František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.
V demokratických pomeroch paralelná kultúra existuje tiež. Alebo je lepšie tomu hovoriť, spolu s Josephom Heathom a Andrewom Potterom (Kup si svou revoltu. Praha 2012) kontrakultúra? Jej vyznávači neriskujú, nie sú prenasledovaní a zatváraní zato, že hovoria, píšu, maľujú, spievajú... mimo hlavného prúdu a proti nemu. Áno, nemáme svoje domáce Pussy Riot a Slovensko nie je Rusko. Môžeš používať škaredé slová, nadávať na vrchnosť, byť kritický, obscénny... čo chceš. Kontrakultúra bola včlenená do trhového mechanizmu, stala sa marketingovou značkou a jej protagonisti majú zväčša na normálne živobytie. Nie je to síce nič moc, ale majú. Ich rovesníci v niektorých krajinách riskujú, sú prenasledovaní, zatváraní, mučení. V krajinách, ako je tá naša, nanajvýš chudobní a na okraji. Každý na mňa kašle, povie básnik, ktorému vychádzajú knihy v náklade okolo štyristo kusov a aj tie sa predávajú roky. Pussy Riot sedia v base. Za politickú rebéliu. Choď pomôcť rodinám tých mladých žien, prines báseň alebo pieseň pod zamrežované okná. Však choď ty, a prestaň moralizovať!, povie mi XY. Momentálne nemôžem, odpoviem, veľa roboty, je to ďaleko, bolí ma chrbát a celkovo už vydržím málo. Kolega J.M. by možno pridal aj pochybnosti o spôsobe protestu a kvalite umeleckej produkcie tých dievčat.
Rebelantstvo je údel, posadnutosť, vlastnosť jednotlivca, poslanie, kreativita, živelnosť, nasadenie, osamelosť, permanentný stres... korenie života, aj toho spoločenského. Nemiešať s módnosťou, profitom, úspechom, uznaním, kariérou, prachami. Dal by som neviemčo, keby som budúci týždeň videl neohlásený koncert Evy Turnovej, Vráťu Brabenca a spol. na onom preslávenom moskovskom námestí. Ja sám by som sa asi len dojímal pri svojom počítači, kde by práve bežal online záznam Jakuba Kratochvíla na stránke www.tyzden.sk.
Paralelnosť „tu a teraz“, tým, že už nie je pod sankciou, predpokladá „iba“ mimoriadne schopnosti, skromnosť, pracovitosť, podporu najbližších, výdrž robiť si dlhodobo svoje aj bez potlesku a často aj takmer zadarmo.
Písané pre .tyzden
V demokratických pomeroch paralelná kultúra existuje tiež. Alebo je lepšie tomu hovoriť, spolu s Josephom Heathom a Andrewom Potterom (Kup si svou revoltu. Praha 2012) kontrakultúra? Jej vyznávači neriskujú, nie sú prenasledovaní a zatváraní zato, že hovoria, píšu, maľujú, spievajú... mimo hlavného prúdu a proti nemu. Áno, nemáme svoje domáce Pussy Riot a Slovensko nie je Rusko. Môžeš používať škaredé slová, nadávať na vrchnosť, byť kritický, obscénny... čo chceš. Kontrakultúra bola včlenená do trhového mechanizmu, stala sa marketingovou značkou a jej protagonisti majú zväčša na normálne živobytie. Nie je to síce nič moc, ale majú. Ich rovesníci v niektorých krajinách riskujú, sú prenasledovaní, zatváraní, mučení. V krajinách, ako je tá naša, nanajvýš chudobní a na okraji. Každý na mňa kašle, povie básnik, ktorému vychádzajú knihy v náklade okolo štyristo kusov a aj tie sa predávajú roky. Pussy Riot sedia v base. Za politickú rebéliu. Choď pomôcť rodinám tých mladých žien, prines báseň alebo pieseň pod zamrežované okná. Však choď ty, a prestaň moralizovať!, povie mi XY. Momentálne nemôžem, odpoviem, veľa roboty, je to ďaleko, bolí ma chrbát a celkovo už vydržím málo. Kolega J.M. by možno pridal aj pochybnosti o spôsobe protestu a kvalite umeleckej produkcie tých dievčat.
Rebelantstvo je údel, posadnutosť, vlastnosť jednotlivca, poslanie, kreativita, živelnosť, nasadenie, osamelosť, permanentný stres... korenie života, aj toho spoločenského. Nemiešať s módnosťou, profitom, úspechom, uznaním, kariérou, prachami. Dal by som neviemčo, keby som budúci týždeň videl neohlásený koncert Evy Turnovej, Vráťu Brabenca a spol. na onom preslávenom moskovskom námestí. Ja sám by som sa asi len dojímal pri svojom počítači, kde by práve bežal online záznam Jakuba Kratochvíla na stránke www.tyzden.sk.
Paralelnosť „tu a teraz“, tým, že už nie je pod sankciou, predpokladá „iba“ mimoriadne schopnosti, skromnosť, pracovitosť, podporu najbližších, výdrž robiť si dlhodobo svoje aj bez potlesku a často aj takmer zadarmo.
Písané pre .tyzden