Vracal som sa z diskusií (organizátori akciu nazvali „Putovná kaviareň“) z Prešova, Košíc a Humenného nabitý energiou. Skvelí ľudia v hľadisku, skvelí „rozohrávači“ na pódiu. Všetci. Laura Dittel z Karpatskej nadácie to aj napísala:
„Vďaka za včerajšok! Bolo to skvelé a ja som okrem vás všetkých rada videla plnú reštauráciu Humenčanov. Oplatí sa žiť a pracovať v tejto krajine, keď vidím, že je tu kopa ľudí, ktorým veci nie sú ľahostajné a dávajú tomu celému zmysel“.
Cestoval som do Prahy nočným vlakom. Hodinku po príchode som hovoril do Českej televízie. V programe „168 hodín“. Otázka znela „Prečo politici klamú?“. Malo to byť o predsedovi KSČM, ktorý bohapusto klamal rovno z obrazovky.
Povedal som (zhruba): Klamú kvôli deficitu charakteru. Predseda KSČM Filip možno aj preto, že komunisti to majú ako tradíciu. Iní (napríklad premiér Andrej Babiš) preto, že im to pripadá ako dobrý marketing. Dočasne, samozrejme, pretože pol roka po voľbách už sú slogany, ako: „Všichni kradou a lžou“, alebo „My nejsme politici, my makáme“, na smiech. O dva dni mi z ČT oznámli, že „Téma lži nakonec muselo ustoupit aktuální zprávě o tom, že kandidátkou na ministrini spravedlnosti je paní Malá“. Odpísal som im, že som to tušil.
V zásadne teda platí, že deficit charakteru nie je vyhradený pre politikov. Má ho kdekto, inak by predsa niektorí politici a niektoré politické strany neboli v parlamente, vo vláde… pri moci. Sú tam z našej slobodnej vôle, korenenej ustráchanosťou a nastavujú zrkadlo všeobecným náladám. Hovorím o morálke.
Občas sa zdá, že špičková politika, tým, že budí v jej predstaviteľoch pocit beztrestnosti, amorálnosťou priam prekypuje. A keďže ide o „partičku“, vedia o sebe navzájom dosť na to, aby sa vzájomne kryli, alebo, ľudovo povedané, držali jeden druhého za gule. Časom sa nazbiera bahna neúrekom. A to vôbec nemám na mysli iba ich politické delikty či korupciu. Myslím aj na ich súkromné životy. Presnejšie – myslím predovšetkým ich súkromné životy. Sviniar v súkromí ním ostáva aj vo verejnom živote. Kde sú tie časy, keď predstavitelia štátu odchádzali zo svojich postov kvôli milenkám či domácemu násiliu, alebo nebodaj pre oprávnené podozrenie z korupcie?
Kde je kritická hranica? A láme sa práve teraz, napríklad, na uliciach slovenských miest? Nie! Naozajstný zlom predpokladá radikálnu výmenu politického štýlu a teda aj jednej celej generácie politikov. Nespadne z neba a neprinesú ho ani predčasné voľby.
Ako na to? Neviem. Charakter zmeny, ktorá je nutná, nám nenadiktujú kazatelia, analytici, celebrity, mágovia marketingu. Rodí sa zo všednodennosti slušných ľudí, ktorí nezblbnú z moci a peňazí. Ako sa ukazuje, je ich dosť, akurát sú príliš naučení skrývať sa v mase, alebo držať sa bokom Kríza politiky a kríza demokracie spočíva aj v inflácii alfa samcov a alfa samíc, ktorí sa vezú na vlne negatívnych emócií a nedostatku vodcov obdarených schopnosťou vyvolávať pozitívne emócie a mobilizovať voličov bez pľuvancov napravo a naľavo. Disponuje takými súčasná opozícia? Pretože súčasná vládna koalícia je totálne „prevarená“.
Písané pre Denník N
Cestoval som do Prahy nočným vlakom. Hodinku po príchode som hovoril do Českej televízie. V programe „168 hodín“. Otázka znela „Prečo politici klamú?“. Malo to byť o predsedovi KSČM, ktorý bohapusto klamal rovno z obrazovky.
Povedal som (zhruba): Klamú kvôli deficitu charakteru. Predseda KSČM Filip možno aj preto, že komunisti to majú ako tradíciu. Iní (napríklad premiér Andrej Babiš) preto, že im to pripadá ako dobrý marketing. Dočasne, samozrejme, pretože pol roka po voľbách už sú slogany, ako: „Všichni kradou a lžou“, alebo „My nejsme politici, my makáme“, na smiech. O dva dni mi z ČT oznámli, že „Téma lži nakonec muselo ustoupit aktuální zprávě o tom, že kandidátkou na ministrini spravedlnosti je paní Malá“. Odpísal som im, že som to tušil.
V zásadne teda platí, že deficit charakteru nie je vyhradený pre politikov. Má ho kdekto, inak by predsa niektorí politici a niektoré politické strany neboli v parlamente, vo vláde… pri moci. Sú tam z našej slobodnej vôle, korenenej ustráchanosťou a nastavujú zrkadlo všeobecným náladám. Hovorím o morálke.
Občas sa zdá, že špičková politika, tým, že budí v jej predstaviteľoch pocit beztrestnosti, amorálnosťou priam prekypuje. A keďže ide o „partičku“, vedia o sebe navzájom dosť na to, aby sa vzájomne kryli, alebo, ľudovo povedané, držali jeden druhého za gule. Časom sa nazbiera bahna neúrekom. A to vôbec nemám na mysli iba ich politické delikty či korupciu. Myslím aj na ich súkromné životy. Presnejšie – myslím predovšetkým ich súkromné životy. Sviniar v súkromí ním ostáva aj vo verejnom živote. Kde sú tie časy, keď predstavitelia štátu odchádzali zo svojich postov kvôli milenkám či domácemu násiliu, alebo nebodaj pre oprávnené podozrenie z korupcie?
Kde je kritická hranica? A láme sa práve teraz, napríklad, na uliciach slovenských miest? Nie! Naozajstný zlom predpokladá radikálnu výmenu politického štýlu a teda aj jednej celej generácie politikov. Nespadne z neba a neprinesú ho ani predčasné voľby.
Ako na to? Neviem. Charakter zmeny, ktorá je nutná, nám nenadiktujú kazatelia, analytici, celebrity, mágovia marketingu. Rodí sa zo všednodennosti slušných ľudí, ktorí nezblbnú z moci a peňazí. Ako sa ukazuje, je ich dosť, akurát sú príliš naučení skrývať sa v mase, alebo držať sa bokom Kríza politiky a kríza demokracie spočíva aj v inflácii alfa samcov a alfa samíc, ktorí sa vezú na vlne negatívnych emócií a nedostatku vodcov obdarených schopnosťou vyvolávať pozitívne emócie a mobilizovať voličov bez pľuvancov napravo a naľavo. Disponuje takými súčasná opozícia? Pretože súčasná vládna koalícia je totálne „prevarená“.
Písané pre Denník N