S Matejom pokračujeme v korešpondencii aj po vydaní knihy „Cez ploty“ (Absynt 2016). Nasledujúcu výmenu e-mailov odštartoval film o Mishimovi.
Matej, pozerám Mishimu [americko-japonský film z roku 1985 – pozn. red.]. Som asi v tretine. Čím zaujal Teba?
Dík,
F.
Tak je to súčasť fašoidnej mytológie, (kult smrti, bušidó, rytieri). Tak som sa k tomu dostal. Prvý kontakt bola divadelná hra Môj priateľ Hitler [hru napísal Jukio Mišima v roku 1968 – pozn. red.]. Potom zopár článkov. Hlavne tá jeho smrť je niečo, čo fascinuje – taký trápny pokus o hrdinstvo a nesmrteľnosť, keď spáchal seppuku. A predsa je to istým spôsobom logické pokračovanie jeho literárnej tvorby. Potrebujeme hrdinov, ktorí by dali príklad. Mišima to vedel a pracoval s tým.
Tebe som to však odporučil najmä preto, lebo sme sa v dialógu viackrát dostali k tomu, že slová a svet sú dve rôzne veci a nemajú na seba zväčša vplyv. Mišima ponúkol odpoveď (či je správna, ponechajme bokom, preňho asi bola). Ten rozpor dokáže prekonať máloktorý spisovateľ: preto mám rád knihy písané krvou – Šalamov, Solženicyn, Nietzsche (uňho je jeho vlastná duša tým krvácajúcim), Dostojevskij, Čechov – ak sa na nich pozeráme prizmou toho, čo má prísť. Knihy písané krvou – to už nie sú len prázdne tlachy.
Dúfam, že sa Ti bude ten film páčiť: väčšine ľudí vadí Mišima preto, lebo je fašoid, a fašistom zasa preto, lebo bol teplý. Holt, človek sa nezavďačí.
Pekný deň!
A dúfam, že som Ťa neobral o dve hodiny života a že sa Ti ten film naozaj aj páči (minimálne po remeselnej stránke je urobený veľmi dobre, ak už nič iné).
Matej
Áno, Matej, je to skvelá práca. Som rád, že si ma na ten film upozornil.
Bol som nedávno na pive s Jiřinou Šiklovou. Práve píše svoju poslednú knihu (už je po osemdesiatke). Bude o tom, ako chorí ľudia manipulujú zdravými – v súkromnom mikrosvete a aj v tom širšom, makrospoločenskom. Zišlo mi to na um, keď som si po filme vygúglil Jokia Mišimu.
Odpisujem neskôr, lebo som mal stretko s kamarátom z Brna. Organizuje zájazdy turistov na Ukrajinu a do okolia. Vie toho veľa aj o Rómoch. Nie z počutia. Na webovej stránke Českej televízie si môžeš pozrieť jeho film Mária a Mária.
Maj sa,
Fedor
Škoda, že som na tom pive nebol tiež, zaujímavá téma. Že či je medzi notorikom, čo si hasí denne záhu na svojej rozklepanej rodine, a Mišimom nejaký zásadný rozdiel okrem toho, že jeden je pravdepodobne génius. Veď všetci veľkí muži boli extrémisti.
Jedno som si všimol, že na to, aby bol človek skutočne bohatý, tak musí byť trochu vadný (čo poznám konkrétne prípady, tak sa viac hodia do Pasoliniho filmov než do Mišimových hier). A rovnako je to aj s politikou – Milan Nakonečný spomínal, že v Británii sa robil psychologický výskum medzi malými stranami (komunisti a tak) a väčšina ich vodcov nebola duševne zdravá.
Ja si myslím, že na tom niečo bude, že nacisti sú narcisti s prerasteným egom, a tak podobne. Vlastne som celý hŕŕŕ do týchto psychologizujúcich teórií. Lenže ono to má tiež tendenciu dostať sa nakoniec k tomu, že existujú zdraví, dobrí a slušní ľudia, kým na druhej strane sú kreatúry, a tiež že na našej strane stojí Boh, hodnoty, kým... – čo som napokon ochotný akceptovať, lebo to je také milé, zovšeobecňujúce a ľudské. Zásadný problém mám v tom, keď sa to začne uplatňovať univerzálne – to je niečo, čo mi príde vulgárne, a tak hlboko nacisti nikdy neklesli, aby hovorili, že to, čo je dobré pre Nemcov, je dobré aj pre Židov.
