Čo sa ma týka, a čo nie? Čo môžem naozaj ovplyvniť?
Námatkou niekoľko ilustrácií:
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vymenovala tri hlavné hrozby, ktorým v súčasnosti čelí ľudstvo: “Kto by veril, že 25 rokov po skončení studenej vojny bude európsky mierový poriadok spochybnený anexiou Krymu? Že rozšírenie eboly by mohlo destabilizovať niektoré africké krajiny? Že islamská teroristická organizácia na Blízkom východe sa bude pokúšať o nastolenie takzvaného kalifátu na území dvoch štátov?” uviedla krátko pred summitom G7 http://www.sme.sk/c/7839349/svet-celi-podla-angely-merkelovej-trom-hlavnym-hrozbam.html.
„Och, keby ste videli Poliakov s besnými krvou, podliatymi očami, rozprávať o spolunažívaní so židmi... Stovky miliónov moslimských detí sa každý deň modlia za Vašu smrť. Aktívny odpor by som si z Vašej strany predstavoval tak, že by ste sa postavili na stranu utláčaných, biednych a urazených…“, napísal mi Matej, momentálne za robotou v zahraničí.
"Kto je zodpovedný za súčasný stav v Slovenskej (Českej...) republike od roku 1990 po páde komunizmu?", pýta sa obsesívne x-tý krát Ivan Mačura, mimochodom, aktívny muž z Novembra 1989, a sám odpovedá: „Slovensko vlastnia a ovládajú komunistické eštébácke a kágebácke mafie. Je to tak preto, že po Novembri 1989 neboli „obžalovaní a súdení komunistickí vrahovia z vraždenia v politických procesoch, na hraniciach železnej opony od roku 1948 až do roku 1989, v auguste 1968, v auguste 1969 a v čase normalizácie (citované z diskusného fóra k videu: http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2015/05/29/korda-ficovi-mozete-odist/)“.
Čo je dnes ďaleko a čo blízko? Čo sa ma týka a čo nie? Čo môžem naozaj ovplyvniť? V globalizovanom svete je všetko blízko. Čo je blízko, sa ma týka. A čo môžem naozaj ovplyvniť? Iba to, kam dosiahnem svojou pozíciou a spoločenskou rolou – čoho sa môžem „dotknúť“. Minulosť nezmením, Mačuru tiež nie. Etnické, náboženské, ideologické a národnostné trenice však patria medzi konštanty spoločenského života, podobne ako majetkové a sociálne nerovnosti. Toho všetkého sa svojím každodenným životom dotýkame a vo svojej mikroklíme nejako ovplyvňujeme. Tí, čo to nezvládli s čistými rukami ani vo vlastnej rodine a komunite, sú nebezpeční, postihnutí. Alebo jednoducho zlyhali a napríklad v politike nemajú čo robiť. Mediálne „odstreľovanie“ takýchto ľudí je správna vec, myslím.
Písané pre Denník N
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vymenovala tri hlavné hrozby, ktorým v súčasnosti čelí ľudstvo: “Kto by veril, že 25 rokov po skončení studenej vojny bude európsky mierový poriadok spochybnený anexiou Krymu? Že rozšírenie eboly by mohlo destabilizovať niektoré africké krajiny? Že islamská teroristická organizácia na Blízkom východe sa bude pokúšať o nastolenie takzvaného kalifátu na území dvoch štátov?” uviedla krátko pred summitom G7 http://www.sme.sk/c/7839349/svet-celi-podla-angely-merkelovej-trom-hlavnym-hrozbam.html.
„Och, keby ste videli Poliakov s besnými krvou, podliatymi očami, rozprávať o spolunažívaní so židmi... Stovky miliónov moslimských detí sa každý deň modlia za Vašu smrť. Aktívny odpor by som si z Vašej strany predstavoval tak, že by ste sa postavili na stranu utláčaných, biednych a urazených…“, napísal mi Matej, momentálne za robotou v zahraničí.
"Kto je zodpovedný za súčasný stav v Slovenskej (Českej...) republike od roku 1990 po páde komunizmu?", pýta sa obsesívne x-tý krát Ivan Mačura, mimochodom, aktívny muž z Novembra 1989, a sám odpovedá: „Slovensko vlastnia a ovládajú komunistické eštébácke a kágebácke mafie. Je to tak preto, že po Novembri 1989 neboli „obžalovaní a súdení komunistickí vrahovia z vraždenia v politických procesoch, na hraniciach železnej opony od roku 1948 až do roku 1989, v auguste 1968, v auguste 1969 a v čase normalizácie (citované z diskusného fóra k videu: http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2015/05/29/korda-ficovi-mozete-odist/)“.
Čo je dnes ďaleko a čo blízko? Čo sa ma týka a čo nie? Čo môžem naozaj ovplyvniť? V globalizovanom svete je všetko blízko. Čo je blízko, sa ma týka. A čo môžem naozaj ovplyvniť? Iba to, kam dosiahnem svojou pozíciou a spoločenskou rolou – čoho sa môžem „dotknúť“. Minulosť nezmením, Mačuru tiež nie. Etnické, náboženské, ideologické a národnostné trenice však patria medzi konštanty spoločenského života, podobne ako majetkové a sociálne nerovnosti. Toho všetkého sa svojím každodenným životom dotýkame a vo svojej mikroklíme nejako ovplyvňujeme. Tí, čo to nezvládli s čistými rukami ani vo vlastnej rodine a komunite, sú nebezpeční, postihnutí. Alebo jednoducho zlyhali a napríklad v politike nemajú čo robiť. Mediálne „odstreľovanie“ takýchto ľudí je správna vec, myslím.
Písané pre Denník N