Slová ako nenávisť, lož, dezinformácia..., ale aj vojna, mier, prímerie etc. sú v súčasnom politickom diskurze veľmi frekventované. Slová ako prachy a moc ostávajú zamlčané, ale súčasne sú „hýbateľmi“ deja. Nie je to dobré východisko pre riešenie aktuálnych spoločenských problémov.

Alfou a omegou úspechu každého politika je jeho mediálny výtlak. Robert Fico, Viktor Orbán, Andrej Babiš..., Donald Trump sú majstri tohto umenia z jednej strany názorového spektra. Z môjho pohľadu tej zlej. Na druhej strane, kam patrím, sú ľudia, ktorých tí prví volajú „havloidi“ alebo „pravdoláskari“.

Vyzerá to tak, že priaznivci oboch pólov názorového spektra sú zhruba fifty – fifty. Nikto však nechce hrať druhé husle. Však my sme tí dobrí, hejže? A chceme vyhrať, inak sme bez moci, ktorá otvára dvere k vecným rozhodnutiam a k patričným pozíciám a rolám v spoločenskej hierarchii.

Riešenie je staré ako ľudstvo samo: Správaj sa slušne! Správať sa slušne k niekomu, kto ti pripadá ako chuj, je síce náročné, ale dá sa. Tu sa začína boj. To slovo „boj“ implikuje synergiu múdrosti a sily. Akej múdrosti a akej sily?, obraciam sa v duchu k MOCI zvrchovanej. „Zmĺkni! Také je moje rozhodnutie!“, znie odpoveď.

Posledná veta je parafrázou na text Victora Malka z knihy Mistři židovské moudrosti (str. 79, kapitola Hrdina, ktorá rozpráva o Akivovi ben Jozefovi). Zmienený boj sa dá chápať aj ako zmysel ľudského života. V mene ľudí a viery. Výsledok v nedohľadne. Alebo stačí vyčkať ďalších zhruba 5 768 rokov?

Poznámka: Za inšpiráciu k napísaniu tohto textu ďakujem priateľovi, evanjelickému farárovi Ondrejovi Kotschovi.

www.tzden.sk (26.10.2025)