bol vedúcou osobnosťou kórejského budhizmu. Podstatnú časť svojho života venoval konfuciánskym a budhistickým textom. Zanechal po sebe útle dielko, napríklad „Zrcadlo zenu“ (DharmaGaia, Praha 2007).
V predhovore k tejto knihe som sa dočítal, že majster Sosan po mnohých rokoch štúdia a meditácií čiastočne prezrel a svoju skúsenosť vyjadril vo veršoch:
„Nabral jsem vodu a vracím se do kláštera.
Najednou zvedám hlavu:
Modravé hory v bílých oblacích –
spočíst je nelze.“
Ďalších osem rokov potom pokračoval Sosan v duchovných cvičeniach v kláštoroch a horských pustovniach. Jedného dňa cestou do dediny počul zakikiríkať kohúta, čo mu pomohlo prehĺbiť duchovný vhľad. Napísal o tom:
„Náhle se vracím domů a všechno je tak, jak to je.
Deset miliónů stránek Tripitaky je vlastně jen
prázdný papír.“
Príťažlivosť jednoduchosti a múdrosť príbehu je základ chasidského, taoistického, konfuciánského, zenového či budhistického prístupu k životu a smrti. Vedecký a technologický rozvoj z toho síce nevzíde, ani svalnaté telo nie, ale láska a úsmev áno. Jang a Jing svetového ducha je v komplementarite západnej a východnej spirituality. Niežeby mystickú myseľ „vlastnil“ výhradne východ a analytický rozum západ, iba sa okolnosťami väčšmi presadilo tu jedno a tam druhé. Majster Sosan k tomu poznamenáva:
„Vážím si svého mistra nikoli pro jeho ctnost, nýbrž pro to, že mi odepřel teoretické vysvětlení Dharmy“. Mistr Tung-šan Liang-ťiea řekl: „V zenové tradici se veškeré myšlenky a pojmy týkající se nejzazší skutečnosti považují za překážku. Člověk musí pravdu zakusit přímo sám ve své mysli.“
Takéto „zakúšanie“ však vyžaduje vedenie, tradíciu, trpezlivosť a cvik. Spiritualita západu stojí a padá so slovom a knihou. To budhistický majster Sosan hľadí inam:
„Sedět vzpřímeně a nečinně. Jaro přichází a tráva se sama od sebe zelená.“
Nelpenie je základ. Nelpenie na veciach, moci, profite… nelpenie na naučených vedomostiach. Napokon, čo z toho je trvalé a nevyhnutné? Trvalá je jedine zmena a nevyhnutná smrť.
„Když člověk zestárne a bojí se smrti, stává se přítelem Buddhy Šákjamuniho“, hovorí majster Sosan. Dalajláma povedal to isté trochu inak: „Zoufalý člověk rozmlouvá s Bohem“.
Každý deň prechádzam bytom okolo políc s knihami. Lemujú môj život a čím menej ho mám pred sebou, tým ich je viac. Leží medzi nimi aj útla brožúrka sentencií Juddy Krishnamurtiho. Sú krátke a veľa hovoriace, napríklad: „Život je to, čo sa deje medzi dvomi myšlienkami“. Medzi dvomi myšlienkami sa človek miluje, chová v náručí svoje dieťa, pozoruje mesiac, vlny prílivu, príchod jari a trávu ako sa zelená sama od seba. Teda, pokiaľ nie je dotyčný človek praštený a nepremýšľa aj pritom. Alebo nepozerá jedným očkom na televízor.
„Nabral jsem vodu a vracím se do kláštera.
Najednou zvedám hlavu:
Modravé hory v bílých oblacích –
spočíst je nelze.“
Ďalších osem rokov potom pokračoval Sosan v duchovných cvičeniach v kláštoroch a horských pustovniach. Jedného dňa cestou do dediny počul zakikiríkať kohúta, čo mu pomohlo prehĺbiť duchovný vhľad. Napísal o tom:
„Náhle se vracím domů a všechno je tak, jak to je.
Deset miliónů stránek Tripitaky je vlastně jen
prázdný papír.“
Príťažlivosť jednoduchosti a múdrosť príbehu je základ chasidského, taoistického, konfuciánského, zenového či budhistického prístupu k životu a smrti. Vedecký a technologický rozvoj z toho síce nevzíde, ani svalnaté telo nie, ale láska a úsmev áno. Jang a Jing svetového ducha je v komplementarite západnej a východnej spirituality. Niežeby mystickú myseľ „vlastnil“ výhradne východ a analytický rozum západ, iba sa okolnosťami väčšmi presadilo tu jedno a tam druhé. Majster Sosan k tomu poznamenáva:
„Vážím si svého mistra nikoli pro jeho ctnost, nýbrž pro to, že mi odepřel teoretické vysvětlení Dharmy“. Mistr Tung-šan Liang-ťiea řekl: „V zenové tradici se veškeré myšlenky a pojmy týkající se nejzazší skutečnosti považují za překážku. Člověk musí pravdu zakusit přímo sám ve své mysli.“
Takéto „zakúšanie“ však vyžaduje vedenie, tradíciu, trpezlivosť a cvik. Spiritualita západu stojí a padá so slovom a knihou. To budhistický majster Sosan hľadí inam:
„Sedět vzpřímeně a nečinně. Jaro přichází a tráva se sama od sebe zelená.“
Nelpenie je základ. Nelpenie na veciach, moci, profite… nelpenie na naučených vedomostiach. Napokon, čo z toho je trvalé a nevyhnutné? Trvalá je jedine zmena a nevyhnutná smrť.
„Když člověk zestárne a bojí se smrti, stává se přítelem Buddhy Šákjamuniho“, hovorí majster Sosan. Dalajláma povedal to isté trochu inak: „Zoufalý člověk rozmlouvá s Bohem“.
Každý deň prechádzam bytom okolo políc s knihami. Lemujú môj život a čím menej ho mám pred sebou, tým ich je viac. Leží medzi nimi aj útla brožúrka sentencií Juddy Krishnamurtiho. Sú krátke a veľa hovoriace, napríklad: „Život je to, čo sa deje medzi dvomi myšlienkami“. Medzi dvomi myšlienkami sa človek miluje, chová v náručí svoje dieťa, pozoruje mesiac, vlny prílivu, príchod jari a trávu ako sa zelená sama od seba. Teda, pokiaľ nie je dotyčný človek praštený a nepremýšľa aj pritom. Alebo nepozerá jedným očkom na televízor.