Sedím u Josefa Císařovského, pijeme červené zo Šamorína. Blanka smaží rezne.
Josef (91) už takmer nevidí, zle počuje, pri presune od stola ku knižnici ho podopieram. Ukazuje mi... Monografia o Maxovi Švabinskom (prežil s ním v ateliéry tri roky), ktorú vydal v necelej tridsiatke. Monografia o Otovi Gutfreundovi (táto jeho druhá monografia ležala u vydavateľa dlhých päť rokov kvôli židovskému pôvodu geniálneho sochára – hovoríme o počiatku 50-tych rokov). Útla knižka o kresbách Josefa Čapka, zápisky o ruských avantgardistoch z čias, keď v päťdesiatych rokoch študoval umenie v Moskve.
Z kuchyne sa ozve Blanka: „Josef dokázal veľa, a bol to chlapec z dediny!“ Josef: „V noci nespávam, v mysli mi beží film o minulosti. Knihy, ktoré som napísal, hmm. Ateliér v rodičovskom dome, kde dnes tvorí syn Tomáš, hmm. Chalupa v Olešne, to som choval ovce, keď ma po podpise Charty 77 vyhnali z Prahy. Zariadil som tam kováčsku dielňu, tá dnes živí Petra a vnuka Davida, hmm. Fontány, vitráže (neautorizované, pretože J.C. mal zákaz publikovať – pozn. FG)... maľby a kresby, roztrúsené po Čechách, poznámky, denníky, nevydané knihy na hromadách kade tade. Tento byt na sídlisku Solidarita, kde sme s Blankou prežili pol storočia...“
Vymáčknem zo seba: „O zmysle života asi netreba premýšľať.“ Mlčky sám k sebe: „Kurva Josef, zanechávaš za sebou dielo, skvelých synov, kopec talentovaných vnúčat...!“ A nahlas: Tá atmosféra okolo! A ten Trump, Zeman...! Do toho Blanka: „Ja sa snažím vidieť predovšetkým to dobré“. A opäť Josef: „Zmysel života?! Hmm. Pripadá mi ako rieka, čo tečie okolo. Jednoducho tečie.“
Doma pred spaním listujem v „Jungova mapa duše“ (Murray Stein). V kocke: Svoje výskumy začal od seba a postupne kráčal ďalej a vyššie. Cestou objavoval hĺbky individuálneho vedomia, podvedomia, nevedomia... kolektívneho vedomia, kolektívneho nevedomia, kolektívnej pamäti... stopy prehistórie v nás, podstatu kultúr a náboženstiev. Na konci života „objal“ Vesmír – vzájomnú prepojenosť individuálnej a kolektívnej psyché, psyché a fyzického sveta, jednotu všetkého. Zmysel individuálneho života je časť celku. V dobrom i v zlom.
O J.C. z môjho portfólia:
http://www.fedorgal.cz/josef-cisarovsky.html
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10302211488-pribehy-pro-natalku/210572230760001-josef-cisarovsky
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10660383256-vzdalena-blizka
Snáď sa nám (s režisérom Ivanom Stehlíkom) podarí dorobiť aj profilový dokument o živote a diele Josefa Císařovského v kontexte doby, ktorú žil naplno a navyše svojim dielom reflektoval. A bude to jeho metódou, teda na vlastné triko - v Českej televízii vraj ktosi dôležitý povedal, že o chartistoch už toho bolo dosť.
Písané pre Denník N
Josef (91) už takmer nevidí, zle počuje, pri presune od stola ku knižnici ho podopieram. Ukazuje mi... Monografia o Maxovi Švabinskom (prežil s ním v ateliéry tri roky), ktorú vydal v necelej tridsiatke. Monografia o Otovi Gutfreundovi (táto jeho druhá monografia ležala u vydavateľa dlhých päť rokov kvôli židovskému pôvodu geniálneho sochára – hovoríme o počiatku 50-tych rokov). Útla knižka o kresbách Josefa Čapka, zápisky o ruských avantgardistoch z čias, keď v päťdesiatych rokoch študoval umenie v Moskve.
Z kuchyne sa ozve Blanka: „Josef dokázal veľa, a bol to chlapec z dediny!“ Josef: „V noci nespávam, v mysli mi beží film o minulosti. Knihy, ktoré som napísal, hmm. Ateliér v rodičovskom dome, kde dnes tvorí syn Tomáš, hmm. Chalupa v Olešne, to som choval ovce, keď ma po podpise Charty 77 vyhnali z Prahy. Zariadil som tam kováčsku dielňu, tá dnes živí Petra a vnuka Davida, hmm. Fontány, vitráže (neautorizované, pretože J.C. mal zákaz publikovať – pozn. FG)... maľby a kresby, roztrúsené po Čechách, poznámky, denníky, nevydané knihy na hromadách kade tade. Tento byt na sídlisku Solidarita, kde sme s Blankou prežili pol storočia...“
Vymáčknem zo seba: „O zmysle života asi netreba premýšľať.“ Mlčky sám k sebe: „Kurva Josef, zanechávaš za sebou dielo, skvelých synov, kopec talentovaných vnúčat...!“ A nahlas: Tá atmosféra okolo! A ten Trump, Zeman...! Do toho Blanka: „Ja sa snažím vidieť predovšetkým to dobré“. A opäť Josef: „Zmysel života?! Hmm. Pripadá mi ako rieka, čo tečie okolo. Jednoducho tečie.“
Doma pred spaním listujem v „Jungova mapa duše“ (Murray Stein). V kocke: Svoje výskumy začal od seba a postupne kráčal ďalej a vyššie. Cestou objavoval hĺbky individuálneho vedomia, podvedomia, nevedomia... kolektívneho vedomia, kolektívneho nevedomia, kolektívnej pamäti... stopy prehistórie v nás, podstatu kultúr a náboženstiev. Na konci života „objal“ Vesmír – vzájomnú prepojenosť individuálnej a kolektívnej psyché, psyché a fyzického sveta, jednotu všetkého. Zmysel individuálneho života je časť celku. V dobrom i v zlom.
O J.C. z môjho portfólia:
http://www.fedorgal.cz/josef-cisarovsky.html
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10302211488-pribehy-pro-natalku/210572230760001-josef-cisarovsky
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10660383256-vzdalena-blizka
Snáď sa nám (s režisérom Ivanom Stehlíkom) podarí dorobiť aj profilový dokument o živote a diele Josefa Císařovského v kontexte doby, ktorú žil naplno a navyše svojim dielom reflektoval. A bude to jeho metódou, teda na vlastné triko - v Českej televízii vraj ktosi dôležitý povedal, že o chartistoch už toho bolo dosť.
Písané pre Denník N