Jakou já mám cítit národní spolupatřičnost například s lidmi, kteří jsou militantní nacionalisté, když já nejsem?
Jo, sdílíme jazyk, teritorium, historii a ledacos jiné. Anebo části z toho všeho ve své paměti, zkušenosti, mysli, srdci, duši… Každý po svém a každý jinak. Nicméně, dobrý český (slovenský...) hokejista, vědec, spisovatel… přispívá k „značce“, zvedá „bonitu“ národa, sebevědomí a hrdost jeho příslušníků. Tyto vlastnosti příslušníků národa přispívají také k jejich ochotě podřídit individuální zájmy zájmům celku. Existuje celá plejáda symbolů, rituálů, legend a mýtů, které mají mobilizovat národ, utužovat jeho ochotu podřizovat se, odevzdávat se, obětovat se pro národ. Pro některé se věc národa stává svatou a osudovou věcí. Pro některé. Mnozí ovšem pod zástavou národních zájmů sledují velice osobní cíle. Pro další je národní příslušnost věcí okolností, někdy objektivních, jindy subjektivních.
Zde jsou fragmenty dialogu, který jsem několik měsíců vedl, prostřednictvím e-mailu, s anonymním slovenským národním socialistou (říkejme mu Matej, text jsem krátil a publikuji jej bez jeho souhlasu):
Matej: Nacionalizmus chápem ako NÁROD = KRV+ PODA. … Tak v prvom rade Vám chcem povedať, že mi nie je ľúto židovského utrpenia viac ako utrpenia niekoho iného, čiže ma poburuje Holocaust ako patent na utrpenie a isto uznáte, že sa nájdu ľudia, ktorý ho otvorene zneužívajú na politické ciele. Vy sám si musíte byť vedomý svojej identity, ktorá demonštruje jedno z najväčších klamstiev, ktorého sa Váš národ dopustil a totiž to, že židia nie sú rasa, ale len náboženská skupina. Ja som rasistom len do tej miery, že som hrdý na svoju rasu a verím, že medzi rasami existujú rozdiely, bohužiaľ ako biely muž nemôžem povedať (nie že by si to moje hrdlo pýtalo): "biela je lepšia" „biela je dobrá" „biela sila" etc. Čo je ďalšia z vecí, ktoré vo mne len posilujú pocit ohrozenia. Ja nepatrím k priaznivcom konšpiračných teórií (veď dobre vieme, že poverčivosť zabíja :-)), ale uzákoniť počet obetí na 6 000 000 je do neba volajúca drzosť už s ohľadom na to, že celé endlosung bol extra prísne tajný projekt a Nemci zahladili stopy (a že vedeli byť dôkladní, Germáni jedni árijskí) plus existujú jasné kontraverzie ohľadom Osvienčimu (4,5 miliona zmenených na 1,5.. Rusmi zrekonštruované plynové komory a podobne). Ak poviem, že v Dachau boli plynové komory, tak sa mýlim, ale neporušujem zákon (a veľa ľudí mi zatlieska, ak to vhodne zaobalím). Ale ak poviem, že židovských obetí bolo menej, alebo že plánované vyvražďovanie usmrtilo menej ľudí ako choroby, tak to má nábeh na basu. Chápete, čo tým myslím? Dokážete sa odosobniť od Vašich rodičov? Čo je to za spolocnosť, stavaná na takto krehkých pilieroch?
Fedor: Niet pochýb,že moji aj Vaši predkovia boli Slováci. Akurát tých mojich takmer úplne vyvraždili. V Sachsenhausene, v Osvienčime, v Terezíne, v Soribore, v Treblinke... aby som vymenoval aspoň tie miesta, o ktorých viem, že tam umierali.
Matej: Naozaj ste presvedčený, že hlavnou motiváciou v procese ich likvidácie bola pudová nenávisť založená na rase? Nik nie je bez viny a žiadna akcia neostane bez reakcie - odpustite prosím clišé, ale asi tak jednoduché to nebude. Rád by som sa vyhol trápnemu antisemitizmu, ale sám dobre viete, koľko židov bolo pred vojnou na Slovensku a koľko toho vlastnili (4% obyvateľov, 39% hospodarstva). Je mi jasné, že pre vás to je indikátor šikovnosti, ale pre mňa ako Slováka je to indikátor vykorisťovania... Nič z toho nedokáže ospravedlniť násilie, ale vedzte, že konečné riešenie sa začalo v roku 1942, keď bola na stole požiadavka bezpodmienečnej kapitulácie a že nemecký zámer dať vám domovinu na Madagaskare bol dosť štedrý.
