do ktorej patria aj ľudia, ktorí majú hovno na topánkach, v gatiach a inde. Napríklad takí mečiarovci, slotovci, násilníci, udavači, zlodeji a podobní. Bližšia je mi predstava mnohých kultúr/nekultúr, ktoré koexistujú, často v paralelných svetoch, narážajú do seba, ničia a podporujú sa navzájom, prenikajú cez čas a priestor, menia sa, vznikajú a zanikajú... a v ich rámci sa to hmýri bytosťami s odlišnou, často veľmi odlišnou kultúrnosťou.

Žeby Slováci vynikali kultúrnosťou, to si nemyslím. A nemyslím si to o žiadnom národe – kultúrnosť je vlastnosť jednotlivcov, ich vzájomných vzťahov, súčinnosti, synergie ich tvorivosti. O nejakej krajine mám pocit, že je kultúrna, keď kultúrnym jednotlivcom nehádže polená pod nohy. Neviem síce, prečo to nerobí, ale možno to súvisí s potrebou budovania kolektívnej, vrátane tej národnej, identity a sebavedomia. Pozrite, akých my máme vedcov, umelcov, architektov… Vedľa futbalistov a hokejistov sú to síce príštipkári, ale…

Kultúrnosť národa je, ako si myslím, výsledok hromadenia plodov úsilia kultúrnych jednotlivcov v minulosti a v súčasnosti plus aktuálne pomery. V každom prípade platí, že národy prišli ku kultúre tak trochu grátis. Aj preto ma štve, keď počúvam národovcov a ich ódy na naše dejiny. Sebou sa chváľte, tlčhuby, svojou robotou, svojím príspevkom ku kultúre. Mimochodom: k akej kultúre? Nie je ona predovšetkým nadnárodná?

Napríklad také vedecké objavy. Ktoré najviac prispievajú ku kvalite našich životov? Národné? A aká muzika, technológia, literatúra...? Tá slovenská? Veď hej, máme výborných hokejistov, ibaže neviem, či ich v kanadskej NHL považujú za Slovákov... A je to tak fajn. Bodaj by sme mali reprezentantov aj na MIT, alebo v LSE (skvelé americké a anglické univerzity). Ešteže máme tých svojich Maďarov, Rómov, čechoslovakistov, imigrantov... a okolitý svet, ktorý vždy bol, je a bude jeden pre všetkých.


Písané pre www.tyzden.sk