A ešte rozmýšľam, že pri tých skutočných génioch to je veľmi ťažké posúdiť. (Ako keď psychiatri spovedali Göringa, ktorý bol o kategóriu inteligentnejší než oni.) Kto môže súdiť? Lebo Hitler je pre Židov dnes dôležitejší než pre Nemcov – veď už tej židovskej výnimočnosti dochádzal dych. Takto ju môžete živiť za nemecké prachy ešte ďalších 300 rokov, kým nás Arabi všetkých nezjedia...
Keď denne kape 20 000 detí hladom a keď vidím ľudí, čo dávajú prostitútkam prepitné vysoké ako niečie mesačné platy, tak po mne nechci, aby som akceptoval ľudský život a rovnosť medzi ľuďmi ako najvyššie hodnoty. Veď nie som debil – vidím, že sú to bludy, ktorým ľudia veria, aby uchránili svoje mäkké dušičky pred úzkosťou zo sveta. Tabu je len pokračovaním náboženstva.
Ach jo – vymysli systém ako nájsť potenciálne škodlivých tyranov a ja budem s Tebou bojovať za to, aby boli na ulici označení – dnes už nie žltou hviezdou, ale dajme tomu QR kódom (lebo obaja si asi myslíme, že na tej našej strane plota je menej bláznov).
Pekný deň prajem,
Matej – sediaci na vrátnici
P. S.: Práve prišli nejakí americkí jehovisti... snažili sa rozprávať po slovensky... aké milé! :)
Bude to, Matej, asi tak, že zásadné rozdiely sú od človeka k človeku. No a bohatstvo je veľmi subjektívna kategória. Poznám medzi nimi dosť normálnych. Ten britský výskum nepoznám, ale čítal som knihu Nemocní u moci. Autor – meno som zabudol [David Owen – pozn. red.], ale môžem sa pohrabať v knižnici – bol psychiater a veľa rokov významný politik. O vodcoch veľkých strán hovoril podobne.
Nedávaj znamienko rovnosti medzi ľudským životom a rovnosťou medzi ľuďmi, akoby boli obe najvyššími hodnotami (pozri prvú vetu).
Maj sa, Matej.
Fedor
Ja som dával ľudský život a rovnosť medzi ľuďmi ako hodnoty spolu preto, lebo mi prídu obe pokrytecké... môžeš si kúpiť Cigánku-pannu drahšie, môžeš si kúpiť srbského chlapca na orgány, ak by sme odpojili jedného Švéda-Nóra-Dána-Holanďana s degeneratívnou chorobou na prístrojoch, uživili by sme tým 100 afrických detí, a tak ďalej. Pre mňa je jedno rovnaká hlúposť ako to druhé.
Aby som to vysvetlil: príde mi to rovnaké ako s mäsom. Ľudia majú radi mäso, ale málokto má gule na to, zabiť zviera a ešte menej je tých, čo zvieraťu pomôžu na svet, dajú mu meno, chovajú ho a potom ho zabijú a zožerú. Ten, kto si kúpi kuracie cicky bez krvi v obchode, sa považuje za humánneho, kým toho, čo s tou sliepkou strávi pár mesiacov a vlastnoručne ju zabije, je barbar.
No fakt by som rád vedel, kde sa končí moja inteligencia a zvedavá myseľ a začína sa môj nacistický narcizmus, čo mi transformuje realitu pred očami. Mne sa to zlieva, Fedor. :)
Matej
Matej, je to o tých rozdieloch od človeka k človeku. Ty, napríklad, si inteligentný, zvedavý a trochu narcistický nacista. A ja som inteligentný, zvedavý a trochu narcistický (vekom čoraz menej) liberál. Ak by som sa na svet ľudí pozeral z vtáčej perspektívy, ako celok by nebol o kanibalizme. Osobne by som rád veril Teilhardovi de Chardin. Vynechajme však vtáčiu perspektívu a humanistické paradigmy – mám ľudí rád.