Fedor: Neviem, Matej, ako bol rozdelený majetok na Slovensku pred vojnou. Viem však celkom isto , že zabiť suseda kvôli majetku je lúpežná vražda. Moja mama, keď sa vrátila z Terezína, našla prázdny byt. Jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, šla poprosiť susedov, či by nevrátili aspoň posteľ. Čiže skôr ako pudová nenávisť - hamižnosť. A to už ani nehovorím o tom, že považovali Slovensko za svoju domovinu až do chvíle, keď boli susedmi a oficiálnou politikou vyvedení z omylu. Dnes vyvádzame z omylu 11% spoluobčanov maďarskej národnosti.
Matej: Zaujímavé, že máte starosť o Maďarov, pretože po Poliakoch a Rakúšanoch ich pokladám za najväčších antisemitov. A pripadá mi to ako marginálny problém v porovnaní s tým, že Európa stratila zaslúžené veľmocenské postavenie po prehratej vojne, naša homogenita je narušovaná prisťahovalcami a kultúra ustupuje civilizácii bez boja a denne. To trápi mňa a určite nielen mňa a nejaké mutli-kulti oblbováky nezožerie každý...
Fedor: Ale no, odosobňujem sa, kam až to ide. Antisemitizmus sa berie v ľudských srdciach, dušiach a mysliach z mnohých zdrojov – z mýtov o židovskej vine za smrť Kristovu, z nepriateľstva ku každej inakosti, z pudovej závisti, z toho, že ublížiť slabému je „ľahšie“, ako sa postaviť silnému, z princípu a potreby „obetného baránka“ atakďalej. V Indii či na Srí Lanke som antisemitizmus nepostrehol. Majú tam však iných“ inakších“, na ktorých si vylievajú svoje pudy, hrabivosť a podobne. A všade som však stretával ľudí, s ktorými by som sa vedel priateliť okamžite (čo sa aj často stávalo a stáva), a takých, ktorí by mi zakrútili krkom. Zväčša skôr v ilúzii o obsahu mojej peňaženky, ako z nechuti k môjmu nosu.
Čo sa týka Maďarov na Slovensku, spomenul som ich preto, že na Slovensku sú veľkou menšinou, na rozdiel od Poliakov a Rakúšanov. A znepokojuje ma, ako sa s touto kartou politické elity zahrávajú. Pripúšťam tiež, že ma viac zaujímajú problémy „tu a teraz“, ako problémy kdesi mimo môjho dosahu. Na veľmocenské postavenie Európy mám vskutku malý vplyv a osobne si myslím, že ho máme také, aké si zaslúžime. Akurát neviem o tom, že sme prehrali vojnu a sila kultúry sa meria jej schopnosťou prežiť konfrontáciu s inou kultúrou. A teraz hovorím o konfrontácii kultúr, ktorá naozaj nemá nič spoločné s kanónmi.
Matej: To nariekanie nad holocaustom - óóó koľko kafkov, einsteinov a freudov vyletelo komínom...(ajhľa človek). Jednoznačne mi príde horšou stratou výkvet wermachtu na siegfridovej línii alebo v pláňach pod Kaukazom, alebo letci RAF, alebo ruskí tankisti, alebo srbskí partizáni, alebo tých 800 000 dobrovoľníkov SS, ktorí spĺňali ukrutne tvrdé špecifiká pre svetový genofond - než banda haličských židov, ktorí chtiac nechtiac na základe zomknutosti a mimoriadne úspešnej stratégie nepriamo ohrozujú každý štát s ambíciou byť národný… Je mi ľúto, čo sa stalo židom, ale mohli si za to sami (politika sa nemaznala s masami ani po r. 1989). Ako povedal doktor Goebbels, ak by mali trochu rozumu, tak budú ticho ako voš pod chrastou. Historicky fakt, ktorý to potvrdzuje, je to, že s endlosungom sa začalo až po vyhlásení spojencov, že nebudú akceptovať inú ako bezpodmienečnú kapituláciu. Proste židia mi pripadajú ako Nemci - presvedčení o vlastnej výnimočnosti, a keď sú pri kormidle, tak to preháňajú.
