Názov „Pražská kaviareň“ je reakcia Slovákov žijúcich v Prahe na obľúbenú floskulu Miloša Zemana a jeho melody boy´s.
V realite to je komunitka ľudí, ktorým nie je jedno, čo sa na Slovensku deje a organizujú stretnutia Za slušné Slovensko, diskusie s kadekým etc. Popravde, vždy som si myslel, že koalícia českých kaviarní a krčiem je ideálna pôda pre diskusie o aktuálnych spoločenských problémoch. Fakticky takto to aj bolo, je a bude. Zeman chcel iba ukázať prstom na pražského nepriateľa „ľudu“. Nepodarilo sa.
Otcom myšlienky „putovnej kaviarne“ je Samuel Zubo, viditeľná tvár „Pražskej kaviarne“. On stojí aj za myšlienkou „putovnej kaviarne“. Bol som prizvaný na pilotný projekt na 20. a 21. júna do Prešova, Košíc a do Humenného. Dlho som váhal: ísť, či neísť? Rozum hovoril jasne: NIE! Vojtovi doktor odmietol obnoviť povolenie šoférovať a na mňa to bola diaľka preveliká. Navyše manželka vláči monitor srdca, vnúčatá sa balili na prázdniny v Prahe a tak ďalej. Na druhej strane, srdce čechoslováka, hejže. Skúšobne som zašiel na nádražie pozisťovať vlaky.
Motalo sa tam ľudí ako mravcov. Okrem iného dva manželské páry zo Sv. Jura (jasne, že poznali dôverne Fera Guldána aj Miša Kaščáka) a dvojica z Bratislavy (s dotyčným pánom sme spolupracovali na Bratislave/nahlas). Cestou som si ešte kúpil v staničnom obchode, ktorý sa volá Relay, cigarety (za pultom bratia dvojičky – nechali sa mi podpísať do knihy návštevníkov). A bolo rozhodnuté. Cestou som sa ešte zastavil na pivo (U Vystřeleného oka sa oslavovalo maľovanie a tak som si dal ešte opekaný oštiepok, grilované huby a bôčik).
Pár dní po návrate z východného Slovenska ma čakajú dve diskusie na Pohode. Témy sú: „Dialóg cez ploty“ a „Rozdelená spoločnosť“. Ísť, či neísť? Pre každý prípad predosielam: Každá demokratická spoločnosť je rozdelená. To iba totalitná je ako uzavretý papiňák. Každú demokratickú spoločnosť držia na nohách a v pohybe konflikty. To iba papiňák sa tvári nehybne až dovtedy, keď ho pretlak rozhodí. V dialógu cez ploty (alebo v obyčajných rozhovoroch, keď už vám to slovo vadí) sa hľadajú riešenia problémov, alebo sa aspoň uvoľňuje pretlak.
A Slovensko? Iba pánboh vie aké bude zajtra. Fero Mikloško sa spolieha na Prozreteľnosť. Laco Kováč tvrdí, že evolúcia nepustí. Každopádne medzi týmito dvomi krajnosťami som ja, ty, oni, my. Keď som Matejovi, to je ten nacionálny socialista s ktorým si píšem už roky, povedal že morálka je navigácia životom, odpísal: „Stojím nad morálkou...“. Na otázku, čím sa teda riadi v bežnom živote, odpovedal: „Nerob druhým, čo nechceš aby oni robili tebe“. Uff, veď to je kánon všetkého. Ani nebudem pripomínať Zákon, v ktorom dostal tento status.
Písané pre Denník N, neprešlo jazykovou redakciou
Otcom myšlienky „putovnej kaviarne“ je Samuel Zubo, viditeľná tvár „Pražskej kaviarne“. On stojí aj za myšlienkou „putovnej kaviarne“. Bol som prizvaný na pilotný projekt na 20. a 21. júna do Prešova, Košíc a do Humenného. Dlho som váhal: ísť, či neísť? Rozum hovoril jasne: NIE! Vojtovi doktor odmietol obnoviť povolenie šoférovať a na mňa to bola diaľka preveliká. Navyše manželka vláči monitor srdca, vnúčatá sa balili na prázdniny v Prahe a tak ďalej. Na druhej strane, srdce čechoslováka, hejže. Skúšobne som zašiel na nádražie pozisťovať vlaky.
Motalo sa tam ľudí ako mravcov. Okrem iného dva manželské páry zo Sv. Jura (jasne, že poznali dôverne Fera Guldána aj Miša Kaščáka) a dvojica z Bratislavy (s dotyčným pánom sme spolupracovali na Bratislave/nahlas). Cestou som si ešte kúpil v staničnom obchode, ktorý sa volá Relay, cigarety (za pultom bratia dvojičky – nechali sa mi podpísať do knihy návštevníkov). A bolo rozhodnuté. Cestou som sa ešte zastavil na pivo (U Vystřeleného oka sa oslavovalo maľovanie a tak som si dal ešte opekaný oštiepok, grilované huby a bôčik).
Pár dní po návrate z východného Slovenska ma čakajú dve diskusie na Pohode. Témy sú: „Dialóg cez ploty“ a „Rozdelená spoločnosť“. Ísť, či neísť? Pre každý prípad predosielam: Každá demokratická spoločnosť je rozdelená. To iba totalitná je ako uzavretý papiňák. Každú demokratickú spoločnosť držia na nohách a v pohybe konflikty. To iba papiňák sa tvári nehybne až dovtedy, keď ho pretlak rozhodí. V dialógu cez ploty (alebo v obyčajných rozhovoroch, keď už vám to slovo vadí) sa hľadajú riešenia problémov, alebo sa aspoň uvoľňuje pretlak.
A Slovensko? Iba pánboh vie aké bude zajtra. Fero Mikloško sa spolieha na Prozreteľnosť. Laco Kováč tvrdí, že evolúcia nepustí. Každopádne medzi týmito dvomi krajnosťami som ja, ty, oni, my. Keď som Matejovi, to je ten nacionálny socialista s ktorým si píšem už roky, povedal že morálka je navigácia životom, odpísal: „Stojím nad morálkou...“. Na otázku, čím sa teda riadi v bežnom živote, odpovedal: „Nerob druhým, čo nechceš aby oni robili tebe“. Uff, veď to je kánon všetkého. Ani nebudem pripomínať Zákon, v ktorom dostal tento status.
Písané pre Denník N, neprešlo jazykovou redakciou