Peter PÖthe je detský psychiater. Pomáha tým najzraniteľnejším a súčasne najperspektívnejším. Ich zraniteľnosť je náš problém: týrané a zneužívané deti, nechcené deti, obete nášho nefungujúceho školského systému. Deti! Sú zrkadlom sračiek, v ktorých sme až po kolená. Alebo až po krk?

Skamarátili sme sa s Petrom predovšetkým pri kauze „Natálka“. To je to malé dievčatko, ktoré takmer zaživa upálili českí náckovia v jej postieľke. Mala vtedy dva roky. Spontánne sa prihlásil a vyrazili sme za Natálkinou rodinou v čase, keď na nich štát kašlal. Už je to veľa rokov.

Peter pracuje od rána do šiestej večer. Pomáha deťom s rozmanitými traumami. Stretávame sa cez obed (prestávku má od dvanástej do jednej), alebo večer po šiestej, keď končí. To si zväčša zájdeme do Vystřeleného oka na pivo a malého panáka. Sprevádza ho pes Whiskey. Rozprávame sa o spoločných témach – o úzkosti, strachu, o spoločenských problémoch. On z pozície psychoterapeuta a ja z pozície sociológa. Často nasledujú akcie. Pochodovali sme napríklad spolu po trase z Osvienčimu do Žiliny počas Memoriálu Vrbu a Wetzlera. Stretávame sa na námestiach počas protestov proti javom, ktoré nás štvú. Naposledy sme sa obaja angažovali v kauze päťdesiatich sýrskych sirôt, ktoré ľuďom Klausovho, Babišovho, Okamurovhu, Zemanovho… formátu pripadali ako „bezpečnostné riziko“ pre občanov Českej republiky. Jednoducho sme obaja typickí „Šorošovi agenti“ povedal by Orbán, alebo Fico, alebo...

Peter je súčasne druhé vídeo – prvým bola fascinujúca spoveď Jana Urbana - našej štrnásťdielnej série. Zmysel tohto projektu, na ktorom sme pracovali s Martinom Hanzlíčkom, je ukázať, že veľké dejinné udalosti sú iba jednou – i keď podstatnou – stránkou našich životov. Tou druhou je všedný, každodenný život. Štvú ma všetci mudrlanti, ktorí si nárokujú na PRAVDU a je jedno, či ide o November 89, či čo. Pravdivé sú predovšetkým naše príbehy zakotvené do udalostí, ktoré sú ich míľnikmi.