Fedor: Zvláštne, Matej, toto je v posledných dňoch už druhýkrát, čo som narazil na medze dialógu. Po prvýkrát to bolo, keď som vycúval z nekonečnej diskusie o kauze istého ..... Je to príbeh sociálneho deprivanta, zvádzajúceho boj o vlastnú integritu spôsobom, ktorý ničí všetko naokolo. V takýchto prípadoch je fakt asi najlepšie vyliezť z ringu. Súčasne by však človek mal ostať obozretný a pripravený na to, že mávanie päsťami v limitovanom priestore prázdneho ringu sociálnych deprivantov nebaví.
Matej: Chápem. Akurát večer som rozmýšľal, že aké pohodlné je označiť oponenta/partnera za úchyla, dementa... Proste pri nedorozumení sa ako prvé riešenie ponúka sociálna deprivácia, prípadne demencia či iný duševný defekt. Všetci denne bojujú o svoju integritu, a nie je to jednoduché. Raz je vzorne osedlaná a inokedy tečie medzi prstami…Uvidím o 20 - 30 rokov, ako dopadnem, každopádne hľadanie nemôže uškodiť.
Fedor: Otázka znie, čo som Vám mal na tie posledné tvrdenia odpísať. ... Aby ste nevážil smrť nejakého potenciálneho Einsteina, Kafku, Freuda… alebo Gálovej starej mamy, ako čosi menej hodnotné vedľa smrti elitného vojaka zbraní SS? Aby ste pochopil, že póza veľmi rozhnevaného mladého muža je iba zrkadlom Vašej duše?
Matej: Viete, po všetkej tej humanite, zákaze slobodného bádania – spochybňovania – reflektovania holocaustu, ostrakizovania nacionalizmu, politickej korektnosti, práva pre deviantov rôzneho druhu, zákaze DS (Dělnícka strana – pozn. Fedor) etc etc. Ja som len výsledok doby - citlivy a s kritickým myslením. :-). Možno som zbabelec a pravdepodobne budem aj emocionálny impotent, keď ma nedojíma Natálka (dieťa spálené po útoku českých neonacistov vo Vítkove v Čechách – pozn. Fedor) so znetvorenou ručičkou, ani Vaša babka, ale tento ťažký kríž si ponesiem sám.
Fedor: Pomôcť jednému konkrétnemu človeku je dosť. Každopádne viac, ako si vytknúť za cieľ pomôcť rovno celému národu. ... Holocaust bol, je a bude reflektovaný z rozmanitých hľadísk. Argumentov pre toto tvrdenie sú fakt tony… nacionalizmus na Slovensku nie je ostrakizovaný, ale je to súčasť politiky, dokonca vládnej… DS v Čechách ide pod mierne zmeneným názvom, ale v rovnakom zložení a s rovnakým programom, do volieb. Áno, vadia mi. Demokracia je lepšia ako jej opak. Dialóg je fajn, ale má limity. Práve sme na ne narazili.
Matej: Pomáhať jednému konkrétnemu chudákovi/mrzákovi je charita/almužna. Ak sa národ pozbiera, tak bude charita zbytočná. Ako povedal klasik: "ja neprosím o almužnu, ja vravím, nemecký národ pomôž si sám a očakávam od každého Nemca ktorému nechýba slušnosť, že už pochoduje s nami". Vždy ma dokáže rozosmiať spravodlivý hnev Františka Šebeja (Fedorov kamarát, redaktor týždenníka .týždeň - pozn. Fedor), že predsa aj on je tiež národ. To, že je SNS vo vláde ešte neznamená, že sa za národ bije (ale to ste ani nemysleli vážne... absurdná myšlienka, že SNS sa stará o niečo iné ako o seba a svoje korýtka).