Čau,
Fedor
P. S.: Dnes som mal 71, zajtra priletí mladší syn s vnúčikom.
A ešte čosi: kniha Cez ploty je vonku. Bude žiť po svojom. Fero Guldan mi napísal: „... kniha sa neleskne ako psovi gule, je intímna aj do vačku... dobré okno s výhľadom.“
Čau,
zatiaľ teda samé pozitívne reakcie.
Všetko najlepšie inak – ako sa vraví, hlavne nech zdravíčko slúži. Nieže Ťa capne nejaká starecká duševná choroba a dáš sa zasa na politiku. :)
Tu máš niečo, čo by Ťa mohlo zaujímať: David Irving (pár mesiacov staré video) a jeho úprimná spoveď. Päťdesiat rokov spisovateľstva zhrnutých v dvoch hodinách. Informačne hodnotné, ako keby si sedel na pive s dôstojníkom zo špeciálnych jednotiek v druhej čečenskej vojne: David Irving’s Revised Revisionism (nájdeš na YouTube).
Prajem pekný deň!
Matej
P. S.: Minule ma počas čítania zápiskov z procesu s Tisom napadlo, že či by ČSR po 89. mala väčšiu šancu prežiť, keby mu dal Beneš milosť... To je dodatok k myšlienke, že nebyť toho „vojnového slovenského štátu“, tak nie je možné ani SNP.
Kurva, Matej, keby som sa náhodou pchal do politickej politiky, dávam ti plnú moc, aby si prišiel do Prahy a vykonal exekúciu. Premýšľať o nej však budem naďalej. A rozprávať tiež – najbližšie v utorok v Českom rádiu (ten Zeman robí naozaj psie kusy).
Fedor
P. S.: Ten istý Zeman kedysi dávno povedal: „Budúcnosť je krištáľovo jasná, to iba minulosť sa neustále mení.“ Možno iba citoval, v každom prípade to bolo chytré.
Keby som mal len v náznakoch pocit, že tam ešte môžeš skončiť, tak to nepíšem. :) No, jasne – závislosť od vecí verejných. Páči sa mi na tom to, že sa človek môže po znechutení stiahnuť do vlastného geta – ostať pri knihách mŕtvych chlapov a predsa neopúšťa Tému.
K Zemanovi: počuj, a nemal by byť pre malú krajinu v strede Európy ideálny taký stav, že prezident je proruský, pročínsky a vláda prozápadná (alebo opačne)? Skrátka, mať vajcia vo viacerých košíkoch... Keď uznávaš Zemanovu inteligenciu, nie je možné, že to jeho presvedčeniu konvenuje len náhodou a že sa jednoducho snaží dať veci do rovnováhy?
Mne to napadlo prvýkrát, keď bol podobný konflikt Fico-Kiska; najprv som sa rozčuľoval, a potom mi dokleplo, že ten konflikt tvorí dojem diverzifikovanej zahraničnej politiky, čo je vlastne vo všeobecnom záujme. Inak, pekný citát, akurát takto bez kontextu je to chytré až príliš – pôsobí to banálne.
Matej
Mať vajcia vo všetkých košoch je na diskusiu fajn téma. Nasledovala by otázka: Keď majú prezident a vláda nesúmerateľnú zahraničnú (i domácu) politiku, čo to spraví s ľuďmi a krajinou? Naplnenie všeobecného záujmu?
Celkom by ma zaujímal reprezentatívny prieskum, kde by ľudia odpovedali na otázku: „Kde by si sa chcel zajtra zobudiť?“ Nemám tým na mysli vysnenú krajinu, ale konkrétnu, existujúcu „tu a teraz“?
Maj sa,
Fedor
Nehovorím, že rozhádzané vajcia po košoch sú najlepšie riešenie... ale pýtam sa len, čo ak áno. Iba mi to zišlo na um ako možnosť. Že ak by som sa zúčastnil na nejakej strategickej simulácii konfliktu a mal by som na starosti malú, slabú krajinu, tak by som to možno robil práve tak, že by som dával protichodné signály a robil pragmatickú politiku vždy krytú medzinárodným právom.
