Pamätám si, ako vyzerali plagáty Verejnosti proti násiliu pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990.
Napríklad: Nechceme násilie, Dobré ráno, Slovensko!...
Prešlo dvadsať osem rokov. Na Slovensku to vrie, v Česku (Maďarsku, Poľsku...) to vrie. Kade tade to vrie, vrátane krvavých území v Sýrii, Afganistane.
Držme si palce, u nás je to na námestiach bez násilia, ľudia „iba“ demonštrujú. Za fungujúce inštitúcie štátu, proti korupcii, mafianizácii politiky a podobné samozrejmosti. A proti tým hrozným vraždám!
Občas sa ozvú hlásatelia staronových „právd“, prst namierený proti Sorosovi a židom všeobecne, proti liberalizmu a Európskej Únii - resuscitácia nacionalizmu v mene Boha a národa.
Čo to vlastne bublá v tom našom – bohatom a slobodnom, demokratickom a liberálnom papiňáku? A kedy tlak prekročí kritickú hranicu?
Námatkou: Bezradnosť tvárou v tvár turbulentnej prítomnosti kombinovanej s tradičným zápecníctvom, neschopnosť elít, inflácia psychopatických mesiášov svojej „svätej veci“.
A podaktorí, napríklad ja, píšu alarmistické texty. Súčasne, s vedomím, že „času je málo a voda stúpa“, vyzývajú generáciu svojich detí, aby vzala budúcnosť do vlastných rúk.
Zeman a jeho Ovčáček, Fico a jeho Trošková... sú pritom iba symptómy choroby. Diagnóz, a návrhov terapie, je inflácia. Mnohí by vedeli odrecitovať tú svoju, alebo takú, ktorú vyznávajú.
Možno práve tento mumraj je predzvesťou „nového poriadku“ – siete pestrých komunít, ktoré s mravenčím nasadením budujú vlastné domovy a súčasne koalície usilujúce o výsady Impérií. Myslím tým výsady ako ekonomická a vojenská sila, medzinárodný rešpekt..., ktoré dávajú ľuďom pocit istoty a viery v budúcnosť. V našom civilizačnom kontexte plní túto rolu EÚ, o tom niet pochýb. Je škoda, že súčasné demonštrácie na tento fakt trochu pozabudli. Škoda aj preto, že EÚ je dobrá hrádza proti vzniku pašalíkov lokálnych vodcov. Napokon, tu niekde vidím aj príčinu protiunijných postojov u Viktora Orbána, Václava Klausa a ďalších. A tu zrejme pramení aj ich strach a potreba pošpiniť váhu súčasných protivládnych demonštrácií. Že do svojej propagandy vkladajú konšpiračný a antisemitský tón, je typické. Stávajú sa tak súčasťou nacionalistickej a nacionálno-socialistickej scény a vedome sa primkýnajú k impériu z iného civilizačného kontextu.
Jasne, sme deti prapôvodných inštinktov. Alfasamci ako napríklad Putin a Trump sú tiež dobré ilustrácie ľudskej prirodzenosti. Účet však zaplatíme my. Alebo je to inak a myslíme si, že účet zaplatí štát (európske fondy, bohatí, Všemohúci)?
Máme za sebou dni vzopätých emócií a plné námestia. Pocit je to povznášajúci. Vraciame sa domov unavení. Ráno však z postelí vstanú aj početní spoluobčania, ktorí v aktuálnom dianí vidia neporiadok, chaos, ohrozenie svojich voličských a politických preferencií. Moja viera, ktorú zdôrazňujem pri každej príležitosti: dajme sa do reči, komunikujme! Fico a Zeman tu pozajtra už nebudú, ľud (ľudia, občania) áno. Napríklad Andrej Bán, Michal Karako zo Zabudnutého Slovenska to pochopili a uchopili správne. Nestačí!, aby som parafrázoval reakciu slovenských námestí na demisiu dvoch zdiskreditovaných papalášov.
