Do mestečka Šentlij na rakúsko – slovinských hranicích to je z Prahy päť hodín autom.
V aute sme boli štyria – psychiater Peter, novinárka Veronika, dobrovoľníčka Jana a ja. Najväčší dojem na mňa spravila Jana, vyštudovaná archeologička, fotografka, filmárka. Štyri roky v Holandsku umývala riad v krčmách, a teraz si konečne robí, čo ju baví, a za svoje.
Slovinskí vojaci a policajti – mimochodom príjemní, rovnako ako tí rakúski – nás nasmerovali na miesto, kde boli „vybavovaní“ migranti. Videli sme disciplinovaný zástup, oddelený od okolia zábranami. Všade veľa dobrovolníkov v kontrastných vestách, vojakov so samopalmi, policajtov, novinárov, kamier. Neďaleko čakali autobusy. Boli sme presmerovaní do neďalekého Spielfeldu, kde mala Charita sklad. Vyložili sme auto na hromadu vriec s nápismi „Pre deti“, „Teplé šatstvo“ a podobne, a šli na obed. Po ňom opäť päť hodín do Prahy. Medzitým som si potelefonoval s Elou, dcérkou mojej sesternice zo Zvolena, ktorá práve skončila týždennú misiu pre Človeka v ohrození v Bapskej – Berkasovo. Je tam všetkého dostatok a organizácia klape bez problémov, dozvedel som sa. Akurát cez víkend môžu byť trochu problémy spôsobené tým, že jedni dobrovolnící odchádzajú a ďalší prichádzajú.
Domov som prišiel za tmy. Vybavil korešpondenciu a začítal sa do spravodajstva na internete. Učinená apokalypsa! Jedinú pokojnú správu som našiel v rubrike „Minúta po minúte“ Denníka N (1. 11. 2015, 13:47): „Neďaleko slovinsko-rakúskych hraníc pri obci Šentilj otvorili dnes ráno dočasnú železničnú stanicu slúžiacu výhradne pre utečencov privážaných vlakmi. Zriadili ju počas uplynulých dvoch dní z iniciatívy slovinskej strany medzi prihraničnými stanicami v Šentilji a rakúskom Spielfelde. Ráno vlak doviezol 824 nových utečencov.“
Z mailu synovi, ktorý bol zvedavý, čo a ako: „Videl som ochotný, sporiadaný a pokojný prijem utečencov na slovinsko – rakúskych hraniciach.“ Do postele som zaliezal unavený, ale s dobrým pocitom, akurát ten Klaus, Zeman, Okamura, Konvička, …. Fico, Sulík,… Orbán, … a ich sympatizanti, čo je väčšina slovenského, českého, maďarského…voličstva sú fakt ničomníci.
To bola sobota. V nedeľu som zašiel s Petrom a Veronikou na pivo k Žabákovi v Nebušiciach. Prebrali sme apokalyptický charakter verejného diskurzu o takzvanej utečeneckej kríze, postoje niektorých celebrit a politických lídrov, a zopár ničotností navrch.
Písané pre Denník N
Slovinskí vojaci a policajti – mimochodom príjemní, rovnako ako tí rakúski – nás nasmerovali na miesto, kde boli „vybavovaní“ migranti. Videli sme disciplinovaný zástup, oddelený od okolia zábranami. Všade veľa dobrovolníkov v kontrastných vestách, vojakov so samopalmi, policajtov, novinárov, kamier. Neďaleko čakali autobusy. Boli sme presmerovaní do neďalekého Spielfeldu, kde mala Charita sklad. Vyložili sme auto na hromadu vriec s nápismi „Pre deti“, „Teplé šatstvo“ a podobne, a šli na obed. Po ňom opäť päť hodín do Prahy. Medzitým som si potelefonoval s Elou, dcérkou mojej sesternice zo Zvolena, ktorá práve skončila týždennú misiu pre Človeka v ohrození v Bapskej – Berkasovo. Je tam všetkého dostatok a organizácia klape bez problémov, dozvedel som sa. Akurát cez víkend môžu byť trochu problémy spôsobené tým, že jedni dobrovolnící odchádzajú a ďalší prichádzajú.
Domov som prišiel za tmy. Vybavil korešpondenciu a začítal sa do spravodajstva na internete. Učinená apokalypsa! Jedinú pokojnú správu som našiel v rubrike „Minúta po minúte“ Denníka N (1. 11. 2015, 13:47): „Neďaleko slovinsko-rakúskych hraníc pri obci Šentilj otvorili dnes ráno dočasnú železničnú stanicu slúžiacu výhradne pre utečencov privážaných vlakmi. Zriadili ju počas uplynulých dvoch dní z iniciatívy slovinskej strany medzi prihraničnými stanicami v Šentilji a rakúskom Spielfelde. Ráno vlak doviezol 824 nových utečencov.“
Z mailu synovi, ktorý bol zvedavý, čo a ako: „Videl som ochotný, sporiadaný a pokojný prijem utečencov na slovinsko – rakúskych hraniciach.“ Do postele som zaliezal unavený, ale s dobrým pocitom, akurát ten Klaus, Zeman, Okamura, Konvička, …. Fico, Sulík,… Orbán, … a ich sympatizanti, čo je väčšina slovenského, českého, maďarského…voličstva sú fakt ničomníci.
To bola sobota. V nedeľu som zašiel s Petrom a Veronikou na pivo k Žabákovi v Nebušiciach. Prebrali sme apokalyptický charakter verejného diskurzu o takzvanej utečeneckej kríze, postoje niektorých celebrit a politických lídrov, a zopár ničotností navrch.
Písané pre Denník N