Jedno ráno, keď manželka opäť robila na záhrade svoje fantazijné fotky pre deti a ja pofajčieval, opýtala sa: „A čo Paľo Frič na tých migrantov?“
„To, čo ja", odpovedal som, "je to ako keby sme špekulovali o ročných obdobiach. Sú tu, a basta.“ „Bolo by úžasné, keby prišli aj mimozemšťania,“ dodala, pretože práve fotila ružový kríž na nebi (skrížené čiary za dvomi lietadlami). „No, keby boli ako my, tak si z nás spravia doplnok k strave, lacnú pracovnú silu, pokusných králikov, alebo všetko toto dohromady“, zafantazíroval som si. Cestou hore schodmi som si sám pre seba zameditoval: Pánboh nás ochraňuj, aby boli ako my. Možno je však Vesmír naozaj živý inteligentný celok a ľudstvu sa pritrafí presne to, čo tomuto celku prospeje. Možno budeme, pri troche šťastia, dokonca skanzen pre mimozemskú inteligenciu, alebo genetická banka.
Vidina skanzenu sa mi celkom páči. Čosi ako ZOO, kde by boli ľudia chránení pred všakovakou nepriazňou živlov, dostávali pravidelne jesť a žili by v kotcoch, ktoré by simulovali národne, etnicky, nábožensky... homogénne štáty. Tým netvrdím, že by to bol raj na zemi, ale mimozemšťania by sa už postarali o to, aby konflikty neprekročili kritickú hranicu trvalo udržateľného spôsobu nášho života. Možno by sme mohli (obmedzene) uplatňovať aj rýdzo ľudské vymoženosti - kultúru a v jej rámci predovšetkým kreativitu. Pod dohľadom a v hraniciach jednotlivých kotcov, samozrejme.
***
Šíriteľmi nenávistnej polarizácie spoločnosti sú až príliš často ľudia vo vedúcich pozíciách v politike, v médiách, verejní intelektuáli. Medzi nimi predovšetkým psychopati a do seba zahľadení manipulátori. Ľudia Mečiarovho, Klausovho, Zemanovho, Orbánovho... formátu, ale aj obskurné postavičky typu Okamuru, Konvičku v Čechách, Kotlebu či Čarnogurského (prepáč Jano) na Slovensku a inde sú zdraviu škodlivé.
Prenos negatívnych emócií je preukázaný fakt. Kašlať na to, či ich šíriteľom ide o osobný alebo skupinový záujem, deformovanú vieru (napríklad vo veľkého Satana, či bratstvo všetkých Slovanov) alebo iba o poruchu osobnosti. Šíria spoločenskú paranoju („ohrozuje nás ten alebo onen nepriateľ), úzkosť (strach), narcizmus („nič, než národ“). Spôsobujú radikálnu polarizáciu spoločnosti, agresivitu, vyhrotený a nenávistný konflikt.
Živnou pôdou pre narušovanie duševného zdravia spoločnosti sú obdobia naozajstných alebo vyfabulovaných spoločenských katastrof. Napríklad v kontexte so zmenami politického systému, ekonomických trablov, v súvislosti s takzvanými národnými a štátnymi záujmami, menšinami..., alebo posledne v kontexte migračných vĺn. Podstatné je, že po takýchto stretoch ostávajú obete. A ostáva po nich aj trauma, ktorá je prenosná z rodičov na deti i na ich deti.
Šíritelia negatívnych emócií sú často potenciálni alebo skutoční zločinci. Minulí, či súčasní. O tých minulých treba hovoriť, písať, točiť filmy. Súčasných treba odstaviť od moci. V demokratických pomeroch to dokáže iba volič. Ten sa však zväčša musí najprv ocitnúť na kolenách, aby precitol z povrchného okúzlenia celebritou.