Rozdiel medzi diktatúrou jednej strany a diktatúrou 2, 3, 4, 5, 6... strán ilustruje vysoká volebná účasť. Už Platón označil demokraciu za najlepšiu z najhorších možných vlád a to ešte tá naša (a nielen tá naša) ma svoje plutokratické špecifiká. Parlamentarizmus nedokáže efektívne reagovať na problémy, ktoré presahujú jedno - dve volebné obdobia (pretože strana je tiež podnikom). Nemal by som problém, ak by to bola demokracia priama, ale toto je fakt len nevlastná sesternica. Absolutistický monarcha mal väčšie cítenie pre potreby ľudu ako nízki ľudia trasúci sa o stoličku. Áno, DS je už DSSS. Takže k čomu bolo dobré najať prominentného právnika a zorganizovať proces, keď výsledok akurát zviditeľnil stranu? Prečo nemohol David Duke (inak ľudia ako on sa čoskoro dostanú ku kormidlu by my humble opinion) uskutočniť prednášku? Tá kniha je nudná, ale závadná a podnecujúca k bla bla bla určite nie (400 strán kydania na židov od biblie po súčasnosť na americký spôsob)... A k čomu bol dobrý ten zákon o holocauste, keď sa ešte nepoužil? Bič na nacistov? Akých? Akurát to dráždi sloboduľúbiacich ľudí, ako som ja. Ani som poriadne nevedel, čo je revizionizmus, kým ten zákon nebol a teraz mam načítané všetko, čo sa mi dostane pod ruku. Dobre samozrejme, že väčšina z tých vecí sú zhovadilé blbosti, ale niektoré sú žiaľ fakty: denacifikačné (aj norimberský) procesy obsahovali film z Dachau o plynových komorách. Dnes všetci vedia, že tam nikdy nič také nebolo, ale tri milióny Nemcov bolo denacifikovaných aj na základe toho filmu, ktorý bol americký podvrh s odhrabanými mŕtvolami. A existuje veľa podobných vecí, ktoré si zaslúžia AJ VZHĽADOM NA OBETE vysvetlenie, akurát, že sa na túto tému ani nediskutuje a človek s pochybnosťami je hneď ostrakizovaný. Ako môže byť "oficiálne" stanovisko, že ktokoľvek má pochybnosti a pátra po pravde je neonacista a nediskutuje sa s ním, keď nejasností je HLAVNE vďaka nánosom vojnovej propagandy dosť. Veď predsa dobre viete, že zaznávané myšlienky sa vracajú stále silnejšie (nespočet príkladov v dejinách).
S kožou na trh vyjdem, keď budem mať aj čo získať, okrem ničnehovoriaceho hrdinstva... dajme tomu, keď sa mi podarí napchať národný socializmus (to najlepšie z neho ... a že mal dobré stránky, ostáva pravdou) a osobné slobody do jednej formičky :-)
Fedor: Tá jedna chudinka/mrzáčik mala dva roky, keď jej hodili neonacisti zápalnú fľašu na postielku. Nie len Šebej je národ, ale aj ľudia, ktorí nezdieľaju Váš názor, Matej. Chcete ich z naroda škrtnúť? Ako? Zhodneme sa v tom, že SNS sa za národ nebije. Podľa mňa národu škodí. Škodí národu aj každý vedec, športovec, umelec… ktorý nezdieľa Vaše hodnoty? Je ich naozaj veľa. Čo s nimi?
Áno, Platón povedal… Čo považujete za alternatívu demokracie? Absolutistickú monarchiu? Ktorú v dnešnom svete? Možno existuje čosi ako aktívne sociálne učenie, ktoré je v demokracii realizovateľné (striedanie mocenských elít, kontrola moci pluralitnými médiami a verejnou mienkou, nezavislosť exekutívnej, zákonodarnej a súdnej moci), ale nechcel som sa púšťať do poučovania.
Áno, namiesto DS mame DSSS. Nemyslel som si, že jeden zákaz zmení ľudí. Ide o permanentný konflikt, a je dobré, pokiaľ je.
Človek s pochybnosťami by fakt nemal byť ostrakizovaný. Médiá sú však zvláštna káva. Za vlády jednej strany a jednej pravdy bola ostrakizácia ľudí s pochybnosťami normou. V demokratických pomeroch vstupujú do hry záujmy. Aj záujmy nekalé. ... Určite však dávam prednosť druhému pred prvým.
Na tento e-mail už odpověď od Mateje nepřišla.
