Inšpiroval ma text, ktorý sa volal Experiment na myších se změnil v peklo a ukázal, jak by mohla proběhnout zkáza lidstva.
Publikovaný bol tu: https://zoom.iprima.cz/zajimavosti/calhounuv-experiment-mysi-104427. Dostatok priestoru, ideálna klíma, dostatok stravy poskytol zázemie pre životný komfort. Zvieratká pekne spolunažívali a veselo sa množili, až sa premnožili. Po nejakom čase sa pôvodná vzorka „rozhádala“, začala sa deliť na skupiny, ktoré začali medzi sebou bojovať. Napokon sa medzi preživšími rozmohol kanibalizmus. Jasne, je to príliš zjednodušená interpretácia jednej dimenzie pospolitej existencie spoločenských živých bytostí. Nehovoriac o tom, že od publikovania tohto experimentu do neho pália kritici zo všetkých strán. Veď hej, osud vedeckých hypotéz spočíva v ich permanentnom spochybňovaní a vyvracaní. Tak sa napríklad, v inom experimente, podarilo dokázať, že myškám stačí podhodiť správny stimul, napríklad nejakú zábavku, alebo „hračku“ a zabudnú na spory. Dočasne? Do podhodenia ďalšej „hračky“?
Umelá inteligencia
Kultúrna evolúcia dospela na vrchol a sen o vytvorenie raja na zemi prevezme, čo nevidieť, AI. Jasné, je to „iba“ nástroj, technológia. Už dnes zachraňuje, napríklad v medicíne, ľudské životy vo veľkom. Vo veľkom ich však aj ničí, na všetkých frontoch vojnových konfliktov, inteligentnými zbraňami. A podpisuje sa aj na mentálnom zdraví čoraz početnejšej masy závislých. Vyznávači Maslowovej hierarchie potrieb (pozri napríklad tu: maslowova pyramida potreb - Hledat ) by povedali, že dvere k uspokojovaniu najvyšších potrieb, zviazaných s kreativitou a spiritualitou, stojí v ceste čosi imanentne ľudské – schopnosť rozhodovať sa v morálne komplikovaných situáciách. To by sme sa však museli v nadkritickom množstve vyviazať z časti vlastnej prirodzenosti, čiže sklonu ku komfortu, konzumu, hojnosti, ale aj z bludného kruhu vzájomných, náboženských, národných, politických... nevraživostí. Jeden zo scenárov budúcností teda spočíva aj v možnosti, že na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI. Alebo tak spraví AI „autonómne“.
Človek medzi myšami a umelou inteligenciou
Nedávno som sa opýtal sympatickej mladej študentky teológie, ako chápe náboženskú vieru. Odpovedala, že ako tajomstvo. Zdá sa mi, že to je dobrá odpoveď. To slovo totiž implikuje nie len rezervoár otázok, na ktoré nepoznáme odpovede, ale aj prijatie faktu, že neexistujú odpovede na všetky otázky. Zaujímavo o tom píše Hadis Mendečevič vo svojej autobiografii (Krev, med a chmel, H.R.G. 2021). Cituje svojho duchovného učiteľa a muslimského imána, ktorý na otázku, čo by sa opýtal dokonalej AI povedal: Opýtal by som sa kde je Boh. A na otázku, čo by mu AI odpovedala, povedal: „Ja som“. Tak toto je cesta, keď na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI.
Naša študentka teológie by povedala: „Ty nie si žiadne tajomstvo, ale iba bezduchý nástroj, ktorý sme vyrobili a ktorý slúži mnohým účelom.“ Skutočné tajomstvo je čosi transcendentálne, presahujúce, nedefinovateľné a neuchopiteľné. Dočasne, samozrejme, veď si len spomeňte, čo všetko bolo ešte včera tajomstvom.
Na záver
Možno je altruizmus, súčasťou našej biologickej výbavy a spolupráca, priateľstvo, láska, predpokladom prežitia – alternatívna darwinistického boja o prežitie, kde víťazí silnejší. Alebo sú to dve tváre toho istého? Pre Einsteina bola vesmírna inteligencia odpoveďou na otázku existencie Boha. Evolucionisti Boha nepotrebujú, kreacionosti áno. Ide o dve súperiace paradigmy, alebo komplementárne viery, ktoré môžu v mieri koexistovať, prípadne sa aj vzájomne doplňovať? Významné zastúpenie kvalitných vedcov v oboch skupinách by svedčilo v prospech vzájomnej komplementarity.
Súčasná AI by na otázku existencie Boha odpovedala: „Nedá sa empiricky dokázať“. No a? Tá mladá študentka teológie trafila klinec po hlavičke. Mimochodom, je to skvelá umelkyňa – speváčka. Hovorím o umení, ktoré je, spolu s vedou, čosi ako vrchol ľudskej kreativity. AI by sa mohla roztrhať, ale, napríklad, Michalangelo ostane Michalangelom naveky.
