sa znovu stáva bojiskom, chaos identít témou.
Renomovaní komentátori (prehľad niektorých, takzvane populárnych, uvádzam v odkazoch nižšie) hovoria o chaose na politickej scéne, o rozklade „klasických“ politických štruktúr..., dokonca aj o tom, že liberálnu demokraciu môžu zachrániť iba silné národné štáty a kultúry, čo bolo ešte nedávno pre liberálov „zakázané územie“, resp. aréna nacionalistov, xenofóbov a politických obchodníkov. Uznanie a ego sa stávajú hnacím motorom spoločenskej dynamiky. Moje uznanie, moja prestíž, moje „ja“! Táto potreba často dokonca prekračuje akcent na hmotný životný štandard a týka sa individuálnej aj kolektívnej príslušnosti k „rodnej hrude“. Uff, povie si človek mojej generácie po skúsenostiach s nacizmom a komunizmom, už zase?! A povie si druhý raz „Uff“, keď si uvedomí, že počúva umieračik za svojou vierou a hodnotovou orientáciou. Nastupuje „nepopísaná“ generácia, ktorá posiela politické myslenie svojích otcov (pretože matky sú empatickejšie) do minulosti. Akurát to nebude také horúce. Napokon, keď došlo k „prvému“ identitnému rozkolu v biblických dejinách nasledoval trest boží. Sen o univerzálnej príslušnosti k ľudstvu nie je zlý. Sen o príslušnosti k všetkým živým bytostiam je ešte lepší.
Napríklad štrnásty dalajláma považuje za pilier svojej identity duchovnosť tibetského mnícha, pápež František kresťanskú identitu. U oboch však toto presvedčenie nestojí v ceste viere, že všetci ľudia sú bratia. A teraz sa s tým popasujte. Každý po svojom. Ja, napríklad som zmeska – trochu žid, trochu Slovák, občan českej republiky, Európan etc. Presne toto som.
Vec identity (identít) je vecou vzťahu „iných“ k tomu, kto som. A naopak. Teda, hlavne naopak – môj vzťah k iným je podstatný. Ja by som bol rád, keby sme boli bratia a sestry. Sú však takí, ktorí ma posielajú do plynu. Alebo do Izraela. Tu končí špekulácia a nastupuje konflikt. Konflikt identít je spoločenský problém.
Spoločenské problémy sú problémy, ktoré elity dostatočne dramaticky, ako problémy, definovali. Dostatočne dramaticky znamená tak, aby ovplyvnili vnímanie a správanie ľudí. Správanie pred volebnou urnou, voči migrantom, národným záujmom etc. Zneužívanie spoločenských problémov pre politické a ekonomické profity je civilizačným rizikom.
Historicky (kultúrne) sa identity formovali od rodinnej, klanovej, kmeňovej, národnej, štátnej, civilizačnej... náboženskej, politickej, sociálnej..., vekovej, profesijnej... V liberálnej (demokratickej) spoločnosti môžu existovať v mieri a férovo, čo neznamená, že bez pestrosti, napätia a sporov. Demarkačnou líniou je eskalácia hrozby „medziidentitného“ násilia.
Svet ako jedna rodina je, hoci geneticky sme všetci príbuzní, nezmysel. Nezmysel od čias, čo si ľudstvo vymyslelo kultúry. Mnoho kultúr! Jedna jediná, mocou presadená, náboženská, alebo politická kultúra, už taký nezmysel nie je. Niektorí si ešte pamätajú. Svet v ktorom „tu a teraz“ žijeme je však zatiaľ bojiskom bez násilia. Nie je to bežné.
P.S.