Nehovoriac o tom, spojencov podporovať treba, ale zúčastňovať sa na znásilňovaní medzinárodného práva sa nám môže vypomstiť... (Kosovo, Irak, Líbya) (selektívne samourčovacie právo národov: neplatí to však pre Rusov a Nemcov).
Polarizácia spoločnosti nie je predsa výsledkom toho, čo povie Kiska alebo Fico. Polarizácia je výsledkom aj takých blbostí, že je vás ako hadov všade tých, čo pindáte na Tisa, ale nikto z vás nie je schopný povedať, čo mal urobiť inak a lepšie. (Prečo musím furt skončiť pri obhajobe ľudí ako Tiso, Hitler, Fico alebo Putin? Veď ja ich ani nejako extra nemám rád – len sa mi páči, keď sú hroby očistené od hovien.) Deti nie sú také zbabelé v myslení, aby im stačila skratka, čo má za odpoveď bubáka. Úplné a kompletné zlyhanie elít, ktoré sú zbabelé a hlúpe... No, nič.
Holanďania ma nesklamali, nesklamú ani Briti.
M.
Malá krajina môže vydávať buď protichodné signály, alebo byť súčasťou väčšieho, civilizačne konzistentného celku. Druhé je správne. To, čomu hovoríš pragmatická politika, je cynická politika. Teda, až na to, že medzinárodné právo musí byť rešpektované a vymáhateľné.
Robíš chybu, Matej, keď komplet elity hádžeš do jedného spoločného vreca. Po prvé, elity sú diferencované (politické elity sú iba ich časťou a ani tá nie je jednofarebná). Po druhé, medzi elitami sú aj ľudia, ktorí sa politikou neživia, ale veci verejné nemajú v riti.
Pre ľudí, ako som ja, je Tiso symbolom konkrétneho režimu a ten režim má ruky od krvi. Ale o tomto sme si už písali. Aj počas toho režimu však boli ľudia, ktorí robili veci inak.
Holanďania (teda tá malá časť, ktorá sa v referende vyslovila – účasť bola, tuším, 30-percentná a za výsledné „Nie“ hlasovalo asi 60 percent) nesklamali ani Putina. Pokiaľ ide o Britov, uvidíme.
Ahoj,
Fedor
Písané pre www.tyzden.sk
Matej, pozerám Mishimu [americko-japonský film z roku 1985 – pozn. red.]. Som asi v tretine. Čím zaujal Teba?
Dík,
F.
Tak je to súčasť fašoidnej mytológie, (kult smrti, bušidó, rytieri). Tak som sa k tomu dostal. Prvý kontakt bola divadelná hra Môj priateľ Hitler [hru napísal Jukio Mišima v roku 1968 – pozn. red.]. Potom zopár článkov. Hlavne tá jeho smrť je niečo, čo fascinuje – taký trápny pokus o hrdinstvo a nesmrteľnosť, keď spáchal seppuku. A predsa je to istým spôsobom logické pokračovanie jeho literárnej tvorby. Potrebujeme hrdinov, ktorí by dali príklad. Mišima to vedel a pracoval s tým.
Tebe som to však odporučil najmä preto, lebo sme sa v dialógu viackrát dostali k tomu, že slová a svet sú dve rôzne veci a nemajú na seba zväčša vplyv. Mišima ponúkol odpoveď (či je správna, ponechajme bokom, preňho asi bola). Ten rozpor dokáže prekonať máloktorý spisovateľ: preto mám rád knihy písané krvou – Šalamov, Solženicyn, Nietzsche (uňho je jeho vlastná duša tým krvácajúcim), Dostojevskij, Čechov – ak sa na nich pozeráme prizmou toho, čo má prísť. Knihy písané krvou – to už nie sú len prázdne tlachy.
Dúfam, že sa Ti bude ten film páčiť: väčšine ľudí vadí Mišima preto, lebo je fašoid, a fašistom zasa preto, lebo bol teplý. Holt, človek sa nezavďačí.
Pekný deň!
A dúfam, že som Ťa neobral o dve hodiny života a že sa Ti ten film naozaj aj páči (minimálne po remeselnej stránke je urobený veľmi dobre, ak už nič iné).
Matej
Áno, Matej, je to skvelá práca. Som rád, že si ma na ten film upozornil.
