver vyberám jeden výrok A. Danka s ktorým (výnimočne) absolútne súhlasím: „Rozhodnutie majú v rukách rozumne rozmýšľajúci Slováci".
Srdečne Vás zdravím a prajem pekné jesenné dni.
Monika
Už z nadpisov článkov (Kiskove vidly – Anarchia v štáte – Liberálna chobotnica – Hrozba pre Európu – Politické zemetrasenie – Hrádza proti liberalizmu – Trumpovo raketové pridusenie Európy – Deti v ohrození – Zamlčané zločiny) a z mien autorov článkov (napr. Ľuboš Blaha, Štefan Nižňanský) mi bolo vopred jasné, že budú opäť (v tradícii "kvalitného" konšpirátorského populizmu) zacielené predovšetkým na prvú signálnu nahnevaných a sklamaných voličov, v ktorých treba neustále pestovať strach a pocit ohrozenia (prichádzajúcich hlavne zo „zlého Západu“), hnev (až nenávisť) voči opozitnej skupine voličov (nedostatočne vlasteneckí a kresťanskí liberáli) a nostalgiu za autoritárskymi režimami (o.i. aj za socializmom, komunizmom, dokonca aj za mečiarovským typom vládnutia). Napriek tomu som to nevzdala a články som si prečítala...a poviem Vám, bolo nad čím žasnúť – nad obsahom rovnako ako nad formou, z ktorej veľmi často presakovalo na povrch pohŕdanie až výsmech (akurát autori článkov a respondenti v rozhovoroch si asi neuvedomili, že tým vlastne najviac zosmiešňujú až strápňujú najmä sami seba). Nech sa páči – len zopár „perličiek“, pri ktorých som naozaj neveriacky krútila hlavou:
„...figúrky riadené zo zahraničia nenechávajú nič na náhodu a s predvolebnou kampaňou začali dostatočne vopred.(...) Liberálna svoloč (...) rozvracia štát.“ (L. Mayerová, šéfredaktorka).“
„ Nenávideným terčom súčasného liberálneho puču sa stala strana Smer s predsedom Robertom Ficom a národniar Andrej Danko, šéf slovenského parlamentu. (...) Denník N, SME, aktuality.sk. Nemá význam zaoberať sa výpotkami duševných maloroľníkov či nebodaj skúmať, čo je v šialených produktoch údajnej novinárky Moniky Tódovej pravda a čo výmysel.“ (Š. Nižňanský).
„Pezinčanku inšpirovala v hlavnom meste onakvejšia motivácia. Zlákala ju tetka Politika, vykročila teda smelo v tieni jej dlhej róby. Sprvu iba zvedavo a nesmelo nakúkajúc pod suknice tej nevyspytateľnej pobehlice...A ľaľa ho! Neubehli ani len dva roky a učnica verejného života sa z plienok regionálnych aktivít nechala zavinúť do štátnej vlajky. Keby len to! Stala sa trápnou zberateľkou pofidérnych a účelových ocenení. (...) Ak by nebola taká egocentrická, namyslená i arogantná, bezvýznamné a vymyslené ceny pre ceny mohla slušne odmietnuť. (...) No chválospevy, ódy, komplimenty, ocenenia i ceny preberá s kleptomanskou zručnosťou. (...) Niekto týmto nafukovaním dievčiny spod karpatských vinohradov čosi sleduje, možno pripravuje svet na prekvapenie. (...) Po barónke Margaret Thatcherovej s prezývkou Železná lady, ktorá odišla z tohto sveta v roku 2013, už čoskoro upadnú do prítmia histórie aj tri „Sorosove dievčatá“. Angela Merkelová, Theresa Mayová i Dalia Grybauskaiteová, ktoré spolu študovali v liberálnom Inštitúte medzinárodných ekonomických vzťahov vo Washingtone, budú onedlho miešať namiesto svetovou politikou už len vareškami na víkendových chalupách.“ (Š. Nižňanský)
„Rád by som vyjadril Čínskej ľudovej republike hlbokú úctu za to, že dostala z chudoby stovky miliónov ľudí a že prispieva k mierovému rozvoju vo svete. (...) Odkedy sa k moci dostali komunisti, Čína je hrdá a silná. A ja jej držím palce. (...) Čínsky sen je o vlastenectve a socializme. Čítam knihu čínskeho prezidenta Si Ťin-Pchinga (...). Jeho vízia čínskeho sna nie je plytká a individualistická ako „americký sen“ – je to vízia čínskeho obrodenia, ktoré stojí na hodnotách vlastenectva, kolektivizmu a socializmu. Je to vízia silnej a prosperujúcej Číny. A áno, takúto víziu potrebuje aj Slovensko. (...) Nezahrávajte sa s drakom, liberáli. Nezahrávajte.“ (Ľ. Blaha)
„Do liberálneho sveta musíme vniesť poriadok, pretože slniečkári sa cítia lepšoľuďmi, ktorí majú právo hodnotiť, kto je dobrý a zlý, kto kradne a kto nekradne, ale nevidia, akú špinu majú na svojej hlave. Nevidím, že by som mal taký problém so zákonom (...) ako mal Miroslav Beblavý pri získaní docentúry. (...)
Prezident Lukašenko je charizmatická osobnosť. Robí v prospech svojho národa, má jeho dôveru a dnes má otvorené dvere všade. (...)
Obávam sa, čo bude so Slovenskom po februári 2020. Rozhodnutie majú v rukách rozumne rozmýšľajúci Slováci. Liberalizmus funguje na vopred pripravených manuáloch. Má svoje bábky, ktoré sa dostanú k moci a budú šíriť vopred nalinkovanú ideológiu a štát bude v skutočnosti ovládať niekto z pozadia. (...)
Som pripravený urobiť nejakú väčšiu nadstavbu v štýle Práva a spravodlivosti alebo Fidesu pre národne a kresťansky orientované strany. (...) Mám prirodzenú ambíciu osloviť toto spektrum, ktoré vytvorí hrádzu liberalizmu, a hlásim sa byť jeho lídrom.“ (z rozhovoru s predsedom NR SR A. Dankom).
Na záver vyberám jeden výrok A. Danka s ktorým (výnimočne) absolútne súhlasím: „Rozhodnutie majú v rukách rozumne rozmýšľajúci Slováci".
Srdečne Vás zdravím a prajem pekné jesenné dni.
Monika