uvarím si kávu, dám si cigaretu a chvíľu premýšľam o tom, čo som včera čítal, s kým so sa stretol, čo som zažil. Potom si sadnem ku stolu a píšem, ak mám čo.
Napríklad „dnes“ (keď text vyjde, bude to už „minule“), v období vrcholiaceho leta (v Čechách miestami skoro štyridsať stupňov):
S. sa narodil do farmárskej rodiny. Otec ho poslal študovať poľnohospodárstvo. Po dvoch semestroch sa zamiloval do literárnej vedy. Po škole aj do práce pedagóga. Druhá láska sa volala Edith. Chladná stredostavovská dievčina. Nebolo to šťastné manželstvo a nevzišlo z neho šťastné dieťa. Tretia bola jeho asistentka. Na krátku chvíľu sa stretlo poslanie s vášňou. Vojenskej službe sa vyhol, bežné intrigy a podrazy malomestského a akademického sveta znášal ľahostajne. Žil pre svoje poslanie vedca a učiteľa. Zomrel vedľa hromady kníh. Predtým pedantne „upratal na stole“.
C. : Babička krčmárka, otec mäsiar a neskôr robotník v Poldovke. Celoživotne prepadol umeniu. Bol však aktívnym účastníkom veľkých spoločenských vzopätí dvadsiateho storočia v Československu (pražského povstania, Charty 77 a podobne). Zväčša v prvej línii. Večný anarchista. Jeho realizované vitráže, kované brány a ploty, sochy, cykly obrazov, sú kade tade. Zväčša však, kvôli komunistickým zákazom, nepodpísané a mimo oficiálnych zbierok. Stopy, ktoré zanechal, dotvárajú jeho deti a vnúčatá.
S. je model slušného človeka, intelektuála, poctivca, zanovito kráčajúceho svojou, navonok nudnou, cestou. Medzi akademikmi štandard. Kamarát C. je tiež slušný človek a poctivec. Navyše rebel a bojovník. Vždy a všade menšina. Tomu prvému sa zväčša podobáme, tomu druhému závidíme odvahu, ktorá nám chýba a bodla by. Prečo? „Pripravujeme svojich potomkov na bezstarostný život v teple domova a dávame im len minimálnu (alebo žiadnu) psychologickú prípravu pre rolu bojovníka. Keď nastane hodina pravdy budú po duševnej stránke nepripravení a nedostane sa im ani patričného morálneho cítenia“.
Vojna a mier sú ako Jin a Jang – sú časťami celku života, a inak to nemôže byť. To iba príslušníci prešľachtených civilizácií v štádiu ich počínajúceho úpadku si myslia, že sa z prirodzenosti chodu dejín môžu vyhovoriť, alebo si na ochranu vlastných životov budú môcť najímať gastarbajtrov.
Písané pre Denník N
S. sa narodil do farmárskej rodiny. Otec ho poslal študovať poľnohospodárstvo. Po dvoch semestroch sa zamiloval do literárnej vedy. Po škole aj do práce pedagóga. Druhá láska sa volala Edith. Chladná stredostavovská dievčina. Nebolo to šťastné manželstvo a nevzišlo z neho šťastné dieťa. Tretia bola jeho asistentka. Na krátku chvíľu sa stretlo poslanie s vášňou. Vojenskej službe sa vyhol, bežné intrigy a podrazy malomestského a akademického sveta znášal ľahostajne. Žil pre svoje poslanie vedca a učiteľa. Zomrel vedľa hromady kníh. Predtým pedantne „upratal na stole“.
C. : Babička krčmárka, otec mäsiar a neskôr robotník v Poldovke. Celoživotne prepadol umeniu. Bol však aktívnym účastníkom veľkých spoločenských vzopätí dvadsiateho storočia v Československu (pražského povstania, Charty 77 a podobne). Zväčša v prvej línii. Večný anarchista. Jeho realizované vitráže, kované brány a ploty, sochy, cykly obrazov, sú kade tade. Zväčša však, kvôli komunistickým zákazom, nepodpísané a mimo oficiálnych zbierok. Stopy, ktoré zanechal, dotvárajú jeho deti a vnúčatá.
S. je model slušného človeka, intelektuála, poctivca, zanovito kráčajúceho svojou, navonok nudnou, cestou. Medzi akademikmi štandard. Kamarát C. je tiež slušný človek a poctivec. Navyše rebel a bojovník. Vždy a všade menšina. Tomu prvému sa zväčša podobáme, tomu druhému závidíme odvahu, ktorá nám chýba a bodla by. Prečo? „Pripravujeme svojich potomkov na bezstarostný život v teple domova a dávame im len minimálnu (alebo žiadnu) psychologickú prípravu pre rolu bojovníka. Keď nastane hodina pravdy budú po duševnej stránke nepripravení a nedostane sa im ani patričného morálneho cítenia“.
Vojna a mier sú ako Jin a Jang – sú časťami celku života, a inak to nemôže byť. To iba príslušníci prešľachtených civilizácií v štádiu ich počínajúceho úpadku si myslia, že sa z prirodzenosti chodu dejín môžu vyhovoriť, alebo si na ochranu vlastných životov budú môcť najímať gastarbajtrov.
Písané pre Denník N