Bol som nedávno na pive s Jiřinou Šiklovou. Práve píše svoju poslednú knihu (už je po osemdesiatke). Bude o tom, ako chorí ľudia manipulujú zdravými – v súkromnom mikrosvete a aj v tom širšom, makrospoločenskom. Zišlo mi to na um, keď som si po filme vygúglil Jokia Mišimu.
Odpisujem neskôr, lebo som mal stretko s kamarátom z Brna. Organizuje zájazdy turistov na Ukrajinu a do okolia. Vie toho veľa aj o Rómoch. Nie z počutia. Na webovej stránke Českej televízie si môžeš pozrieť jeho film Mária a Mária.
Maj sa,
Fedor
Škoda, že som na tom pive nebol tiež, zaujímavá téma. Že či je medzi notorikom, čo si hasí denne záhu na svojej rozklepanej rodine, a Mišimom nejaký zásadný rozdiel okrem toho, že jeden je pravdepodobne génius. Veď všetci veľkí muži boli extrémisti.
Jedno som si všimol, že na to, aby bol človek skutočne bohatý, tak musí byť trochu vadný (čo poznám konkrétne prípady, tak sa viac hodia do Pasoliniho filmov než do Mišimových hier). A rovnako je to aj s politikou – Milan Nakonečný spomínal, že v Británii sa robil psychologický výskum medzi malými stranami (komunisti a tak) a väčšina ich vodcov nebola duševne zdravá.
Ja si myslím, že na tom niečo bude, že nacisti sú narcisti s prerasteným egom, a tak podobne. Vlastne som celý hŕŕŕ do týchto psychologizujúcich teórií. Lenže ono to má tiež tendenciu dostať sa nakoniec k tomu, že existujú zdraví, dobrí a slušní ľudia, kým na druhej strane sú kreatúry, a tiež že na našej strane stojí Boh, hodnoty, kým... – čo som napokon ochotný akceptovať, lebo to je také milé, zovšeobecňujúce a ľudské. Zásadný problém mám v tom, keď sa to začne uplatňovať univerzálne – to je niečo, čo mi príde vulgárne, a tak hlboko nacisti nikdy neklesli, aby hovorili, že to, čo je dobré pre Nemcov, je dobré aj pre Židov.
A ešte rozmýšľam, že pri tých skutočných génioch to je veľmi ťažké posúdiť. (Ako keď psychiatri spovedali Göringa, ktorý bol o kategóriu inteligentnejší než oni.) Kto môže súdiť? Lebo Hitler je pre Židov dnes dôležitejší než pre Nemcov – veď už tej židovskej výnimočnosti dochádzal dych. Takto ju môžete živiť za nemecké prachy ešte ďalších 300 rokov, kým nás Arabi všetkých nezjedia...
Keď denne kape 20 000 detí hladom a keď vidím ľudí, čo dávajú prostitútkam prepitné vysoké ako niečie mesačné platy, tak po mne nechci, aby som akceptoval ľudský život a rovnosť medzi ľuďmi ako najvyššie hodnoty. Veď nie som debil – vidím, že sú to bludy, ktorým ľudia veria, aby uchránili svoje mäkké dušičky pred úzkosťou zo sveta. Tabu je len pokračovaním náboženstva.
Ach jo – vymysli systém ako nájsť potenciálne škodlivých tyranov a ja budem s Tebou bojovať za to, aby boli na ulici označení – dnes už nie žltou hviezdou, ale dajme tomu QR kódom (lebo obaja si asi myslíme, že na tej našej strane plota je menej bláznov).
Pekný deň prajem,
Matej – sediaci na vrátnici
P. S.: Práve prišli nejakí americkí jehovisti... snažili sa rozprávať po slovensky... aké milé! :)
Bude to, Matej, asi tak, že zásadné rozdiely sú od človeka k človeku. No a bohatstvo je veľmi subjektívna kategória. Poznám medzi nimi dosť normálnych. Ten britský výskum nepoznám, ale čítal som knihu Nemocní u moci. Autor – meno som zabudol [David Owen – pozn. red.], ale môžem sa pohrabať v knižnici – bol psychiater a veľa rokov významný politik. O vodcoch veľkých strán hovoril podobne.
