vychádzajú v Denníku N materiály z archívov, usvedčujúce Vladimíra Mečiara, demokraticky a opakovane zvoleného Predsedu vlády Slovenskej republiky a predstaviteľa Hnutia za demokratické Slovensko, z porušovania zákonov, zneužívania právomoci verejného činiteľa, kontaktov s domácou tajnou políciou a KGB (odkazy nižšie). Medzitým niektorí (!) predstavitelia Verejnosti proti násiliu, ktorí ako prví pochopili o koho ide, čelili masovému hnevu a nenávisti, Československo sa rozpadlo a Slovensko sa na niekoľko volebných období prepadlo na samé dno politickej kultúry. Dodnes sa úplne nespamätalo.

Pamätám sa, ako vtedy dvaja sociológovia z Masarykovej Univerzity v Brne analyzovali vrece listov, ktoré mi, ako predsedovi Koordinačného centra a neskôr predsedovi Slovenskej rady Verejnosti proti násiliu, chodili. Mečiar bol spása, a ja nosatý diabol. Ten text bol niekedy v roku 1990 alebo 1991 publikovaný v Sociologickom časopise – nechce sa mi ho hľadať.

Je to preč a treba to spláchnuť, zabudnúť? Nejde to. Odniesol som si z tých čias niekoľkokrát potvrdenú skepsu k väčšinovému názoru a charakterom ľudí, ktorí vedeli, ale nekonali. Aspoň zadosťučinenie, že pravda napokon vyplávala na povrch? Ani to nie. Veď dnes strojcovia Mečiarovho „image“ (Budaj, Kňažko, Húska, Kováč, Gašparovič...) a voličská masa opäť iba ukazujú prstom kamsi mimo seba: „To vy ste ho vysunuli na piedestál! To vy!“

No nič, minulosť nezmeníš, hovorím si, rodina drží pohromade, kamarátov síce ubudlo, ale tí, čo ostali, sú naozaj... a ber čert staré krivdy – život je teraz. Akurát ten Fico je iba modernizovaný klon Mečiara, Československo už nikto nepozliepa, Ukrajina je nepríjemne blízko, ten Klaus, Zeman, Orbán tiež nič moc a o Putinovi ani nehovoriac.

Pravda je vôbec zvláštna vec, historická pravda tobôž. No čo už, aspoň som si uľavil.

https://dennikn.sk/47868/ako-meciar-prvykrat-porusil-zakon-nechal-z-tisovej-vily-odniest-spisy-stb/?ref=topcl
https://dennikn.sk/50496/svedkovia-meciar-vedome-donasal-na-dubceka-vynatky-z-vypovedi/?ref=hlv