Po dialogu s Matejem a místo závěru:
Docela bych uvítal, kdyby moudří byli také stateční, silní, připraveni ke konfrontaci v občanském vzepětí. Protože svěřit bezpečí svých rodin, svůj majetek, svá práva a svobody jenom do rukou státu je nezodpovědné a zbabělé. Nemluvě o tom, že národní socialisté jsou nepřáteli demokratického státu a současně jeho občany s politickou agendou a participací. Jejich snem je Vůdce a Řád. Jeden pro všechny.
Zde jsou fragmenty dialogu, který jsem několik měsíců vedl, prostřednictvím e-mailu, s anonymním slovenským národním socialistou (říkejme mu Matej, text jsem krátil a publikuji jej bez jeho souhlasu):
Matej: Nacionalizmus chápem ako NÁROD = KRV+ PODA. … Tak v prvom rade Vám chcem povedať, že mi nie je ľúto židovského utrpenia viac ako utrpenia niekoho iného, čiže ma poburuje Holocaust ako patent na utrpenie a isto uznáte, že sa nájdu ľudia, ktorý ho otvorene zneužívajú na politické ciele. Vy sám si musíte byť vedomý svojej identity, ktorá demonštruje jedno z najväčších klamstiev, ktorého sa Váš národ dopustil a totiž to, že židia nie sú rasa, ale len náboženská skupina. Ja som rasistom len do tej miery, že som hrdý na svoju rasu a verím, že medzi rasami existujú rozdiely, bohužiaľ ako biely muž nemôžem povedať (nie že by si to moje hrdlo pýtalo): "biela je lepšia" „biela je dobrá" „biela sila" etc. Čo je ďalšia z vecí, ktoré vo mne len posilujú pocit ohrozenia. Ja nepatrím k priaznivcom konšpiračných teórií (veď dobre vieme, že poverčivosť zabíja :-)), ale uzákoniť počet obetí na 6 000 000 je do neba volajúca drzosť už s ohľadom na to, že celé endlosung bol extra prísne tajný projekt a Nemci zahladili stopy (a že vedeli byť dôkladní, Germáni jedni árijskí) plus existujú jasné kontraverzie ohľadom Osvienčimu (4,5 miliona zmenených na 1,5.. Rusmi zrekonštruované plynové komory a podobne). Ak poviem, že v Dachau boli plynové komory, tak sa mýlim, ale neporušujem zákon (a veľa ľudí mi zatlieska, ak to vhodne zaobalím). Ale ak poviem, že židovských obetí bolo menej, alebo že plánované vyvražďovanie usmrtilo menej ľudí ako choroby, tak to má nábeh na basu. Chápete, čo tým myslím? Dokážete sa odosobniť od Vašich rodičov? Čo je to za spolocnosť, stavaná na takto krehkých pilieroch?
Fedor: Niet pochýb,že moji aj Vaši predkovia boli Slováci. Akurát tých mojich takmer úplne vyvraždili. V Sachsenhausene, v Osvienčime, v Terezíne, v Soribore, v Treblinke... aby som vymenoval aspoň tie miesta, o ktorých viem, že tam umierali.
Matej: Naozaj ste presvedčený, že hlavnou motiváciou v procese ich likvidácie bola pudová nenávisť založená na rase? Nik nie je bez viny a žiadna akcia neostane bez reakcie - odpustite prosím clišé, ale asi tak jednoduché to nebude. Rád by som sa vyhol trápnemu antisemitizmu, ale sám dobre viete, koľko židov bolo pred vojnou na Slovensku a koľko toho vlastnili (4% obyvateľov, 39% hospodarstva). Je mi jasné, že pre vás to je indikátor šikovnosti, ale pre mňa ako Slováka je to indikátor vykorisťovania... Nič z toho nedokáže ospravedlniť násilie, ale vedzte, že konečné riešenie sa začalo v roku 1942, keď bola na stole požiadavka bezpodmienečnej kapitulácie a že nemecký zámer dať vám domovinu na Madagaskare bol dosť štedrý.
