Hovorí sa, že symboly a rituály sú stavebnými kameňmi kolektívnej pamäti.
Mám na ploche svojho počítača, okrem iného, dve fotky. Prvá je z čias, keď sa v Bratislave protestovalo „proti korupcii“ (2010) na tom istom námestí, kde sme v Novembri 89 vzývali slobodu. Druhá je z nedávnej piety v terezínskom koncentračnom tábore, kde som sa narodil.
Prečo ich uchovávam, hoci viem, že minulosť sa nedá zmeniť a budúcnosť je nepredvídateľná? Kvôli prítomnosti. Aby som si každé ráno zas a znovu opakoval: Fedor, never davovým emóciám a obchodníkom s politikou! Stráň sa ich. A neklaňaj sa ani symbolom a rituálom, pochybuj o mýtoch a legendách. Mocní ich príliš často zneužívajú.
Čomu však veriť? V Zlatému pravidlu, ktoré hovorí „Nerob inému, čo nechceš, aby on robil tebe“? Ale čo Zeman, Babiš, Fico, Kaliňák..., ktorí by mohli povedať to isté, akurát sú na druhej strane barikády? Veď oni majú podobných fotografií, ako sú tie moje, rovno na jedno hrubé album. A z oboch strán barikády lietajú slová o nenávisti, fašizme, absencii slušnosti a tolerancie, hyenizme, duševnom postihnutí, cenzúre, idiotstve, platenej provokácii, demokracii, lžiach a kradnutí, zrade hodnôt... Duch doby? Zlaté pravidlo pod paľbou?
Je to ako s tou pravdou a láskou, ktorá nikdy nezvíťazí nad lžou a nenávisťou, ale vzdať sa nesmieme.
Citát (je to fragment z prejavu Baracka Obamu na pohrebe Johna McCaina, prevzal som ho z Britských listov, kde bol uverejnený 1.9. 2018): „Dokázat, že ochota vstoupit do arény a bojovat za tuto zemi, není vyhrazena jen pro několik málo lidí, je to otevřeno nám všem, a je to vlastně požadováno od nás všech jako od občanů… Jsou některé věci, které jsou závažnější než politická strana, nebo ctižádost, nebo peníze, sláva moc. Že jsou některé věci, za které se vyplatí riskovat všechno. Zásady, které jsou věčné. Pravdy, které trvají.“
Takouto zásadou je napríklad presadzovanie kultúry nenásilia. Je to síce iba zrniečko vyňaté z batoha „Zlatého pravidla“, týka sa však nášho postoja k iným, teda aj nášho postoja k strádajúcim, prichádzajúcim, inak zmýšľajúcim..., jednoducho k ľuďom. Dá sa povedať, že to je celkom dobrá demarkačná línia aj pre davy a vodcovské elity všetkých odnoží. Jeho hlásateľom je kresťanský teológ Hans Kung, celoživotne ostrakizovaný vlastnou cirkvou.
Mám na ploche svojho počítača, okrem iného, dve fotky. Prvá je z čias, keď sa v Bratislave protestovalo „proti korupcii“ (2010) na tom istom námestí, kde sme v Novembri 89 vzývali slobodu. Druhá je z nedávnej piety v terezínskom koncentračnom tábore, kde som sa narodil.
Prečo ich uchovávam, hoci viem, že minulosť sa nedá zmeniť a budúcnosť je nepredvídateľná? Kvôli prítomnosti. Aby som si každé ráno zas a znovu opakoval: Fedor, never davovým emóciám a obchodníkom s politikou! Stráň sa ich. A neklaňaj sa ani symbolom a rituálom, pochybuj o mýtoch a legendách. Mocní ich príliš často zneužívajú.
Čomu však veriť? V Zlatému pravidlu, ktoré hovorí „Nerob inému, čo nechceš, aby on robil tebe“? Ale čo Zeman, Babiš, Fico, Kaliňák..., ktorí by mohli povedať to isté, akurát sú na druhej strane barikády? Veď oni majú podobných fotografií, ako sú tie moje, rovno na jedno hrubé album. A z oboch strán barikády lietajú slová o nenávisti, fašizme, absencii slušnosti a tolerancie, hyenizme, duševnom postihnutí, cenzúre, idiotstve, platenej provokácii, demokracii, lžiach a kradnutí, zrade hodnôt... Duch doby? Zlaté pravidlo pod paľbou?
Je to ako s tou pravdou a láskou, ktorá nikdy nezvíťazí nad lžou a nenávisťou, ale vzdať sa nesmieme.
Citát (je to fragment z prejavu Baracka Obamu na pohrebe Johna McCaina, prevzal som ho z Britských listov, kde bol uverejnený 1.9. 2018): „Dokázat, že ochota vstoupit do arény a bojovat za tuto zemi, není vyhrazena jen pro několik málo lidí, je to otevřeno nám všem, a je to vlastně požadováno od nás všech jako od občanů… Jsou některé věci, které jsou závažnější než politická strana, nebo ctižádost, nebo peníze, sláva moc. Že jsou některé věci, za které se vyplatí riskovat všechno. Zásady, které jsou věčné. Pravdy, které trvají.“
Takouto zásadou je napríklad presadzovanie kultúry nenásilia. Je to síce iba zrniečko vyňaté z batoha „Zlatého pravidla“, týka sa však nášho postoja k iným, teda aj nášho postoja k strádajúcim, prichádzajúcim, inak zmýšľajúcim..., jednoducho k ľuďom. Dá sa povedať, že to je celkom dobrá demarkačná línia aj pre davy a vodcovské elity všetkých odnoží. Jeho hlásateľom je kresťanský teológ Hans Kung, celoživotne ostrakizovaný vlastnou cirkvou.