23.6.2019 zaznel na, inak skvelej a mohutnej, demonštrácii na pražskej Letnej z tribúny hlas: „Nech sa Babiš vráti na Slovensko!“. Stál som tam v skupine Slovákov. Predpokladám, že nás tam bolo veľa. A s nami príslušníci mnohých iných národov a národností, ktorí našli v Česku domov. Sú integrálnou súčasťou českej spoločnosti a nie je im jedno, ako to u nich doma vyzerá. Nevdojak som si spomenul na Štepkov brept z novembrovej tribúny spred tridsiatich rokov, keď vyzval demonštrantov, aby „vzali do rúk lopaty“ a dav začal skandovať „Nechceme násilie!“. Dnes sa mi chce skandovať: „Nechceme nacionalizmus.“
Odkazy:
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/ak-nevyriesime-krizu-identity-europske-demokracie-nevydrzia-dlhsie-ako-15-rokov/
https://dennikn.sk/1494881/francis-fukuyama-dejiny-neskoncili-bijeme-si-o-hlavy-nase-identity/?ref=tit
http://ceskapozice.lidovky.cz/zachranme-zapadni-civilizaci-dj3-/forum.aspx?c=A190611_171414_pozice-forum_lube
https://denikn.cz/148152/zapomente-na-tradicni-strany-i-nacionalisty-svet-prebiraji-milenialove-a-poradne-s-nim-zatresou/?ref=tit
Písané pre Denník N
Renomovaní komentátori (prehľad niektorých, takzvane populárnych, uvádzam v odkazoch nižšie) hovoria o chaose na politickej scéne, o rozklade „klasických“ politických štruktúr..., dokonca aj o tom, že liberálnu demokraciu môžu zachrániť iba silné národné štáty a kultúry, čo bolo ešte nedávno pre liberálov „zakázané územie“, resp. aréna nacionalistov, xenofóbov a politických obchodníkov. Uznanie a ego sa stávajú hnacím motorom spoločenskej dynamiky. Moje uznanie, moja prestíž, moje „ja“! Táto potreba často dokonca prekračuje akcent na hmotný životný štandard a týka sa individuálnej aj kolektívnej príslušnosti k „rodnej hrude“. Uff, povie si človek mojej generácie po skúsenostiach s nacizmom a komunizmom, už zase?! A povie si druhý raz „Uff“, keď si uvedomí, že počúva umieračik za svojou vierou a hodnotovou orientáciou. Nastupuje „nepopísaná“ generácia, ktorá posiela politické myslenie svojích otcov (pretože matky sú empatickejšie) do minulosti. Akurát to nebude také horúce. Napokon, keď došlo k „prvému“ identitnému rozkolu v biblických dejinách nasledoval trest boží. Sen o univerzálnej príslušnosti k ľudstvu nie je zlý. Sen o príslušnosti k všetkým živým bytostiam je ešte lepší.
Napríklad štrnásty dalajláma považuje za pilier svojej identity duchovnosť tibetského mnícha, pápež František kresťanskú identitu. U oboch však toto presvedčenie nestojí v ceste viere, že všetci ľudia sú bratia. A teraz sa s tým popasujte. Každý po svojom. Ja, napríklad som zmeska – trochu žid, trochu Slovák, občan českej republiky, Európan etc. Presne toto som.
Vec identity (identít) je vecou vzťahu „iných“ k tomu, kto som. A naopak. Teda, hlavne naopak – môj vzťah k iným je podstatný. Ja by som bol rád, keby sme boli bratia a sestry. Sú však takí, ktorí ma posielajú do plynu. Alebo do Izraela. Tu končí špekulácia a nastupuje konflikt. Konflikt identít je spoločenský problém.
Spoločenské problémy sú problémy, ktoré elity dostatočne dramaticky, ako problémy, definovali. Dostatočne dramaticky znamená tak, aby ovplyvnili vnímanie a správanie ľudí. Správanie pred volebnou urnou, voči migrantom, národným záujmom etc. Zneužívanie spoločenských problémov pre politické a ekonomické profity je civilizačným rizikom.
Historicky (kultúrne) sa identity formovali od rodinnej, klanovej, kmeňovej, národnej, štátnej, civilizačnej... náboženskej, politickej, sociálnej..., vekovej, profesijnej... V liberálnej (demokratickej) spoločnosti môžu existovať v mieri a férovo, čo neznamená, že bez pestrosti, napätia a sporov. Demarkačnou líniou je eskalácia hrozby „medziidentitného“ násilia.
Svet ako jedna rodina je, hoci geneticky sme všetci príbuzní, nezmysel. Nezmysel od čias, čo si ľudstvo vymyslelo kultúry. Mnoho kultúr! Jedna jediná, mocou presadená, náboženská, alebo politická kultúra, už taký nezmysel nie je. Niektorí si ešte pamätajú. Svet v ktorom „tu a teraz“ žijeme je však zatiaľ bojiskom bez násilia. Nie je to bežné.
P.S.
23.6.2019 zaznel na, inak skvelej a mohutnej, demonštrácii na pražskej Letnej z tribúny hlas: „Nech sa Babiš vráti na Slovensko!“. Stál som tam v skupine Slovákov. Predpokladám, že nás tam bolo veľa. A s nami príslušníci mnohých iných národov a národností, ktorí našli v Česku domov. Sú integrálnou súčasťou českej spoločnosti a nie je im jedno, ako to u nich doma vyzerá. Nevdojak som si spomenul na Štepkov brept z novembrovej tribúny spred tridsiatich rokov, keď vyzval demonštrantov, aby „vzali do rúk lopaty“ a dav začal skandovať „Nechceme násilie!“. Dnes sa mi chce skandovať: „Nechceme nacionalizmus.“
Odkazy:
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/ak-nevyriesime-krizu-identity-europske-demokracie-nevydrzia-dlhsie-ako-15-rokov/
https://dennikn.sk/1494881/francis-fukuyama-dejiny-neskoncili-bijeme-si-o-hlavy-nase-identity/?ref=tit
http://ceskapozice.lidovky.cz/zachranme-zapadni-civilizaci-dj3-/forum.aspx?c=A190611_171414_pozice-forum_lube
https://denikn.cz/148152/zapomente-na-tradicni-strany-i-nacionalisty-svet-prebiraji-milenialove-a-poradne-s-nim-zatresou/?ref=tit
Písané pre Denník N