Z hľadiska rastu hmotného životného štandardu všeobecne – dobre už bolo.
Ako optimista by som chcel veriť, že prichádza obdobie, keď sa viac sústredíme na duchovno, ako na konzum. Ako realista si myslím, že ľudstvo je nepoučiteľné a až „pád na hubu“ nás donúti zmeniť niektoré návyky, postoje, hodnoty, normy a ciele. Keby som bol katastrofista poviem, že náš civilizačný priestor naplnil svoju misiu a odchádza do minulosti. Možno to však nie je ani tak veľmi katastrofická vízia. Dejiny sú plné ilustrácií vzniku, rozmachu a zániku civilizácií. A pád prichádza obvykle z vrcholu, a nie zo dna. Nehovoriac o tom, že čo má zmysel (hodnotu, prináša úžitok), býva zachované.
Ako Pražák zo Žižkova som lokálny patriot. Mám rád ten multikulti mumraj, ktorý dýcha človečinou, a ľudí, ktorí nemajú národnosť, etnicitu, náboženstvo, ideológiu... vycapenú na čele ako značku „vyššej kvality“. Ale nie je! To iba úzkosť, neistota, strach, všakovaké mindráky človeka nútia, aby sa oháňal čímsi, čo patrí do jeho privátnej výbavy, ak nejakú má. Ak ju nemá, potrebuje sa ukryť do davu, mlčiacej väčšiny, kolektívnej akcie... a vzývať vodcovské elity. Zdôrazňujem slovo „vzývať“, pretože samotné vodcovské elity sú inak prirodzenou súčasťou nerovností v distribúcii majetkov, schopností, možností. A tiež princípov racionálneho fungovania rodín, komunít, spoločenstiev, inštitúcií, spoločností, štátov.
Na súčasných liberálnych demokraciách je na prvý pohľad vidno akúsi pasivitu, rezignáciu, krízu, úpadok. Fakt, že sa pritom zviditeľňujú jej nepriatelia, je fajn. Pozrite na nich! Toto chcete?! Nepozerajte však príliš dlho, pretože oni sú akční. Nacionálni socialisti sú akční, komunisti sú akční, šíritelia „jediných právd“ sú akční, gangstri, zlodeji a korupčníci sú akční. Akční a pripravení obetovať aj vaše životy pre svoje záujmy. Zastaví ich iba akčný a silný protivník. Akčný spôsobom života, silný „tréningom“. Tým je konfrontácia „na pľaci“ a nie dusenie sa vo vlastnej bubline. Pľacom myslím každý kúsoček všedného života. Má to zmysel a občas je to i zábavné.
Písané pre Denník N
Ako Pražák zo Žižkova som lokálny patriot. Mám rád ten multikulti mumraj, ktorý dýcha človečinou, a ľudí, ktorí nemajú národnosť, etnicitu, náboženstvo, ideológiu... vycapenú na čele ako značku „vyššej kvality“. Ale nie je! To iba úzkosť, neistota, strach, všakovaké mindráky človeka nútia, aby sa oháňal čímsi, čo patrí do jeho privátnej výbavy, ak nejakú má. Ak ju nemá, potrebuje sa ukryť do davu, mlčiacej väčšiny, kolektívnej akcie... a vzývať vodcovské elity. Zdôrazňujem slovo „vzývať“, pretože samotné vodcovské elity sú inak prirodzenou súčasťou nerovností v distribúcii majetkov, schopností, možností. A tiež princípov racionálneho fungovania rodín, komunít, spoločenstiev, inštitúcií, spoločností, štátov.
Na súčasných liberálnych demokraciách je na prvý pohľad vidno akúsi pasivitu, rezignáciu, krízu, úpadok. Fakt, že sa pritom zviditeľňujú jej nepriatelia, je fajn. Pozrite na nich! Toto chcete?! Nepozerajte však príliš dlho, pretože oni sú akční. Nacionálni socialisti sú akční, komunisti sú akční, šíritelia „jediných právd“ sú akční, gangstri, zlodeji a korupčníci sú akční. Akční a pripravení obetovať aj vaše životy pre svoje záujmy. Zastaví ich iba akčný a silný protivník. Akčný spôsobom života, silný „tréningom“. Tým je konfrontácia „na pľaci“ a nie dusenie sa vo vlastnej bubline. Pľacom myslím každý kúsoček všedného života. Má to zmysel a občas je to i zábavné.
Písané pre Denník N