Sociálnymi sieťami koluje táto fotografia a k nej priložený text:
Tú placku som dostal pred vystúpením na Pražskom Majdane v čase, keď na kijevskom Majdane horeli pneumatiky a umierali ľudia. Dostal som ju od priateľov, ukrajinských imigrantov. Pripol som si ju spontánne. Medzičasom som sa informoval. Takže: program Pravého sektora (PS) je tu: http://pravyysektor.info/programa.html. 19. februára 1992 Národná rada Ukrajiny schválila dekrét o Štátnom erbe. Bol to zlatý Trojzubec na modrom štíte – národný symbol ukrajinského oslobodzovacieho boja 20. storočia. Národno-oslobodenecké hnutie "Pravý sektor" vzniklo z ukrajinských aktivistov radikálnych organizácií, národniarov a nacionalistických extrémistov. Zjednotili sa koncom novembra 2013, v priebehu vzniku Euromajdanu, ako situačné združenie revolučne naladených aktivistov. Z pódia vtedy vyzývali cez mikrofón: „Chlapci – národniari, držte pravý sektor!“ Znamenalo to: chráňte pravú stranu Majdanu! Tak vznikol názov hnutia. 22.marca 2014 bola založená politická strana "Pravý sektor", premenovaním strany "Ukrajinská Národná Asamblea (UNA)", ktorá je registrovaná Ministerstvom spravodlivosti Ukrajiny od septembra 1997. Predsedom Pravého sektoru sa stal Dmytro Jaroš. V júli 2014 Pravý sektor inicioval vznik dobrovoľných vojenských útvarov DUK na ochranu územnej celistvosti a národnej nezávislosti Ukrajiny. Teraz prebieha proces vstupu niektorých práporov DUK do špeciálnych jednotiek Ministerstva vnutra "Alpha" podľa vzoru americkej SWAT. Dmytro Jaroš bol od júla 2014 poradcom Generálneho štábu a od 5. apríla 2015 je poradcom veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny. 21. júla 2015 rozhodnutím kongresu strana zmenila svoj plný názov "Vojensko-politické hnutie Pravý sektor " na "Národnooslobodzovacie hnutie Pravý sektor".
Pravdu povediac, mám k programu Pravého sektoru vážne výhrady. Je mi cudzie okázalé národovectvo a nacionalistický extrémizmus sa mi priam hnusí. Globalizáciu vnímam ako prirodzenú súčasť modernity a dušou som kozmopolita. A nemusím ani symboliku odkazujúcu na dejinné mytológie. Bude to emóciami, ktoré prechovávam k symbolike slovenskej štátnosti v kontexte s prvým – fašistickým – slovenským štátom, holocaustom a so vznikom súčasnej Slovenskej republiky, za ktorou nemôžem nevidieť tvár Vladimíra Mečiara a mečiarizmus, alebo tváre jeho súčasných mentálnych klonov. Nežijem však na Ukrajine a môžem iba zdieľať sympatie k ich aktívnemu odporu proti ruskej agresii a okupácii. Nie som však padnutý na hlavu a viem, že v prvej línii nebojujú iba kultivovaní vlastenci.
Čo ma znepokojuje, nie je symbolika Pravého sektoru, ale súčasní vyznávači národného socializmu a komunizmu – ukrajinskí či ruskí, rovnako ako českí, slovenskí... hocijakí. A že ich je vidieť čoraz častejšie a zoskupujú sa do jednotného frontu proti EÚ, NATO a USA. Emócie, ktoré vyžarujú, som naposledy vnímal na pražských zhromaždeniach odporcov migrantov. Majú zaťaté päste, kŕč v tvárach, a vyvolávajú heslá pripomínajúce tie, ktoré počúvali moji rodičia a prarodičia v časoch, keď boli vystavení „ľudovej“ nenávisti.
Písané pre Denník N
Tú placku som dostal pred vystúpením na Pražskom Majdane v čase, keď na kijevskom Majdane horeli pneumatiky a umierali ľudia. Dostal som ju od priateľov, ukrajinských imigrantov. Pripol som si ju spontánne. Medzičasom som sa informoval. Takže: program Pravého sektora (PS) je tu: http://pravyysektor.info/programa.html. 19. februára 1992 Národná rada Ukrajiny schválila dekrét o Štátnom erbe. Bol to zlatý Trojzubec na modrom štíte – národný symbol ukrajinského oslobodzovacieho boja 20. storočia. Národno-oslobodenecké hnutie "Pravý sektor" vzniklo z ukrajinských aktivistov radikálnych organizácií, národniarov a nacionalistických extrémistov. Zjednotili sa koncom novembra 2013, v priebehu vzniku Euromajdanu, ako situačné združenie revolučne naladených aktivistov. Z pódia vtedy vyzývali cez mikrofón: „Chlapci – národniari, držte pravý sektor!“ Znamenalo to: chráňte pravú stranu Majdanu! Tak vznikol názov hnutia. 22.marca 2014 bola založená politická strana "Pravý sektor", premenovaním strany "Ukrajinská Národná Asamblea (UNA)", ktorá je registrovaná Ministerstvom spravodlivosti Ukrajiny od septembra 1997. Predsedom Pravého sektoru sa stal Dmytro Jaroš. V júli 2014 Pravý sektor inicioval vznik dobrovoľných vojenských útvarov DUK na ochranu územnej celistvosti a národnej nezávislosti Ukrajiny. Teraz prebieha proces vstupu niektorých práporov DUK do špeciálnych jednotiek Ministerstva vnutra "Alpha" podľa vzoru americkej SWAT. Dmytro Jaroš bol od júla 2014 poradcom Generálneho štábu a od 5. apríla 2015 je poradcom veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny. 21. júla 2015 rozhodnutím kongresu strana zmenila svoj plný názov "Vojensko-politické hnutie Pravý sektor " na "Národnooslobodzovacie hnutie Pravý sektor".
Pravdu povediac, mám k programu Pravého sektoru vážne výhrady. Je mi cudzie okázalé národovectvo a nacionalistický extrémizmus sa mi priam hnusí. Globalizáciu vnímam ako prirodzenú súčasť modernity a dušou som kozmopolita. A nemusím ani symboliku odkazujúcu na dejinné mytológie. Bude to emóciami, ktoré prechovávam k symbolike slovenskej štátnosti v kontexte s prvým – fašistickým – slovenským štátom, holocaustom a so vznikom súčasnej Slovenskej republiky, za ktorou nemôžem nevidieť tvár Vladimíra Mečiara a mečiarizmus, alebo tváre jeho súčasných mentálnych klonov. Nežijem však na Ukrajine a môžem iba zdieľať sympatie k ich aktívnemu odporu proti ruskej agresii a okupácii. Nie som však padnutý na hlavu a viem, že v prvej línii nebojujú iba kultivovaní vlastenci.
Čo ma znepokojuje, nie je symbolika Pravého sektoru, ale súčasní vyznávači národného socializmu a komunizmu – ukrajinskí či ruskí, rovnako ako českí, slovenskí... hocijakí. A že ich je vidieť čoraz častejšie a zoskupujú sa do jednotného frontu proti EÚ, NATO a USA. Emócie, ktoré vyžarujú, som naposledy vnímal na pražských zhromaždeniach odporcov migrantov. Majú zaťaté päste, kŕč v tvárach, a vyvolávajú heslá pripomínajúce tie, ktoré počúvali moji rodičia a prarodičia v časoch, keď boli vystavení „ľudovej“ nenávisti.
Písané pre Denník N