Vypočul som si prejav Andreja Kisku v parlamente o stave Slovenskej republiky. Podľa predpokladu bol kritický. Možno mohol byť aj viac, ale asi existuje nejaká hranica.

Nepredpokladal som, že kotlebovci sa budú prezentovať heslom „vlastizradca“. Boli vykázaní. Fico, Kaliňák, a ich nejbližší, pred prezidentovým prejavom opustili sál. Avizovali to predom. Kokoti.

Po prejave sa vyjadrovali politici. Ten Bláha je fakt reinkarnovaný boľševik z 50-tych rokov. Nie je sám.

Otázka znie: Čo s tým, preboha!

No, čo už – toto sme my, toto je svet, ktorý musíme prijať a žiť v ňom. Nebyť kotlebovcov, Fica, Kaliňáka a ich najbližších, Bláhu a jemu podobných, žili by sme v klame. Takto aspoň vieme, s kým a prečo sa máme a musíme konfrontovať. Naplno a kam až to pôjde. Dialógom, argumentami, demonštráciami, trestnými oznámeniami...

Napokon, aj v Česku máme Okamuru, Komunistickú stranu Čiech a Moravy... Klausa a Zemana... Za rohom majú Orbána a za veľkou mlákou Trumpa a tak ďalej. Otázka „Čo s tým?“ je takmer globálna.

Pánboh zaplať za Kisku.

Fero Mikoško, napríklad, by povedal, že sme pod kuratelou božej prozreteľnosti, Laco Kováč, že evolúcia nepustí.

Ja si hovorím: trochu popršalo, vnúčatá čo nevidieť prídu na prázdniny, zajtra ma čaká urológ a v piatok natáčam pre postbellum.cz..., Zeman tu nie je naveky a Kiska má už dnes minimálne troch skvelých náhradníkov... Akurát už som k večeru trochu uťahaný. To viete, politika je iba fragment bežného dňa.

Pred spaním som si otvoril Garden is open od Vráťu Brabenca. Píše, okrem iného:


V době krize
Je k vidění
více kurev

v době rozkvětu
taky
a ve všech
oborech