Vediem s Milanom M. Šimečkom dialóg na diaľku. Je to dialóg s priateľom. Vedieme ho „cez plot“, presnejšie cez plôtik.
Dnes to bude k jeho glose https://dennikn.sk/1092905/zmatok-pani-vinczeovej/?ref=mpm.
Myslím si: 1. Slovensko nikdy nebude slušné, podobne ako ktorýkoľvek iný štát, 2. môže však k slušnosti smerovať, ak o správe vecí verejných bude rozhodovať nadkritické množstvo slušných ľudí, 3. slušný človek je tiež z mäsa a kostí, akurát cíti rešpekt k pravidlám.
Pravidlá sú zakotvené do civilizačného kontextu a oboje sa mení v čase. Demarkačnú líniu vymedzuje spoločenský konsenzus o ľudských právach (na život, na slobodu slova, na slobodu vyznania a tak podobne) a čosi ako zdieľaný morálny étos, na ktorý premnohí zvysoka kašlú (klamú, kradnú...).
Takže: Naozaj si myslím, že aj pozitívna a civilizačne „naša“ morálka neexistuje jedna a platí to tobôž pre pravdu. Napokon, nebyť sústavného obcovania rôznych právd medzi sebou, existovala by vôbec veda, umenie... rozmanitosť ľudí, dialóg?
Problém začína tam, kde bola prekročená demarkačná línia. V našom civilizačnom kontexte tradovaná vďaka pilierom na ktorých stojí. A, napríklad, vražda je ďaleko a hlboko za ňou. Nekorektné partnerské vzťahy, od rodiny až po partnerské, v rámci EÚ a NATO, tiež.
A napokon: veď aj to, že slušní, skoro slušní, skoro neslušní a neslušní občania zdieľame tento kúsoček sveta a nejdeme si denne navzájom po krku, o čomsi vypovedá. Ja som napríklad iba počas písania tohto textu dostal niekoľko neslušných odkazov. Jeden z nich začínal slovami „Ty k...t…“. No a?
Myslím si: 1. Slovensko nikdy nebude slušné, podobne ako ktorýkoľvek iný štát, 2. môže však k slušnosti smerovať, ak o správe vecí verejných bude rozhodovať nadkritické množstvo slušných ľudí, 3. slušný človek je tiež z mäsa a kostí, akurát cíti rešpekt k pravidlám.
Pravidlá sú zakotvené do civilizačného kontextu a oboje sa mení v čase. Demarkačnú líniu vymedzuje spoločenský konsenzus o ľudských právach (na život, na slobodu slova, na slobodu vyznania a tak podobne) a čosi ako zdieľaný morálny étos, na ktorý premnohí zvysoka kašlú (klamú, kradnú...).
Takže: Naozaj si myslím, že aj pozitívna a civilizačne „naša“ morálka neexistuje jedna a platí to tobôž pre pravdu. Napokon, nebyť sústavného obcovania rôznych právd medzi sebou, existovala by vôbec veda, umenie... rozmanitosť ľudí, dialóg?
Problém začína tam, kde bola prekročená demarkačná línia. V našom civilizačnom kontexte tradovaná vďaka pilierom na ktorých stojí. A, napríklad, vražda je ďaleko a hlboko za ňou. Nekorektné partnerské vzťahy, od rodiny až po partnerské, v rámci EÚ a NATO, tiež.
A napokon: veď aj to, že slušní, skoro slušní, skoro neslušní a neslušní občania zdieľame tento kúsoček sveta a nejdeme si denne navzájom po krku, o čomsi vypovedá. Ja som napríklad iba počas písania tohto textu dostal niekoľko neslušných odkazov. Jeden z nich začínal slovami „Ty k...t…“. No a?