Osobne sa najviac obávam časového oneskorenia medzi prezrievaním závažných spoločenských problémov a mobilizáciou verejnosti v prospech ich riešení. Však hej, keď už je marazmus evidentný aj menej bystrému, vychádzajú aj z vôle ľudu na scénu naozajstní lídri a dostatok ich nasledovníkov. Napríklad: Andreja Kisku „stvorili“ i Róbert Fico, Ivan Gašparovič, Michal Kováč, Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar so zástupom mečiarovcov – ak to berieme spiatočkou. Koho asi stvorí Zeman, Orbán...? A nepotrvá to pridlho? Neprerastie medzičasom medzi masou občianstva epidémia v pandémiu? No nič, v najhoršom tu budú migranti, ktorí zažili útlak a strádanie, na ktoré sme my už zabudli. A snáď ich bude dosť na to, aby sme im nezabránili v revitalizácii spoločnosti.
Vidina skanzenu sa mi celkom páči. Čosi ako ZOO, kde by boli ľudia chránení pred všakovakou nepriazňou živlov, dostávali pravidelne jesť a žili by v kotcoch, ktoré by simulovali národne, etnicky, nábožensky... homogénne štáty. Tým netvrdím, že by to bol raj na zemi, ale mimozemšťania by sa už postarali o to, aby konflikty neprekročili kritickú hranicu trvalo udržateľného spôsobu nášho života. Možno by sme mohli (obmedzene) uplatňovať aj rýdzo ľudské vymoženosti - kultúru a v jej rámci predovšetkým kreativitu. Pod dohľadom a v hraniciach jednotlivých kotcov, samozrejme.
***
Šíriteľmi nenávistnej polarizácie spoločnosti sú až príliš často ľudia vo vedúcich pozíciách v politike, v médiách, verejní intelektuáli. Medzi nimi predovšetkým psychopati a do seba zahľadení manipulátori. Ľudia Mečiarovho, Klausovho, Zemanovho, Orbánovho... formátu, ale aj obskurné postavičky typu Okamuru, Konvičku v Čechách, Kotlebu či Čarnogurského (prepáč Jano) na Slovensku a inde sú zdraviu škodlivé.
Prenos negatívnych emócií je preukázaný fakt. Kašlať na to, či ich šíriteľom ide o osobný alebo skupinový záujem, deformovanú vieru (napríklad vo veľkého Satana, či bratstvo všetkých Slovanov) alebo iba o poruchu osobnosti. Šíria spoločenskú paranoju („ohrozuje nás ten alebo onen nepriateľ), úzkosť (strach), narcizmus („nič, než národ“). Spôsobujú radikálnu polarizáciu spoločnosti, agresivitu, vyhrotený a nenávistný konflikt.
Živnou pôdou pre narušovanie duševného zdravia spoločnosti sú obdobia naozajstných alebo vyfabulovaných spoločenských katastrof. Napríklad v kontexte so zmenami politického systému, ekonomických trablov, v súvislosti s takzvanými národnými a štátnymi záujmami, menšinami..., alebo posledne v kontexte migračných vĺn. Podstatné je, že po takýchto stretoch ostávajú obete. A ostáva po nich aj trauma, ktorá je prenosná z rodičov na deti i na ich deti.
Šíritelia negatívnych emócií sú často potenciálni alebo skutoční zločinci. Minulí, či súčasní. O tých minulých treba hovoriť, písať, točiť filmy. Súčasných treba odstaviť od moci. V demokratických pomeroch to dokáže iba volič. Ten sa však zväčša musí najprv ocitnúť na kolenách, aby precitol z povrchného okúzlenia celebritou.
Osobne sa najviac obávam časového oneskorenia medzi prezrievaním závažných spoločenských problémov a mobilizáciou verejnosti v prospech ich riešení. Však hej, keď už je marazmus evidentný aj menej bystrému, vychádzajú aj z vôle ľudu na scénu naozajstní lídri a dostatok ich nasledovníkov. Napríklad: Andreja Kisku „stvorili“ i Róbert Fico, Ivan Gašparovič, Michal Kováč, Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar so zástupom mečiarovcov – ak to berieme spiatočkou. Koho asi stvorí Zeman, Orbán...? A nepotrvá to pridlho? Neprerastie medzičasom medzi masou občianstva epidémia v pandémiu? No nič, v najhoršom tu budú migranti, ktorí zažili útlak a strádanie, na ktoré sme my už zabudli. A snáď ich bude dosť na to, aby sme im nezabránili v revitalizácii spoločnosti.