Stretnúť človeka, ktorý drží slovo, dá sa mu veriť, nemyslí iba na svoj záujem a prospech, pestuje a kultivuje vzťahy, je naozaj vzácnosť. Poctivý remeselník, partner, spolupracovník... profík, dôveryhodný... A bude horšie.
Však ste už počuli o negatívnej slučke spätnej väzby – čím je niečoho menej, tým je toho menej. Odborníci na demografiu by vedeli rozprávať. Najmä však umelci a ľudia s mimoriadnou senzitivitou pre „ducha doby“, čiže žalostná menšina.
Boli by sme takí aj v menej individualizovanej, menej konzumnej a menej súťaživej spoločnosti? Alebo že by to boli iba dozvuky postkomunistickej morálky, ktoré odoznejú, až vymrú ony dve „otroctvom zasiahnuté“ generácie? Možno to však takto nejako bolo vždy – svetlo, tma, dobré, zlé, kladné, záporné... Aj okuliare, cez ktoré vnímame svet, má každý svoje. Najradšej sa sťažujeme na druhých a v blbej nálade hádžeme do urien hlasy pre bláznivých populistov a nezmyselné sľuby.
Počas totalitných režimov fičala viera vo všadeprítomnú vládu systému. Po novembri 1989 stúpla cena mimoriadne podnikavých a kreatívnych jednotlivcov. Dnes cítime, že sa k slovu dostávajú malé a pružné komunity. Konečne!
Sledujem už takmer rok, ako sa rodí spoločenstvo ľudí, ktorí pripravujú Vrba Wetzler Memorial - peší pochod z Oswienčimu do Žiliny po trase úteku dvoch mladých mužov v apríli 1944, aby podali svetu správu a vyvolali akciu, ktorá zastaví vyvražďovanie ľudí v plynových komorách tohoto koncentračného tábora. Tento projekt dal dohromady kresťanov, židov... aj ľudí sekulárnych. Zapojili sa ICEJ (Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem), redakcia .týždňa, žilinský Klub Stanica – Zárečie, Nadácia Milana Šimečku, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Múzeum Rómskej kultúry z Brna, The Institute of Education University of London, Holocaust Memorial Trust, Wiener Library, museum Yad Vashem z Izraela, Osvienčimské museum, múzeum vo Wannsee… Jednotlivci, rodiny, inštitúcie, ľudia z náboženských obcí, záujmových spoločenstiev, Slováci, Česi, Poliaci, Maďari, Nemci, Briti, Američania... ľudia rozmanitých politických presvedčení. Ich svety, a vzťahy sa v akcii utvárajú, prelínajú, prepletajú, upevňujú. Podobných tematicky a záujmovo zameraných komunít existuje nepreberne. Však si nájdite, alebo založte, tú svoju. O tejto konkrétnej, ku ktorej sa môžete pridať, sa dozviete viac na adrese www.icej.cz, alebo napíšte na icej@ecn.cz. Pilotný pochod nás čaká v auguste 2014 a v apríli 2015 opäť vyrazíme na trasu. Zakladáme tradíciu.
Hovorí sa, že v istom veku keď ráno vstanete z postele a nič vás nebolí, ste po smrti. Možno tiež povedať, že keď večer vliezate do postele a zdá sa vám, že cez deň sa nič neudialo, ste sociálne mŕtvi. A pritom stačí tak málo. Napokon, popri negatívnej slučke spätnej väzby existuje aj pozitívna – čím je niečoho viac, tým je toho viac. Platí to tiež pre láskavé, empatické, statočné a múdre skutky.
Písané pre www.tyzden.sk
Boli by sme takí aj v menej individualizovanej, menej konzumnej a menej súťaživej spoločnosti? Alebo že by to boli iba dozvuky postkomunistickej morálky, ktoré odoznejú, až vymrú ony dve „otroctvom zasiahnuté“ generácie? Možno to však takto nejako bolo vždy – svetlo, tma, dobré, zlé, kladné, záporné... Aj okuliare, cez ktoré vnímame svet, má každý svoje. Najradšej sa sťažujeme na druhých a v blbej nálade hádžeme do urien hlasy pre bláznivých populistov a nezmyselné sľuby.
Počas totalitných režimov fičala viera vo všadeprítomnú vládu systému. Po novembri 1989 stúpla cena mimoriadne podnikavých a kreatívnych jednotlivcov. Dnes cítime, že sa k slovu dostávajú malé a pružné komunity. Konečne!
Sledujem už takmer rok, ako sa rodí spoločenstvo ľudí, ktorí pripravujú Vrba Wetzler Memorial - peší pochod z Oswienčimu do Žiliny po trase úteku dvoch mladých mužov v apríli 1944, aby podali svetu správu a vyvolali akciu, ktorá zastaví vyvražďovanie ľudí v plynových komorách tohoto koncentračného tábora. Tento projekt dal dohromady kresťanov, židov... aj ľudí sekulárnych. Zapojili sa ICEJ (Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem), redakcia .týždňa, žilinský Klub Stanica – Zárečie, Nadácia Milana Šimečku, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Múzeum Rómskej kultúry z Brna, The Institute of Education University of London, Holocaust Memorial Trust, Wiener Library, museum Yad Vashem z Izraela, Osvienčimské museum, múzeum vo Wannsee… Jednotlivci, rodiny, inštitúcie, ľudia z náboženských obcí, záujmových spoločenstiev, Slováci, Česi, Poliaci, Maďari, Nemci, Briti, Američania... ľudia rozmanitých politických presvedčení. Ich svety, a vzťahy sa v akcii utvárajú, prelínajú, prepletajú, upevňujú. Podobných tematicky a záujmovo zameraných komunít existuje nepreberne. Však si nájdite, alebo založte, tú svoju. O tejto konkrétnej, ku ktorej sa môžete pridať, sa dozviete viac na adrese www.icej.cz, alebo napíšte na icej@ecn.cz. Pilotný pochod nás čaká v auguste 2014 a v apríli 2015 opäť vyrazíme na trasu. Zakladáme tradíciu.
Hovorí sa, že v istom veku keď ráno vstanete z postele a nič vás nebolí, ste po smrti. Možno tiež povedať, že keď večer vliezate do postele a zdá sa vám, že cez deň sa nič neudialo, ste sociálne mŕtvi. A pritom stačí tak málo. Napokon, popri negatívnej slučke spätnej väzby existuje aj pozitívna – čím je niečoho viac, tým je toho viac. Platí to tiež pre láskavé, empatické, statočné a múdre skutky.
Písané pre www.tyzden.sk