Nedávaj znamienko rovnosti medzi ľudským životom a rovnosťou medzi ľuďmi, akoby boli obe najvyššími hodnotami (pozri prvú vetu).
Maj sa, Matej.
Fedor
Ja som dával ľudský život a rovnosť medzi ľuďmi ako hodnoty spolu preto, lebo mi prídu obe pokrytecké... môžeš si kúpiť Cigánku-pannu drahšie, môžeš si kúpiť srbského chlapca na orgány, ak by sme odpojili jedného Švéda-Nóra-Dána-Holanďana s degeneratívnou chorobou na prístrojoch, uživili by sme tým 100 afrických detí, a tak ďalej. Pre mňa je jedno rovnaká hlúposť ako to druhé.
Aby som to vysvetlil: príde mi to rovnaké ako s mäsom. Ľudia majú radi mäso, ale málokto má gule na to, zabiť zviera a ešte menej je tých, čo zvieraťu pomôžu na svet, dajú mu meno, chovajú ho a potom ho zabijú a zožerú. Ten, kto si kúpi kuracie cicky bez krvi v obchode, sa považuje za humánneho, kým toho, čo s tou sliepkou strávi pár mesiacov a vlastnoručne ju zabije, je barbar.
No fakt by som rád vedel, kde sa končí moja inteligencia a zvedavá myseľ a začína sa môj nacistický narcizmus, čo mi transformuje realitu pred očami. Mne sa to zlieva, Fedor. :)
Matej
Matej, je to o tých rozdieloch od človeka k človeku. Ty, napríklad, si inteligentný, zvedavý a trochu narcistický nacista. A ja som inteligentný, zvedavý a trochu narcistický (vekom čoraz menej) liberál. Ak by som sa na svet ľudí pozeral z vtáčej perspektívy, ako celok by nebol o kanibalizme. Osobne by som rád veril Teilhardovi de Chardin. Vynechajme však vtáčiu perspektívu a humanistické paradigmy – mám ľudí rád.
Čau,
Fedor
P. S.: Dnes som mal 71, zajtra priletí mladší syn s vnúčikom.
A ešte čosi: kniha Cez ploty je vonku. Bude žiť po svojom. Fero Guldan mi napísal: „... kniha sa neleskne ako psovi gule, je intímna aj do vačku... dobré okno s výhľadom.“
Čau,
zatiaľ teda samé pozitívne reakcie.
Všetko najlepšie inak – ako sa vraví, hlavne nech zdravíčko slúži. Nieže Ťa capne nejaká starecká duševná choroba a dáš sa zasa na politiku. :)
Tu máš niečo, čo by Ťa mohlo zaujímať: David Irving (pár mesiacov staré video) a jeho úprimná spoveď. Päťdesiat rokov spisovateľstva zhrnutých v dvoch hodinách. Informačne hodnotné, ako keby si sedel na pive s dôstojníkom zo špeciálnych jednotiek v druhej čečenskej vojne: David Irving’s Revised Revisionism (nájdeš na YouTube).
Prajem pekný deň!
Matej
P. S.: Minule ma počas čítania zápiskov z procesu s Tisom napadlo, že či by ČSR po 89. mala väčšiu šancu prežiť, keby mu dal Beneš milosť... To je dodatok k myšlienke, že nebyť toho „vojnového slovenského štátu“, tak nie je možné ani SNP.
Kurva, Matej, keby som sa náhodou pchal do politickej politiky, dávam ti plnú moc, aby si prišiel do Prahy a vykonal exekúciu. Premýšľať o nej však budem naďalej. A rozprávať tiež – najbližšie v utorok v Českom rádiu (ten Zeman robí naozaj psie kusy).
Fedor
P. S.: Ten istý Zeman kedysi dávno povedal: „Budúcnosť je krištáľovo jasná, to iba minulosť sa neustále mení.“ Možno iba citoval, v každom prípade to bolo chytré.
Keby som mal len v náznakoch pocit, že tam ešte môžeš skončiť, tak to nepíšem. :) No, jasne – závislosť od vecí verejných. Páči sa mi na tom to, že sa človek môže po znechutení stiahnuť do vlastného geta – ostať pri knihách mŕtvych chlapov a predsa neopúšťa Tému.
