Piatok 9. február 2017, Praha od 9.30 do 11.30. Ráno obligátne a výberové čítanie správ na internete (manželka tvrdí, že by som si mal radšej pustiť hudbu).
Napríklad: „Neverte nezmyslom o migrantoch, otepľovaní či apokalypse“ v N-ku. Poslanec za konzervatívnu ODS Václav Klaus ml., syn expremiéra a exprezidenta, ktorý zasial medzi českých občanov vírus „nelásky“ k EÚ, hovorí: „Jestliže budeme přehlasováni ohledně kvót na uprchlíky, ať je referendum ohledně vystoupení z EU“. Na stránke Fórum 24 ma zaujali titulky dvoch textov: „Petícia na podporu poľských židov“ a „Už tri štvrtiny Maďarov veria o hrozbe od neexistujúcej Sorosovej strany“. V tom istom čase mi „spadol“ do mailovej schránky text Petra Havlíka s názvom: „Směle, radostně a staronově na Východ (je to přeci z vůle lidu)“.
Po tejto edukačnej polhodinke som vyrazil do mesta kvôli rozhovoru pre jedno rádio. S redaktorom som sa mal stretnúť na Malej strane, ktorú mám rád a ktorú som vnímal ako srdce Prahy. Točili sme na Havlovej lavičke neďaleko japonskej ambasády. Malo to byť o knihe „Ešte raz a naposledy“, ktorú – inak sympatický – redaktor čítal podobne výberovo ako ja ranné správy na internete. Rozhovor trval maximálne desať minút. Ohriať som sa šiel do neďalekej kaviarničky. Bol som tam sám. Servírka ma ukľudnila: „Včera večer tady byli čtyři mladí Nemci a pak ještě parta Rusáků“. Dala na prvý stôl papier s nápisom „Dnes rezervováno pro privátní akci“ a priniesla popolník.
Dal som si čaj, punčový zákusok a šiel kúpiť pečivo. Pamätal som si to tak, že v Karmelitzskej je pekáreň – cukráreň. Ukázalo sa, že už to je iba cukráreň. Za pultom opustený šedivý majiteľ vysvetluje: „Pro koho? Je to tady vylidněná vesnice“. Kúsok ďalej je malá mäsiarnička, kde som roky chodil kupovať šaláty, mäso a domáci chlieb. V predajni osamelá majiteľka, už na dôchodku. Našťastie mala polku chleba, pekného udenáča, feferónkový šalát a pivné rožky. „Už jsem tady jenom se synem a snachou. Platit personál se nevyplatí“, povedala.
K autu, zaparkovanému pri Rudolfíne, som sa vybral popod Karlov most. Pristavil ma mladý muž, asi vo veku mojich synov: „Pane Gál, udělejte všechno proto, aby se tato zěmě nezhroutila do propasti!“. Zabrblal som čosi o hlase ľudu a jeho sklonoch.
Cestou na Žižkov, kde bývam a mám to tam tiež rád, som v aute premýšľal o duchu našej doby. Keď hovorím „našej“, myslím opäť výberovo, takže tí, ktorí to cítite a vidíte inak, neurážajte sa.
P.S.
Podľa výskumov verejnej mienky zhruba tretina občanov Českej republiky kašle na demokraciu. Jedni hovoria: čo mám zo slobody, keď nemám prachy? Iní, že to je bordel. Ďalší vzývajú „istoty“, ktoré im má darovať ktosi zhora. No, čo už, prezidentské voľby vyhral Zeman a sľúbil Babišovi neobmedzený čas na zostavenie vlády. Ten rokuje o podpore s Okamurom a komunistami.
Písané pre Denník N
Po tejto edukačnej polhodinke som vyrazil do mesta kvôli rozhovoru pre jedno rádio. S redaktorom som sa mal stretnúť na Malej strane, ktorú mám rád a ktorú som vnímal ako srdce Prahy. Točili sme na Havlovej lavičke neďaleko japonskej ambasády. Malo to byť o knihe „Ešte raz a naposledy“, ktorú – inak sympatický – redaktor čítal podobne výberovo ako ja ranné správy na internete. Rozhovor trval maximálne desať minút. Ohriať som sa šiel do neďalekej kaviarničky. Bol som tam sám. Servírka ma ukľudnila: „Včera večer tady byli čtyři mladí Nemci a pak ještě parta Rusáků“. Dala na prvý stôl papier s nápisom „Dnes rezervováno pro privátní akci“ a priniesla popolník.
Dal som si čaj, punčový zákusok a šiel kúpiť pečivo. Pamätal som si to tak, že v Karmelitzskej je pekáreň – cukráreň. Ukázalo sa, že už to je iba cukráreň. Za pultom opustený šedivý majiteľ vysvetluje: „Pro koho? Je to tady vylidněná vesnice“. Kúsok ďalej je malá mäsiarnička, kde som roky chodil kupovať šaláty, mäso a domáci chlieb. V predajni osamelá majiteľka, už na dôchodku. Našťastie mala polku chleba, pekného udenáča, feferónkový šalát a pivné rožky. „Už jsem tady jenom se synem a snachou. Platit personál se nevyplatí“, povedala.
K autu, zaparkovanému pri Rudolfíne, som sa vybral popod Karlov most. Pristavil ma mladý muž, asi vo veku mojich synov: „Pane Gál, udělejte všechno proto, aby se tato zěmě nezhroutila do propasti!“. Zabrblal som čosi o hlase ľudu a jeho sklonoch.
Cestou na Žižkov, kde bývam a mám to tam tiež rád, som v aute premýšľal o duchu našej doby. Keď hovorím „našej“, myslím opäť výberovo, takže tí, ktorí to cítite a vidíte inak, neurážajte sa.
P.S.
Podľa výskumov verejnej mienky zhruba tretina občanov Českej republiky kašle na demokraciu. Jedni hovoria: čo mám zo slobody, keď nemám prachy? Iní, že to je bordel. Ďalší vzývajú „istoty“, ktoré im má darovať ktosi zhora. No, čo už, prezidentské voľby vyhral Zeman a sľúbil Babišovi neobmedzený čas na zostavenie vlády. Ten rokuje o podpore s Okamurom a komunistami.
Písané pre Denník N