Vrba s Wetzlerom neboli primárne slovenskí či židovskí hrdinovia, boli „iba“ hrdinovia,
ktorých situácia vo vojnovej fašistickej Slovenskej republike, doviedla do Osvienčimu.
Boli aj ďalší, ktorí s nasadením života utekali z nacistických koncentračných táborov, gulagov a podobných „zariadení“ kdekoľvek a kedykoľvek. Hrdinovia boli preto, že riskovali aj pre druhých. Pre druhých Slovákov, Poliakov, Rusov…, Židov, Rómov…, antifašistov, kresťanov, ateistov…, ľavičiarov, pravičiarov… Zdôrazňovať ich národnosť, náboženstvo a etnicitu mi pripadá nepatričné. Zápas s nacistickou a akoukoľvek totalitnou ideológiou sa má viesť z pozície univerzálnej ľudskosti.
Existujú paralely na dnešok? Koľko chcete. Napríklad: 1) zápas s nacionalizmom, 2) zápas s jedinou pravdou toho-ktorého náboženstva či politickej ideológie, 2) zápas s vyprázdnenou technológiou moci, 3) s ľuďmi, ktorí si z demokracie vyrobili cestovný lístok za osobným k profitom, 4) zápas o globálnu zodpovednosť, 3) zápas o duše, srdcia a mysle ľudí, ktorí sa cítia zabudnutí a na okraji, 4) zápas o odstraňovanie hraníc medzi civilizáciami, kultúrami, generáciami ľudí a 5) o zachovanie prírody a ohľadu na všetky živé bytosti.
Chce to duchovné spoločenstvá (komunity) zakotvené do fyzického zdieľania a tradície. Spoločenstvá, ktoré sa nebudú búšiť do pŕs pre svoju jedinečnosť a exkluzivitu. Toto bola pôvodná idea, ktorá zrodila Memoriál Vrbu a Wetzlera. Teraz ide o to, aby tento Memoriál existoval, aj keď my tu už nebudeme. Aby bol súčasťou siete „ostrovčekov“, ktoré formuje a spája ľudskosť bez nadbytočných prívlastkov. Nič lepšie si neviem predstaviť ako obranu pred násilím a nespravodlivosťou. Vlastne ani nič horšie, ako bola situácia, ktorá urobila z Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera hrdinov.
P.S.
Prihláste sa tu: www.vrbawetzler.eu alebo vyrazte sami.
Písané pre Denník N
Boli aj ďalší, ktorí s nasadením života utekali z nacistických koncentračných táborov, gulagov a podobných „zariadení“ kdekoľvek a kedykoľvek. Hrdinovia boli preto, že riskovali aj pre druhých. Pre druhých Slovákov, Poliakov, Rusov…, Židov, Rómov…, antifašistov, kresťanov, ateistov…, ľavičiarov, pravičiarov… Zdôrazňovať ich národnosť, náboženstvo a etnicitu mi pripadá nepatričné. Zápas s nacistickou a akoukoľvek totalitnou ideológiou sa má viesť z pozície univerzálnej ľudskosti.
Existujú paralely na dnešok? Koľko chcete. Napríklad: 1) zápas s nacionalizmom, 2) zápas s jedinou pravdou toho-ktorého náboženstva či politickej ideológie, 2) zápas s vyprázdnenou technológiou moci, 3) s ľuďmi, ktorí si z demokracie vyrobili cestovný lístok za osobným k profitom, 4) zápas o globálnu zodpovednosť, 3) zápas o duše, srdcia a mysle ľudí, ktorí sa cítia zabudnutí a na okraji, 4) zápas o odstraňovanie hraníc medzi civilizáciami, kultúrami, generáciami ľudí a 5) o zachovanie prírody a ohľadu na všetky živé bytosti.
Chce to duchovné spoločenstvá (komunity) zakotvené do fyzického zdieľania a tradície. Spoločenstvá, ktoré sa nebudú búšiť do pŕs pre svoju jedinečnosť a exkluzivitu. Toto bola pôvodná idea, ktorá zrodila Memoriál Vrbu a Wetzlera. Teraz ide o to, aby tento Memoriál existoval, aj keď my tu už nebudeme. Aby bol súčasťou siete „ostrovčekov“, ktoré formuje a spája ľudskosť bez nadbytočných prívlastkov. Nič lepšie si neviem predstaviť ako obranu pred násilím a nespravodlivosťou. Vlastne ani nič horšie, ako bola situácia, ktorá urobila z Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera hrdinov.
P.S.
Prihláste sa tu: www.vrbawetzler.eu alebo vyrazte sami.
Písané pre Denník N