bola Bratislave vernisáž knihy „Mojich tridsať rokov“.
K tomu:
Stretla sa tam komunita ľudí, pre ktorých je November 89 zásadná dejinná udalosť. Zväčša sme boli aj jej spolutvorcami. Z tohoto pramení naša blízkosť, naše vzťahy, naše zdieľanie istých hodnôt, noriem, potrieb a cieľov. Sme, svojím spôsobom, duchovná komunita. Určite nie sociálna bublina.
Prežili sme odvtedy po dnešok rôzne životy. Podaktorí z nás strávili dlhé roky vo verejnej aréne a pod paľbou. Často cielenou rovno do srdca. A ostreľovači neboli a nie sú žiadne béčka. Vyčítajú nám, že revolúcia bola nežná, že sme havloidi, slniečkári, pravdoláskari. Bodaj by nám to vydržalo!
Varili sme vtedy z vody – bez skúseností, prípravy, intuitívne . Dnes má generácia, ktorá usiluje o slušné Slovensko (Česko...) k dispozícii portfólio našich víťazstiev a prehier, pokusov a omylov. Dalo by sa povedať, že stojí na našich ramenách. Nemali by sa nám podlomiť nohy – už kvôli tomu, aby nespadli na hubu.
Pravda a láska majú tisíc tvárí. Tá tvoja a moja je iba jedna z mnohých. Je v našich silách nenechať ju zadupať do zeme lžou a nenávisťou. Je našou misiou neodpovedať na negatívne emócie podobne. Aj v tomto je odkaz Novembra 89 a ľudí, ktorí ho symbolizujú.
Kniha, ktorú sme v ten deň uvádzali, je venovaná Ernestovi Valkovi. Možno sme mali menovať aj ďalších – Anku Erdelyovú, Sláva Stračára, Terezku Grellovú – Horskú, Marcela Strýka, Jana Langoša a mnohých ďalších až po Olega Pastiera, Mira Kusého... Stopa, ktorú zanechali, a ktorú zanecháme my, je súčasťou kultúrneho genotypu, ktorý je protilátkou na vírus ľahostajnosti a tuposti.
Stretla sa tam komunita ľudí, pre ktorých je November 89 zásadná dejinná udalosť. Zväčša sme boli aj jej spolutvorcami. Z tohoto pramení naša blízkosť, naše vzťahy, naše zdieľanie istých hodnôt, noriem, potrieb a cieľov. Sme, svojím spôsobom, duchovná komunita. Určite nie sociálna bublina.
Prežili sme odvtedy po dnešok rôzne životy. Podaktorí z nás strávili dlhé roky vo verejnej aréne a pod paľbou. Často cielenou rovno do srdca. A ostreľovači neboli a nie sú žiadne béčka. Vyčítajú nám, že revolúcia bola nežná, že sme havloidi, slniečkári, pravdoláskari. Bodaj by nám to vydržalo!
Varili sme vtedy z vody – bez skúseností, prípravy, intuitívne . Dnes má generácia, ktorá usiluje o slušné Slovensko (Česko...) k dispozícii portfólio našich víťazstiev a prehier, pokusov a omylov. Dalo by sa povedať, že stojí na našich ramenách. Nemali by sa nám podlomiť nohy – už kvôli tomu, aby nespadli na hubu.
Pravda a láska majú tisíc tvárí. Tá tvoja a moja je iba jedna z mnohých. Je v našich silách nenechať ju zadupať do zeme lžou a nenávisťou. Je našou misiou neodpovedať na negatívne emócie podobne. Aj v tomto je odkaz Novembra 89 a ľudí, ktorí ho symbolizujú.
Kniha, ktorú sme v ten deň uvádzali, je venovaná Ernestovi Valkovi. Možno sme mali menovať aj ďalších – Anku Erdelyovú, Sláva Stračára, Terezku Grellovú – Horskú, Marcela Strýka, Jana Langoša a mnohých ďalších až po Olega Pastiera, Mira Kusého... Stopa, ktorú zanechali, a ktorú zanecháme my, je súčasťou kultúrneho genotypu, ktorý je protilátkou na vírus ľahostajnosti a tuposti.