Vcelku je jedno, myslím si, či sa necháme viesť Desatorom, Ježíšovou kázňou na hore, slovom Budhovým, hovormi Konfuciovymi, Kantom... mamkou, tatkom,
podstatný je onen spoločný menovateľ všetkých pozitívnych spiritualít – nerobiť inému... a tak ďalej. Hroziaci prst autority najvyššej znamená, že poslušnosť voči normám spolužitia nie je až tak bezproblémová. Napokon, nie je bezproblémová odjakživa a nie je bezproblémová ani pre mnohých rabínov, kňazov, budhistov, konfuciánov, filozofov... mamky a tatkov. Dejiny núkajú príkladov, koľko sa do nás zmestí. Poslušnosť voči autorite najvyššej, pokojne jej hovorme pozitívna morálka, by určite prospela všetkým. Podobne poslušnosť voči pravidlám, ktoré sú – ako vieme už od antiky – hradbami obce. Poslušnosť nie je od diabla, zlé je jej zneužívanie a fakt, že tí najlepší nie sú vpredu, ale kdesi na okraji.
Nedávno vyšli, konečne, aj v Čechách a na Slovensku slávne vedecké pojednania o temných stránkach ľudskej prirodzenosti a o tom, ako ľahko je prebudiť v človeku zloducha (Stenley Milgram: Poslušnosť voči autorite. Trenčín 2014., Philip Zimbardo: Luciferův efekt. Praha 2014)). Milgramove a Zimbardove experimenty potvrdili známy fakt: sme hráčmi v aréne, kde sa klame, kradne, zneužíva... všakovako hreší, často pod zástavou náboženských doktrín, politických ideológií a vodcovských elít. Veď iba v tomto roku a iba na Slovensku sme mohli v priamom prenose sledovať pokračujúcu šikanu Hedvigy Malinovej – Kováčovej, nekonečný príbeh o agentovi ŠTB a zvláštnom hospodárovi s cirkevným majetkom Sokolovi, denunciáciu biskupa Bezáka, protirómsku brutalitu v Moldave, lynč v Nitre, nástup extrémistov kotlebovského typu do komunálnej politiky, justičného „mága“ Harabína... A to furt nevieme, ako to bolo s kauzou Gorila, kto zavraždil Ernesta Valka, ako to myslel premiér Fico, keď dával na rovnakú úroveň spojencov z NATO s komunistickými okupantmi z roku 1968.... Stále však žijeme v mieri a už štvrť storočia aj v demokracii. Zdá sa, že nadkritické množstvo ľudí je o.k. Inak by sme už dávno museli byť v háji. V atmosfére však cítiť, že to takto nemusí byť dlho. Sme konfrontovaní s vymakanými protivníkmi, ktorí vyznávajú vodcovský princíp, majú radi zbrane a zovreté šíky. Predstava, že ich vyzveme na súboj argumentov, je smiešna a sebavražedná.
Desivý na historických precendentoch, či napríklad Milgramových a Zimbardových experimentoch je fakt, že „poslušní vykonávatelia“ zverstiev sa negrupovali len z lúzy a psychopatov, ale aj z takzvane normálnej populácie. Zdá sa, že pozitívna morálka musí byť do príliš mnohých ľudí nahustená „zhora“. Toť misia náboženských a politických vodcov, ktorí si zaslúžia rešpekt, čo je slovo, ktoré znie predsa len lepšie ako poslušnosť.
Proti zneužívaniu poslušnosti, umývaniu mozgov, strachu... existuje účinná sebaobrana – sila. Ozaj, nezrušili sme všeobecnú brannú povinnosť na škodu vlastnej veci? Nebola by prevenciou proti kriminalite výučba bojových umení na školách?
Písané pre www.tyzden.sk
Nedávno vyšli, konečne, aj v Čechách a na Slovensku slávne vedecké pojednania o temných stránkach ľudskej prirodzenosti a o tom, ako ľahko je prebudiť v človeku zloducha (Stenley Milgram: Poslušnosť voči autorite. Trenčín 2014., Philip Zimbardo: Luciferův efekt. Praha 2014)). Milgramove a Zimbardove experimenty potvrdili známy fakt: sme hráčmi v aréne, kde sa klame, kradne, zneužíva... všakovako hreší, často pod zástavou náboženských doktrín, politických ideológií a vodcovských elít. Veď iba v tomto roku a iba na Slovensku sme mohli v priamom prenose sledovať pokračujúcu šikanu Hedvigy Malinovej – Kováčovej, nekonečný príbeh o agentovi ŠTB a zvláštnom hospodárovi s cirkevným majetkom Sokolovi, denunciáciu biskupa Bezáka, protirómsku brutalitu v Moldave, lynč v Nitre, nástup extrémistov kotlebovského typu do komunálnej politiky, justičného „mága“ Harabína... A to furt nevieme, ako to bolo s kauzou Gorila, kto zavraždil Ernesta Valka, ako to myslel premiér Fico, keď dával na rovnakú úroveň spojencov z NATO s komunistickými okupantmi z roku 1968.... Stále však žijeme v mieri a už štvrť storočia aj v demokracii. Zdá sa, že nadkritické množstvo ľudí je o.k. Inak by sme už dávno museli byť v háji. V atmosfére však cítiť, že to takto nemusí byť dlho. Sme konfrontovaní s vymakanými protivníkmi, ktorí vyznávajú vodcovský princíp, majú radi zbrane a zovreté šíky. Predstava, že ich vyzveme na súboj argumentov, je smiešna a sebavražedná.
Desivý na historických precendentoch, či napríklad Milgramových a Zimbardových experimentoch je fakt, že „poslušní vykonávatelia“ zverstiev sa negrupovali len z lúzy a psychopatov, ale aj z takzvane normálnej populácie. Zdá sa, že pozitívna morálka musí byť do príliš mnohých ľudí nahustená „zhora“. Toť misia náboženských a politických vodcov, ktorí si zaslúžia rešpekt, čo je slovo, ktoré znie predsa len lepšie ako poslušnosť.
Proti zneužívaniu poslušnosti, umývaniu mozgov, strachu... existuje účinná sebaobrana – sila. Ozaj, nezrušili sme všeobecnú brannú povinnosť na škodu vlastnej veci? Nebola by prevenciou proti kriminalite výučba bojových umení na školách?
Písané pre www.tyzden.sk