Očakávam nadprodukciu výkladov tejto udalosti. Vo verejnom priestore sa stretnú interpretácie od Budaja, Ondruša, Kňažka, Mečiara, Čarnogurského, Palka, Mikloška, Zajaca, mňa, Hunčíka, Tótha, Radičovej, Szomolányi, Bútoru, Mesežnikova, Hríba, Hanusa, Gálisa, Hrabka, Havrana, Chmela, Chmelára... ak už mám hovoriť iba o výbere z malého slovenského dvora. Po krčmách, na internetových fórach a v bulvárnych médiách dôjde súbežne k explózií ľudovej tvorivosti o konšpiráciách komunistov a disentu, Američanov s Rusmi, Židov so všetkými. A teraz sa v tom vyznaj, človeče. Alebo na to kašli, veď máš určite už dávno vo vrecku tú svoju obľúbenú verziu. Napríklad moja je takáto: Bola to revolúcia a bola nežná. Čin, ktorý zmenil náš svet. Post factum rozprávanie, nech je akékoľvek, na tom nič nezmení. Teda, nezmení minulosť, budúce činy však môže. Tu budú hrať prím interpretácie autorov, ktorým sa a) podarilo získať súhlas odborného spoločenstva, b) laickej verejnosti. Ad a) to budú diela odborných celebrít, ad b) diela celebrít masových médií, najmä však politických elít, moderátorov a moderátoriek televízií, ktoré sa predsa len dostávajú na oči verejnosti najčastejšie.

Rozprávanie príbehov je vždy poplatné záujmom a osobnej situácii rozprávača, aktuálnej moci, sklonu k heroizácii dejín a podobne. A keďže nie je celkom jedno, ktoré z interpretácií sa v súťaži presadia, bolo by fajn, keby to boli autentické príbehy konkrétnych ľudí, evidencia dobových udalostí, ako sa stali, a výroky aktérov, ako naozaj zazneli. Matne však tuším, že nakoniec bude všetko inak. Napriek tomu sa do všeobecnej vravy vo verejnom priestore zapojím aj tou svojou verziou. Urobím tak opakovane (po knihe Z prvej ruky, filme Slovensko 1989 – 90, desiatkach glos, komentárov, rozhovorov, prednášok) a zrejme aj naposledy. Mám však tušenie, že do dejín vstúpia až výklady, vyrozprávané v časoch, keď súčasnosť prestane byť tekutým pieskom a stane sa mŕtvou lagúnou.

Písané pre www.tyzden.sk