K Zemanovi: počuj, a nemal by byť pre malú krajinu v strede Európy ideálny taký stav, že prezident je proruský, pročínsky a vláda prozápadná (alebo opačne)? Skrátka, mať vajcia vo viacerých košíkoch... Keď uznávaš Zemanovu inteligenciu, nie je možné, že to jeho presvedčeniu konvenuje len náhodou a že sa jednoducho snaží dať veci do rovnováhy?
Mne to napadlo prvýkrát, keď bol podobný konflikt Fico-Kiska; najprv som sa rozčuľoval, a potom mi dokleplo, že ten konflikt tvorí dojem diverzifikovanej zahraničnej politiky, čo je vlastne vo všeobecnom záujme. Inak, pekný citát, akurát takto bez kontextu je to chytré až príliš – pôsobí to banálne.
Matej
Mať vajcia vo všetkých košoch je na diskusiu fajn téma. Nasledovala by otázka: Keď majú prezident a vláda nesúmerateľnú zahraničnú (i domácu) politiku, čo to spraví s ľuďmi a krajinou? Naplnenie všeobecného záujmu?
Celkom by ma zaujímal reprezentatívny prieskum, kde by ľudia odpovedali na otázku: „Kde by si sa chcel zajtra zobudiť?“ Nemám tým na mysli vysnenú krajinu, ale konkrétnu, existujúcu „tu a teraz“?
Maj sa,
Fedor
Nehovorím, že rozhádzané vajcia po košoch sú najlepšie riešenie... ale pýtam sa len, čo ak áno. Iba mi to zišlo na um ako možnosť. Že ak by som sa zúčastnil na nejakej strategickej simulácii konfliktu a mal by som na starosti malú, slabú krajinu, tak by som to možno robil práve tak, že by som dával protichodné signály a robil pragmatickú politiku vždy krytú medzinárodným právom.
Nehovoriac o tom, spojencov podporovať treba, ale zúčastňovať sa na znásilňovaní medzinárodného práva sa nám môže vypomstiť... (Kosovo, Irak, Líbya) (selektívne samourčovacie právo národov: neplatí to však pre Rusov a Nemcov).
Polarizácia spoločnosti nie je predsa výsledkom toho, čo povie Kiska alebo Fico. Polarizácia je výsledkom aj takých blbostí, že je vás ako hadov všade tých, čo pindáte na Tisa, ale nikto z vás nie je schopný povedať, čo mal urobiť inak a lepšie. (Prečo musím furt skončiť pri obhajobe ľudí ako Tiso, Hitler, Fico alebo Putin? Veď ja ich ani nejako extra nemám rád – len sa mi páči, keď sú hroby očistené od hovien.) Deti nie sú také zbabelé v myslení, aby im stačila skratka, čo má za odpoveď bubáka. Úplné a kompletné zlyhanie elít, ktoré sú zbabelé a hlúpe... No, nič.
Holanďania ma nesklamali, nesklamú ani Briti.
M.
Malá krajina môže vydávať buď protichodné signály, alebo byť súčasťou väčšieho, civilizačne konzistentného celku. Druhé je správne. To, čomu hovoríš pragmatická politika, je cynická politika. Teda, až na to, že medzinárodné právo musí byť rešpektované a vymáhateľné.
Robíš chybu, Matej, keď komplet elity hádžeš do jedného spoločného vreca. Po prvé, elity sú diferencované (politické elity sú iba ich časťou a ani tá nie je jednofarebná). Po druhé, medzi elitami sú aj ľudia, ktorí sa politikou neživia, ale veci verejné nemajú v riti.
Pre ľudí, ako som ja, je Tiso symbolom konkrétneho režimu a ten režim má ruky od krvi. Ale o tomto sme si už písali. Aj počas toho režimu však boli ľudia, ktorí robili veci inak.
Holanďania (teda tá malá časť, ktorá sa v referende vyslovila – účasť bola, tuším, 30-percentná a za výsledné „Nie“ hlasovalo asi 60 percent) nesklamali ani Putina. Pokiaľ ide o Britov, uvidíme.
Ahoj,
Fedor
Písané pre www.tyzden.sk