privítala nový rok v Hospodě u Vystřelenýho voka kapela, ktorej názov a štýl som si nezapamätal. Hral v nej aj pán Chadima a posledná skladba sa volala „Nekonečné procesí církevních restituentů“.
Čočkovú polievku pri tejto príležitosti navaril spolumajitel a barman Martin.
Je skoré ráno 2.1.2019. Kým príde manželke ošetriť pooperačnú jazvu sestrička z opatrovateľskej agentúry Včelka, píšem a blúdim internetom. Začínam, samozrejme, u FB svojich sympatizantov. Môj úplne najčítanejší text sa skladá z jedinej vety, ktorú mi povedal po návrate z vianočnej návštevy rodičov na Slovensku Peter Pothe („V kostole na svätej omši, dekan farnosti v Rimavskej Sobote oznamuje veriacim: „Židia všetko ovladaju a riadia svet“). Na stránke Denníka N sa dozvedám o stovke ľudí, ktorí boli nominovaní na titul „Najväčší Slovák“ (https://dennikn.sk/1338980/najvacsim-slovakom-moze-byt-stur-stefanik-ci-hlinka-ale-aj-sagan-alebo-srholec/?ref=tit). Opakovane si čítam reportáž, ktorá ma počas sviatkov zaujala (denikreferendum.cz/clanek/28870-advent-v-mestecku-kde-za-vsechno-muzou-kalousek-soros-a-americti-kapitaliste). Tie titulky sú natoľko výpovedné, že texty už čítať nemusíte. Oči mi pri písaní a čítaní blúdia po hromádke kníh naukladaných pri počítači. Veľkými písmenami mám v hlave slová Wojciecha Tochmana, ktorý v poslednej absynťáckej knihe (Agnieszka Wójcińska: Vesmír v kvapke vody), okrem iného, hovorí: „Vojaci sa po vojne vracajú domov poznačení, majú nočné mory, stávajú sa z nich alkoholici, extrémisti, majú problémy so spánkom. Ale páchatelia genocídy takéto príznaky nemávajú, nie sú chorí, netrpia depresiami, nepokúšajú sa o samovraždu. Jednoducho sa necítia vinní.“
Tento rok mám v pláne venovať sa predovšetkým otázke viny prostredníctvom jednej konkrétnej kauzy – príbehu posledného československého šéfa komunistickej Štátnej bezpečnosti. A svojmu telu (pri príprave na pochod z Auschwitzu do Žiliny v rámci Memoriálu Vrba Wetzler). Obávam sa, že ani jedno nezvládnem.
P.S.
Tento text uverejňujem, ako so ho ráno vychrlil. Normálne poprosím manželku nech mi predtým opraví štylistické nezmysly a gramatické chyby. Prípadne nech mi poradí: „Na toto sa vykašli“.
Je skoré ráno 2.1.2019. Kým príde manželke ošetriť pooperačnú jazvu sestrička z opatrovateľskej agentúry Včelka, píšem a blúdim internetom. Začínam, samozrejme, u FB svojich sympatizantov. Môj úplne najčítanejší text sa skladá z jedinej vety, ktorú mi povedal po návrate z vianočnej návštevy rodičov na Slovensku Peter Pothe („V kostole na svätej omši, dekan farnosti v Rimavskej Sobote oznamuje veriacim: „Židia všetko ovladaju a riadia svet“). Na stránke Denníka N sa dozvedám o stovke ľudí, ktorí boli nominovaní na titul „Najväčší Slovák“ (https://dennikn.sk/1338980/najvacsim-slovakom-moze-byt-stur-stefanik-ci-hlinka-ale-aj-sagan-alebo-srholec/?ref=tit). Opakovane si čítam reportáž, ktorá ma počas sviatkov zaujala (denikreferendum.cz/clanek/28870-advent-v-mestecku-kde-za-vsechno-muzou-kalousek-soros-a-americti-kapitaliste). Tie titulky sú natoľko výpovedné, že texty už čítať nemusíte. Oči mi pri písaní a čítaní blúdia po hromádke kníh naukladaných pri počítači. Veľkými písmenami mám v hlave slová Wojciecha Tochmana, ktorý v poslednej absynťáckej knihe (Agnieszka Wójcińska: Vesmír v kvapke vody), okrem iného, hovorí: „Vojaci sa po vojne vracajú domov poznačení, majú nočné mory, stávajú sa z nich alkoholici, extrémisti, majú problémy so spánkom. Ale páchatelia genocídy takéto príznaky nemávajú, nie sú chorí, netrpia depresiami, nepokúšajú sa o samovraždu. Jednoducho sa necítia vinní.“
Tento rok mám v pláne venovať sa predovšetkým otázke viny prostredníctvom jednej konkrétnej kauzy – príbehu posledného československého šéfa komunistickej Štátnej bezpečnosti. A svojmu telu (pri príprave na pochod z Auschwitzu do Žiliny v rámci Memoriálu Vrba Wetzler). Obávam sa, že ani jedno nezvládnem.
P.S.
Tento text uverejňujem, ako so ho ráno vychrlil. Normálne poprosím manželku nech mi predtým opraví štylistické nezmysly a gramatické chyby. Prípadne nech mi poradí: „Na toto sa vykašli“.