Písané pre Denník N
Prešlo dvadsať osem rokov. Na Slovensku to vrie, v Česku (Maďarsku, Poľsku...) to vrie. Kade tade to vrie, vrátane krvavých území v Sýrii, Afganistane.
Držme si palce, u nás je to na námestiach bez násilia, ľudia „iba“ demonštrujú. Za fungujúce inštitúcie štátu, proti korupcii, mafianizácii politiky a podobné samozrejmosti. A proti tým hrozným vraždám!
Občas sa ozvú hlásatelia staronových „právd“, prst namierený proti Sorosovi a židom všeobecne, proti liberalizmu a Európskej Únii - resuscitácia nacionalizmu v mene Boha a národa.
Čo to vlastne bublá v tom našom – bohatom a slobodnom, demokratickom a liberálnom papiňáku? A kedy tlak prekročí kritickú hranicu?
Námatkou: Bezradnosť tvárou v tvár turbulentnej prítomnosti kombinovanej s tradičným zápecníctvom, neschopnosť elít, inflácia psychopatických mesiášov svojej „svätej veci“.
A podaktorí, napríklad ja, píšu alarmistické texty. Súčasne, s vedomím, že „času je málo a voda stúpa“, vyzývajú generáciu svojich detí, aby vzala budúcnosť do vlastných rúk.
Zeman a jeho Ovčáček, Fico a jeho Trošková... sú pritom iba symptómy choroby. Diagnóz, a návrhov terapie, je inflácia. Mnohí by vedeli odrecitovať tú svoju, alebo takú, ktorú vyznávajú.
Možno práve tento mumraj je predzvesťou „nového poriadku“ – siete pestrých komunít, ktoré s mravenčím nasadením budujú vlastné domovy a súčasne koalície usilujúce o výsady Impérií. Myslím tým výsady ako ekonomická a vojenská sila, medzinárodný rešpekt..., ktoré dávajú ľuďom pocit istoty a viery v budúcnosť. V našom civilizačnom kontexte plní túto rolu EÚ, o tom niet pochýb. Je škoda, že súčasné demonštrácie na tento fakt trochu pozabudli. Škoda aj preto, že EÚ je dobrá hrádza proti vzniku pašalíkov lokálnych vodcov. Napokon, tu niekde vidím aj príčinu protiunijných postojov u Viktora Orbána, Václava Klausa a ďalších. A tu zrejme pramení aj ich strach a potreba pošpiniť váhu súčasných protivládnych demonštrácií. Že do svojej propagandy vkladajú konšpiračný a antisemitský tón, je typické. Stávajú sa tak súčasťou nacionalistickej a nacionálno-socialistickej scény a vedome sa primkýnajú k impériu z iného civilizačného kontextu.
Jasne, sme deti prapôvodných inštinktov. Alfasamci ako napríklad Putin a Trump sú tiež dobré ilustrácie ľudskej prirodzenosti. Účet však zaplatíme my. Alebo je to inak a myslíme si, že účet zaplatí štát (európske fondy, bohatí, Všemohúci)?
Máme za sebou dni vzopätých emócií a plné námestia. Pocit je to povznášajúci. Vraciame sa domov unavení. Ráno však z postelí vstanú aj početní spoluobčania, ktorí v aktuálnom dianí vidia neporiadok, chaos, ohrozenie svojich voličských a politických preferencií. Moja viera, ktorú zdôrazňujem pri každej príležitosti: dajme sa do reči, komunikujme! Fico a Zeman tu pozajtra už nebudú, ľud (ľudia, občania) áno. Napríklad Andrej Bán, Michal Karako zo Zabudnutého Slovenska to pochopili a uchopili správne. Nestačí!, aby som parafrázoval reakciu slovenských námestí na demisiu dvoch zdiskreditovaných papalášov.
Písané pre Denník N