Keď písal, napríklad, Julius Evola svoje základné filozofické práce netušil, že sa stane ideológom a ikonou italského fašizmu, iba ho štvalo to, čo nazýval krízou západnej civilizácie a konštruoval vlastnú víziu jej riešenia. Artur Gobineau tiež netušil, že vstúpi do dejín ako dodávateľ munície do zbraní národných socialistov. Tiež ho iba trápila kríza západnej civilizácie a našiel riešenie v rase Árijcov a patričnej mytológii. Zdá sa mi, že aj dnes je slovo „kríza“ skloňované pričasto.
A teraz čítajte:
Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže
My, prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže, prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie života našich dní:
1) ...17. november 1989 nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život.
2) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúre a v ekonomickom postavení obyčajných
slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického
režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy
zabudlo…
3) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky…
4) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických
inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizované a dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou.
5) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku,
pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“...
...
.......
atakďalej
….
…….
12) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie
z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech.
13) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe….
14) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či
Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje
deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia
pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok…
15) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu
všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, ….
16) Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého Spoločensko – ekonomicko - ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval
dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime
nikdy vzdať!
17) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je na čase sa hýbať vpred!
Prameň: http://www.zvedavec.org/prispevky/2009/08/3282-memorandum-prvej-ponovembrovej-generacie-slovenskej-mladeze.htm
……
Nemal som v úmysle tvrdiť, že máme do činenia rovno s historickou paralelou na obdobie nacizmu a fašizmu, je ale dobre vedieť, že ak sa chceme vyhnúť dôsledkom, musíme byť schopní rozpoznať príčiny v zárodkoch.
A teraz čítajte:
Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže
My, prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže, prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie života našich dní:
1) ...17. november 1989 nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život.
2) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúre a v ekonomickom postavení obyčajných
slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického
režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy
zabudlo…
3) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky…
4) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických
inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizované a dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou.
5) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku,
pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“...
...
.......
atakďalej
….
…….
12) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie
z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech.
13) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe….
14) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či
Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje
deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia
pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok…
15) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu
všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, ….
16) Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého Spoločensko – ekonomicko - ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval
dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime
nikdy vzdať!
17) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je na čase sa hýbať vpred!
Prameň: http://www.zvedavec.org/prispevky/2009/08/3282-memorandum-prvej-ponovembrovej-generacie-slovenskej-mladeze.htm
……
Nemal som v úmysle tvrdiť, že máme do činenia rovno s historickou paralelou na obdobie nacizmu a fašizmu, je ale dobre vedieť, že ak sa chceme vyhnúť dôsledkom, musíme byť schopní rozpoznať príčiny v zárodkoch.