Fedor: Neviem, Matej, ako bol rozdelený majetok na Slovensku pred vojnou. Viem však celkom isto , že zabiť suseda kvôli majetku je lúpežná vražda. Moja mama, keď sa vrátila z Terezína, našla prázdny byt. Jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, šla poprosiť susedov, či by nevrátili aspoň posteľ. Čiže skôr ako pudová nenávisť - hamižnosť. A to už ani nehovorím o tom, že považovali Slovensko za svoju domovinu až do chvíle, keď boli susedmi a oficiálnou politikou vyvedení z omylu. Dnes vyvádzame z omylu 11% spoluobčanov maďarskej národnosti.
Matej: Zaujímavé, že máte starosť o Maďarov, pretože po Poliakoch a Rakúšanoch ich pokladám za najväčších antisemitov. A pripadá mi to ako marginálny problém v porovnaní s tým, že Európa stratila zaslúžené veľmocenské postavenie po prehratej vojne, naša homogenita je narušovaná prisťahovalcami a kultúra ustupuje civilizácii bez boja a denne. To trápi mňa a určite nielen mňa a nejaké mutli-kulti oblbováky nezožerie každý...
Fedor: Ale no, odosobňujem sa, kam až to ide. Antisemitizmus sa berie v ľudských srdciach, dušiach a mysliach z mnohých zdrojov – z mýtov o židovskej vine za smrť Kristovu, z nepriateľstva ku každej inakosti, z pudovej závisti, z toho, že ublížiť slabému je „ľahšie“, ako sa postaviť silnému, z princípu a potreby „obetného baránka“ atakďalej. V Indii či na Srí Lanke som antisemitizmus nepostrehol. Majú tam však iných“ inakších“, na ktorých si vylievajú svoje pudy, hrabivosť a podobne. A všade som však stretával ľudí, s ktorými by som sa vedel priateliť okamžite (čo sa aj často stávalo a stáva), a takých, ktorí by mi zakrútili krkom. Zväčša skôr v ilúzii o obsahu mojej peňaženky, ako z nechuti k môjmu nosu.
Čo sa týka Maďarov na Slovensku, spomenul som ich preto, že na Slovensku sú veľkou menšinou, na rozdiel od Poliakov a Rakúšanov. A znepokojuje ma, ako sa s touto kartou politické elity zahrávajú. Pripúšťam tiež, že ma viac zaujímajú problémy „tu a teraz“, ako problémy kdesi mimo môjho dosahu. Na veľmocenské postavenie Európy mám vskutku malý vplyv a osobne si myslím, že ho máme také, aké si zaslúžime. Akurát neviem o tom, že sme prehrali vojnu a sila kultúry sa meria jej schopnosťou prežiť konfrontáciu s inou kultúrou. A teraz hovorím o konfrontácii kultúr, ktorá naozaj nemá nič spoločné s kanónmi.
Matej: To nariekanie nad holocaustom - óóó koľko kafkov, einsteinov a freudov vyletelo komínom...(ajhľa človek). Jednoznačne mi príde horšou stratou výkvet wermachtu na siegfridovej línii alebo v pláňach pod Kaukazom, alebo letci RAF, alebo ruskí tankisti, alebo srbskí partizáni, alebo tých 800 000 dobrovoľníkov SS, ktorí spĺňali ukrutne tvrdé špecifiká pre svetový genofond - než banda haličských židov, ktorí chtiac nechtiac na základe zomknutosti a mimoriadne úspešnej stratégie nepriamo ohrozujú každý štát s ambíciou byť národný… Je mi ľúto, čo sa stalo židom, ale mohli si za to sami (politika sa nemaznala s masami ani po r. 1989). Ako povedal doktor Goebbels, ak by mali trochu rozumu, tak budú ticho ako voš pod chrastou. Historicky fakt, ktorý to potvrdzuje, je to, že s endlosungom sa začalo až po vyhlásení spojencov, že nebudú akceptovať inú ako bezpodmienečnú kapituláciu. Proste židia mi pripadajú ako Nemci - presvedčení o vlastnej výnimočnosti, a keď sú pri kormidle, tak to preháňajú.
