Jano Benčík mi naozaj nerobí radosť. A to už dlhodobo. Jeho „správy“ na stránkach Denník N o fašizoidnom Slovensku sú temné. Koľko tých ľudí je – a kde všade! Benčíkov posledný blog (https://dennikn.sk/blog/1350369/kotlebovske-perlicky-na-dne/?ref=box) však beriem osobne. Vyberám:

„Tusim sa to cudo narodilo v koncentraku,v Terezine… preco to prezilo ani jeden boh,co ich ludstvo vyznava a vymyslelo nevie… takto nejako vyzerali demoni… este skor by som povedala,ze potomci jasterov, ktori genetickymi manipulaciami dostali do DNA cloveka svoje zlo a hnus a odnali im dusu!!!!“ Pridá sa aj Jana Repčoková, až do nedávnej do reorganizácie straníckej štruktúry okresná predsedníčka Kotlebovej ĽSNS pre Hlohovec: „Stačí sa pozreť na ten ksicht a nosisko. Každému je jasné že je to smradlavý židák aj bez tej hviezdy.“ Ďalší funkcionár tejto „pronárodnej“ a „kresťanskej“ strany: „Fedor Gál je ŽIDOVSKÝ politik a podnikateľ, ktorý pôsobí na Slovensku ale aj v Čechách a rozvracia tradičné, morálne, etické a národné hodnoty…Fedor Gál je členom Židovskej obce a pôsobil v nadácii Milana Šimečku ( dobrého priateľa p. prezidenta Kisku), ktorá pôsobí ako nezisková, mimovládna organizácia, ktorá vďaka financiám svetového židovstva má za úlohu zničiť všetko čo má zdravý rozum a pronárodný charakter.“ A ďalší citát: „Smrad židovský, ukáž koľkým migrantom si pomohol ty zapredaný pes Americký !!! Všetko to ide od teba, to taký ako ty podporujete islam a chcete silou mocou zničiť Európu a bielu rasu Slovanov !!! Ale my sa ti len tak ľahko nevzdáme, za nami je pán Putin ty pes !!!“

***
Osvienčim je produkt západnej kultúry. A to nie len produkt jej ideológie, vedy a techniky, ale je zakotvený priamo v základoch Západu, v židovsko – křesťanských představách a hodnotách. Vždy tam bol ako jedna (!) z možností. To nebol zločin spočívajúci v porušení pravidiel, ale dôsledné použitie pravidiel našej kultúry. Veď napríklad nacisti snívali o „čistote“, ich obete sa chovali ako „mučeníci“ a sám Osvienčim bol perfektným aparátom podľa najlepších – organizačných, technologických... – západných vzorov. A všetci zúčastnení sa správali ako funkcionári a súčasť aparátu. Zavrhnúť vlastnú kultúru však nejde. Musíme ďalej filozofovať, bádať, angažovať sa politicky… Navzdory Osvienčimu. Navzdory však neznamená zabudnúť, nevedieť, strčiť pod koberec. Riziko je priveľké. Myslím riziko recidívy. Rozmanité „aparáty“ a „vyhladzovacie tábory“ totiž vznikajú rovno vôkol nás. Šanca sa volá znemožnenie „programu“, ktorý udržuje „aparáty“ v chode. Nehovoriac o tom, že na Západe znamená „Boh“ metódu ako milovať blížneho ako seba samého a zabiť čo i len jedného človeka znamená zabiť Boha. A oni tí nacisti, vrátane súčasných, vzývajú násilie pod heslom „Za Boha a za národ!“. Zhruba toľko Vilém Flusser v prvej z esejí knihy Postdějiny (Mělník 2018, mnou prerozprávané).

***
Cítim potrebu neupadnúť do nenávisti voči ľuďom, ktorí by mojich blízkych najradšej podrobili „konečnému riešeniu“. Na spravodlivosť však nárok mám. A máte ho aj vy. Keď hovorím o spravodlivosti, myslím aj na inštitúcie štátu (políciu a súdy), ktoré jej vymáhanie majú vo svojej kompetencii. A myslím aj na občanov, ktorí sa necítia ako súčasť „aparátu“.

***
Takže štát. Obhajca rodiny Kuciakových Roman Kvasnica sa vyjadril, že spôsob prepojenia mafie, súdnej moci a niektorých významných predstaviteľov slovenskej vlády a parlamentu je fakticky rozkladom štátu. V Česku, kde žijem, sa deje niečo podobné. Napríklad vyjadrenia českého prezidenta a jeho predchodcu k správam Bezpečnostnej a informačnej služby: ten prvý označil ich autorov za „čučkárov“, ten druhý rovno povedal, že ich nečítal, pretože za nič nestoja. Rozklad štátu v priamom prenose rovno z úst jeho významných predstaviteľov.

Na druhej strane kontinua je štát ako kryštalicky čistý (etnicky, národnostne, nábožensky, ideologicky...) monolit. Nazvime ho Hitlerovým programom, ktorý poháňal aparát „konečného riešenia“. S odkazom na historické skúsenosti vieme, kam obe stratégie vedú: rozklad štátu k túžbe po „kryštalickej čistote“ a tá zase k Hitlerovmu pohľadu do ústia revolveru, ktorým si prestrelil hlavu, aby tým symbolicky ukončil túto fázu nacistickej politiky. Túto fázu!

Že sa medzičasom hromadia obete? Už počujem hlavných vinníkov, ako pred tribunálom vyhlásia, že sa ospravedlňujú všetkým popraveným. S vedomím, že obe možnosti (rozklad štátu ako predvoj jeho totalitnej verzie) sú v kultúrnom kóde našej civilizácie, sa nežije ľahko. Neviem, čo s tým, okrem aktívneho (a nenásilného) odporu.


Písané pre Denník N