Je to ako s tou poslednou cigaretou, posledným panákom, posledným rozhovorom pre médiá... Keď ma mladí organizátori pražskej (protikorupčnej) demonštrácie, ktorá nadväzovala na podobné v Bratislave a v Košiciach, pozvali, nedalo sa odmietnuť. Navyše, základné tézy som mal v hlave poskladané už pomerne dlho:

Korupcia je dôsledok. Ľudia ako Kaliňák, Gašpar..., Zeman, Babiš..., Orbán..., Trump... sú iba symboly. Symboly ducha doby. Doby, keď sa z politiky stáva seriál reality show pre masu voličstva.

Nenávistné pokrikovanie cez ploty nikam nevedie. Tlak na zmenu je v masívnom nasadení ľudí a v charizmatických lídroch - lídroch, ktorí dávajú prednosť kvalifikovanej argumentácii pred paľbou od boku.

Viem, duch doby je skôr atmosféra a pocit, ako uchopiteľný tvar. November 89 je však tiež jeho súčasťou. Dokonca súčasťou zažranou do skúsenosti významnej časti dvoch ešte žijúcich generácií. Oprášiť? Áno!

V čase, keď som viedol Verejnosť proti násiliu, mál som vo zvyku prichádzať ráno do roboty so slovami „Definitívne víťazstvo je naše!“. Po dvadsiatich siedmich rokoch som skromnejší: Myslím, že neprehráme, ak sa budeme veľmi snažiť.

P.S.
Pražská demonštrácia sa má konať pred budovou slovenského zastupiteľského úradu. Vedie ho Peter Weiss – nominant SMERu. Považujem to tiež za symbol ducha našej doby. Je v nás a my sme v nej. Uvítal by som, keby zmena prišla aj vďaka diskusii naprieč demokratickými politickými stranami. Áno, sú aj ľudia natoľko posadnutí sami sebou a svojou pravdou, že dialóg si pletú s monológom. Tam je skutočne každá snaha márna. Podobne ako je márna s ľuďmi, ktorí hovoria o službe verejnosti a myslia na vlastnú peňaženku.