Fedor: Zvláštne, Matej, toto je v posledných dňoch už druhýkrát, čo som narazil na medze dialógu. Po prvýkrát to bolo, keď som vycúval z nekonečnej diskusie o kauze istého ..... Je to príbeh sociálneho deprivanta, zvádzajúceho boj o vlastnú integritu spôsobom, ktorý ničí všetko naokolo. V takýchto prípadoch je fakt asi najlepšie vyliezť z ringu. Súčasne by však človek mal ostať obozretný a pripravený na to, že mávanie päsťami v limitovanom priestore prázdneho ringu sociálnych deprivantov nebaví.
Matej: Chápem. Akurát večer som rozmýšľal, že aké pohodlné je označiť oponenta/partnera za úchyla, dementa... Proste pri nedorozumení sa ako prvé riešenie ponúka sociálna deprivácia, prípadne demencia či iný duševný defekt. Všetci denne bojujú o svoju integritu, a nie je to jednoduché. Raz je vzorne osedlaná a inokedy tečie medzi prstami…Uvidím o 20 - 30 rokov, ako dopadnem, každopádne hľadanie nemôže uškodiť.
Fedor: Otázka znie, čo som Vám mal na tie posledné tvrdenia odpísať. ... Aby ste nevážil smrť nejakého potenciálneho Einsteina, Kafku, Freuda… alebo Gálovej starej mamy, ako čosi menej hodnotné vedľa smrti elitného vojaka zbraní SS? Aby ste pochopil, že póza veľmi rozhnevaného mladého muža je iba zrkadlom Vašej duše?
Matej: Viete, po všetkej tej humanite, zákaze slobodného bádania – spochybňovania – reflektovania holocaustu, ostrakizovania nacionalizmu, politickej korektnosti, práva pre deviantov rôzneho druhu, zákaze DS (Dělnícka strana – pozn. Fedor) etc etc. Ja som len výsledok doby - citlivy a s kritickým myslením. :-). Možno som zbabelec a pravdepodobne budem aj emocionálny impotent, keď ma nedojíma Natálka (dieťa spálené po útoku českých neonacistov vo Vítkove v Čechách – pozn. Fedor) so znetvorenou ručičkou, ani Vaša babka, ale tento ťažký kríž si ponesiem sám.
Fedor: Pomôcť jednému konkrétnemu človeku je dosť. Každopádne viac, ako si vytknúť za cieľ pomôcť rovno celému národu. ... Holocaust bol, je a bude reflektovaný z rozmanitých hľadísk. Argumentov pre toto tvrdenie sú fakt tony… nacionalizmus na Slovensku nie je ostrakizovaný, ale je to súčasť politiky, dokonca vládnej… DS v Čechách ide pod mierne zmeneným názvom, ale v rovnakom zložení a s rovnakým programom, do volieb. Áno, vadia mi. Demokracia je lepšia ako jej opak. Dialóg je fajn, ale má limity. Práve sme na ne narazili.
Matej: Pomáhať jednému konkrétnemu chudákovi/mrzákovi je charita/almužna. Ak sa národ pozbiera, tak bude charita zbytočná. Ako povedal klasik: "ja neprosím o almužnu, ja vravím, nemecký národ pomôž si sám a očakávam od každého Nemca ktorému nechýba slušnosť, že už pochoduje s nami". Vždy ma dokáže rozosmiať spravodlivý hnev Františka Šebeja (Fedorov kamarát, redaktor týždenníka .týždeň - pozn. Fedor), že predsa aj on je tiež národ. To, že je SNS vo vláde ešte neznamená, že sa za národ bije (ale to ste ani nemysleli vážne... absurdná myšlienka, že SNS sa stará o niečo iné ako o seba a svoje korýtka).
