Máme toľko slobody, koľko unesieme. Mnohí, čo unesú menej, ako by radi, hľadajú vinníka vlastnej frustrácie.

Sme „my“ a „oni“. Na rozdiel od totalitných čias sme však „my“ a „oni“ pluralitní – pestrí my a pestrí oni.

My aj oni sme však pevne zakvačení do výdobytkov Novembra 89, do slobody slova, do slobody podnikania, do demokracie, otvorenej spoločnosti, Európy bez hraníc.

My aj oni vieme, že legenda a mýtus Novembra 89 bude pilierom dejinného sebavedomia Slovákov pre dlhé desaťročia. Proces „privatizácie“ zásluh aj preto už beží naplno.

Za pár dní si budeme pripomínať udalosti z roku 1989. Očakávam, že medzi najobľúbenejšími dezinterpretáciami budú dominovať: snaha pripísať zmenu režimu konšpirácii veľmocí či komunistov a disentu, snaha preonačiť prehry, napríklad rozpad Českej a Slovenskej federatívnej republiky, na víťazstvá, snaha zvýrazniť vlastné zásluhy, a nad zásluhami iných mávnuť rukou.

Hovorí sa, že dejiny píšu víťazi. Kto však sú, resp. budú, víťazi v súťaži interpretácií ponovembrových dejín? Zdalo by sa, že tí, ktorí zvládli marketing a medializáciu vlastných názorov a záujmov najlepšie. Možno, pokiaľ v súťaži interpretácií obstoja aj ich individuálne príbehy a individuálne výkony. Alebo aj tieto je možné nahradiť fabuláciami?