Post scriptum
Pred finalizáciou textu som o téme diskutoval s dvomi priateľmi – s neurovedcom Eugenom Kvašňákom a historikom Jakubom Drábikom. Hovorím konzultoval, pretože za svoj konkrétny text som zodpovedný ja. Neurovedec mi poprial, aby som „to ustál“. Myslel asi na moje duševné zdravie pod tlakom obsesie rozprávať o čomsi, čo presahuje moju profesijnú kompetenciu. Historik ma požiadal, aby som prezradil, čo svojím textom vlastne chcem povedať. Uf, možno je písanie spôsob, akým sa pýtam sám seba na všeličo, čo ma priťahuje, zaujíma a presahuje. A keďže som spoločenská ľudská bytosť, túžim aj po zdieľaní, čo je silný stimul.
Uverejnené na www.tyzden.sk 3.8.2025
Umelá inteligencia
Kultúrna evolúcia dospela na vrchol a sen o vytvorenie raja na zemi prevezme, čo nevidieť, AI. Jasné, je to „iba“ nástroj, technológia. Už dnes zachraňuje, napríklad v medicíne, ľudské životy vo veľkom. Vo veľkom ich však aj ničí, na všetkých frontoch vojnových konfliktov, inteligentnými zbraňami. A podpisuje sa aj na mentálnom zdraví čoraz početnejšej masy závislých. Vyznávači Maslowovej hierarchie potrieb (pozri napríklad tu: maslowova pyramida potreb - Hledat ) by povedali, že dvere k uspokojovaniu najvyšších potrieb, zviazaných s kreativitou a spiritualitou, stojí v ceste čosi imanentne ľudské – schopnosť rozhodovať sa v morálne komplikovaných situáciách. To by sme sa však museli v nadkritickom množstve vyviazať z časti vlastnej prirodzenosti, čiže sklonu ku komfortu, konzumu, hojnosti, ale aj z bludného kruhu vzájomných, náboženských, národných, politických... nevraživostí. Jeden zo scenárov budúcností teda spočíva aj v možnosti, že na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI. Alebo tak spraví AI „autonómne“.
Človek medzi myšami a umelou inteligenciou
Nedávno som sa opýtal sympatickej mladej študentky teológie, ako chápe náboženskú vieru. Odpovedala, že ako tajomstvo. Zdá sa mi, že to je dobrá odpoveď. To slovo totiž implikuje nie len rezervoár otázok, na ktoré nepoznáme odpovede, ale aj prijatie faktu, že neexistujú odpovede na všetky otázky. Zaujímavo o tom píše Hadis Mendečevič vo svojej autobiografii (Krev, med a chmel, H.R.G. 2021). Cituje svojho duchovného učiteľa a muslimského imána, ktorý na otázku, čo by sa opýtal dokonalej AI povedal: Opýtal by som sa kde je Boh. A na otázku, čo by mu AI odpovedala, povedal: „Ja som“. Tak toto je cesta, keď na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI.
Naša študentka teológie by povedala: „Ty nie si žiadne tajomstvo, ale iba bezduchý nástroj, ktorý sme vyrobili a ktorý slúži mnohým účelom.“ Skutočné tajomstvo je čosi transcendentálne, presahujúce, nedefinovateľné a neuchopiteľné. Dočasne, samozrejme, veď si len spomeňte, čo všetko bolo ešte včera tajomstvom.
Na záver
Možno je altruizmus, súčasťou našej biologickej výbavy a spolupráca, priateľstvo, láska, predpokladom prežitia – alternatívna darwinistického boja o prežitie, kde víťazí silnejší. Alebo sú to dve tváre toho istého? Pre Einsteina bola vesmírna inteligencia odpoveďou na otázku existencie Boha. Evolucionisti Boha nepotrebujú, kreacionosti áno. Ide o dve súperiace paradigmy, alebo komplementárne viery, ktoré môžu v mieri koexistovať, prípadne sa aj vzájomne doplňovať? Významné zastúpenie kvalitných vedcov v oboch skupinách by svedčilo v prospech vzájomnej komplementarity.
Súčasná AI by na otázku existencie Boha odpovedala: „Nedá sa empiricky dokázať“. No a? Tá mladá študentka teológie trafila klinec po hlavičke. Mimochodom, je to skvelá umelkyňa – speváčka. Hovorím o umení, ktoré je, spolu s vedou, čosi ako vrchol ľudskej kreativity. AI by sa mohla roztrhať, ale, napríklad, Michalangelo ostane Michalangelom naveky.
Post scriptum
Pred finalizáciou textu som o téme diskutoval s dvomi priateľmi – s neurovedcom Eugenom Kvašňákom a historikom Jakubom Drábikom. Hovorím konzultoval, pretože za svoj konkrétny text som zodpovedný ja. Neurovedec mi poprial, aby som „to ustál“. Myslel asi na moje duševné zdravie pod tlakom obsesie rozprávať o čomsi, čo presahuje moju profesijnú kompetenciu. Historik ma požiadal, aby som prezradil, čo svojím textom vlastne chcem povedať. Uf, možno je písanie spôsob, akým sa pýtam sám seba na všeličo, čo ma priťahuje, zaujíma a presahuje. A keďže som spoločenská ľudská bytosť, túžim aj po zdieľaní, čo je silný stimul.
Uverejnené na www.tyzden.sk 3.8.2025