Rozdiel medzi diktatúrou jednej strany a diktatúrou 2, 3, 4, 5, 6... strán ilustruje vysoká volebná účasť. Už Platón označil demokraciu za najlepšiu z najhorších možných vlád a to ešte tá naša (a nielen tá naša) ma svoje plutokratické špecifiká. Parlamentarizmus nedokáže efektívne reagovať na problémy, ktoré presahujú jedno - dve volebné obdobia (pretože strana je tiež podnikom). Nemal by som problém, ak by to bola demokracia priama, ale toto je fakt len nevlastná sesternica. Absolutistický monarcha mal väčšie cítenie pre potreby ľudu ako nízki ľudia trasúci sa o stoličku. Áno, DS je už DSSS. Takže k čomu bolo dobré najať prominentného právnika a zorganizovať proces, keď výsledok akurát zviditeľnil stranu? Prečo nemohol David Duke (inak ľudia ako on sa čoskoro dostanú ku kormidlu by my humble opinion) uskutočniť prednášku? Tá kniha je nudná, ale závadná a podnecujúca k bla bla bla určite nie (400 strán kydania na židov od biblie po súčasnosť na americký spôsob)... A k čomu bol dobrý ten zákon o holocauste, keď sa ešte nepoužil? Bič na nacistov? Akých? Akurát to dráždi sloboduľúbiacich ľudí, ako som ja. Ani som poriadne nevedel, čo je revizionizmus, kým ten zákon nebol a teraz mam načítané všetko, čo sa mi dostane pod ruku. Dobre samozrejme, že väčšina z tých vecí sú zhovadilé blbosti, ale niektoré sú žiaľ fakty: denacifikačné (aj norimberský) procesy obsahovali film z Dachau o plynových komorách. Dnes všetci vedia, že tam nikdy nič také nebolo, ale tri milióny Nemcov bolo denacifikovaných aj na základe toho filmu, ktorý bol americký podvrh s odhrabanými mŕtvolami. A existuje veľa podobných vecí, ktoré si zaslúžia AJ VZHĽADOM NA OBETE vysvetlenie, akurát, že sa na túto tému ani nediskutuje a človek s pochybnosťami je hneď ostrakizovaný. Ako môže byť "oficiálne" stanovisko, že ktokoľvek má pochybnosti a pátra po pravde je neonacista a nediskutuje sa s ním, keď nejasností je HLAVNE vďaka nánosom vojnovej propagandy dosť. Veď predsa dobre viete, že zaznávané myšlienky sa vracajú stále silnejšie (nespočet príkladov v dejinách).
S kožou na trh vyjdem, keď budem mať aj čo získať, okrem ničnehovoriaceho hrdinstva... dajme tomu, keď sa mi podarí napchať národný socializmus (to najlepšie z neho ... a že mal dobré stránky, ostáva pravdou) a osobné slobody do jednej formičky :-)
Fedor: Tá jedna chudinka/mrzáčik mala dva roky, keď jej hodili neonacisti zápalnú fľašu na postielku. Nie len Šebej je národ, ale aj ľudia, ktorí nezdieľaju Váš názor, Matej. Chcete ich z naroda škrtnúť? Ako? Zhodneme sa v tom, že SNS sa za národ nebije. Podľa mňa národu škodí. Škodí národu aj každý vedec, športovec, umelec… ktorý nezdieľa Vaše hodnoty? Je ich naozaj veľa. Čo s nimi?
Áno, Platón povedal… Čo považujete za alternatívu demokracie? Absolutistickú monarchiu? Ktorú v dnešnom svete? Možno existuje čosi ako aktívne sociálne učenie, ktoré je v demokracii realizovateľné (striedanie mocenských elít, kontrola moci pluralitnými médiami a verejnou mienkou, nezavislosť exekutívnej, zákonodarnej a súdnej moci), ale nechcel som sa púšťať do poučovania.
Áno, namiesto DS mame DSSS. Nemyslel som si, že jeden zákaz zmení ľudí. Ide o permanentný konflikt, a je dobré, pokiaľ je.
Človek s pochybnosťami by fakt nemal byť ostrakizovaný. Médiá sú však zvláštna káva. Za vlády jednej strany a jednej pravdy bola ostrakizácia ľudí s pochybnosťami normou. V demokratických pomeroch vstupujú do hry záujmy. Aj záujmy nekalé. ... Určite však dávam prednosť druhému pred prvým.
Na tento e-mail už odpověď od Mateje nepřišla.
Po dialogu s Matejem a místo závěru:
Docela bych uvítal, kdyby moudří byli také stateční, silní, připraveni ke konfrontaci v občanském vzepětí. Protože svěřit bezpečí svých rodin, svůj majetek, svá práva a svobody jenom do rukou státu je nezodpovědné a zbabělé. Nemluvě o tom, že národní socialisté jsou nepřáteli demokratického státu a současně jeho občany s politickou agendou a participací. Jejich snem je Vůdce a Řád. Jeden pro všechny.